Odpovedá výživová poradkyňa: Čím nahradiť soľ, keď mám vysoký tlak?

meranie tlaku

Čím nahradiť soľ, keď máte vysoký tlak? (Zdroj: GettyImages)

Dobrý deň, 

mám vysoký tlak a chcem menej soliť. Čo mi poradíte? Čím dochucovať jedlo, aby bolo chutné, nie ako na vode.

Ďakujem, Karol.


Pekný deň, milý Karol,

ďakujem za otázku. Som rada, že ste si vedomý toho, že pri hypertenzii sú zmeny v životnom štýle kľúčové a nestačí užívať lieky. Rada by som vám hneď na začiatok pripomenula aj ďalšie dôležité kroky, ktorými sú, napríklad skoncovanie s cigaretami, obmedzenie príjmu alkoholu a kofeínu, osvojenie si schopnosti zvládať stres, zaradenie pohybu do každého dňa a tak ďalej. Čo sa týka jedálnička, odporúčam zamerať sa, okrem iného, aj na správny pomer vápnika a horčíka v strave, zvýšenie príjmu vlákniny a omega-3 nenasýtených mastných kyselín a antioxidantov. Priaznivé účinky na zníženie vysokého krvného tlaku má aj cesnak.

Samozrejme, nemenej podstatný je  vhodný príjem sodíka (soli), resp. nastavenie správneho pomeru medzi draslíkom a sodíkom, ktorý by mal byť 2:1. Podľa odporúčaní by zdravý človek nemal denne prijať viac ako 5 g soli, čo predstavuje dávku 2 g sodíka. Podľa štatistík si však Slováci doprajú denne 10 – 15 g soli, čo nášmu zdraviu neprospieva. Prejavuje sa to nielen zvýšením krvného tlaku, ale aj migrénami, zadržiavaním tekutín v tele či závratmi.

Ako obmedziť spotrebu soli, resp. sodíka? Zásadným problémom v tomto smere je zastúpenie soli v spracovaných potravinách, o ktorom sa dočítate na etikete produktu. Najviac soli obsahujú vysoko priemyselne spracované potraviny, ako rôzne polotovary, fast food, čipsy, údeniny, konzervy, instantné polievky, kečup, horčica, dressingy, múčniky, grilovacie zmesi a podobne. Ich vylúčením (výrazným obmedzením) v jedálnom lístku urobíte veľký krok k pevnejšiemu zdraviu, ale aj štíhlejšej postave. Ak na etikete nie je uvedený údaj o obsahu sodíka, jednoducho obsah soli vydelíme číslom 2,5 (v množstve 2,5 g soli je 1 g sodíka).

Po obmedzení soli v kupovaných potravinách je dôležité mať pod kontrolou aj solenie potravín pripravovaných doma. Vhodnou alternatívou klasickej soli je čierna (nerafinovaná) himalájska soľ, ktorá obsahuje nielen sodík, ale i ďalšie dôležité minerály a stopové prvky, ako železo. Z vlastnej skúsenosti viem, že nie každému vyhovuje kvôli výraznej chuti síry pripomínajúcej uvarené vajíčko. Avšak mne osobne neprekáža a bežne ju používam.

Za zmienku stoja aj produkty s obsahom draselnej soli, resp. soli so zníženým obsahom sodíka obohatené o draslík. Aj pri používaní týchto solí máme na mysli dôležité pravidlo – pokrm solíme až po dokončení a menej je viac, čiže jedlo sa snažíme v prvom rade dochutiť najmä bylinkami, sušenou zeleninou či vhodnými koreninami. Slanú chuť jedlám dodá aj organicky viazaná soľ, napríklad vo fermentovaných sójových omáčkach.

Nesmieme zabudnúť na koreniny a bylinky, ktoré bez problémov zoženieme aj v rôznych zmesiach v obchodoch so zdravou výživou. Obsahujú, napríklad mix sušenej koreňovej zeleniny, petržlenovej vňate, cesnaku či cibule. Niektoré sú aj s prídavkom soli. V bežných obchodoch treba pri kúpe takýchto produktov dôkladne čítať etiketu, pretože mnohé obsahujú nielen soľ, ale aj glutaman sodný, cukor, farbivá a tým pádom sú nevhodné. Nielen vegetariánske recepty výborne dochutí lahôdkové droždie, teda deaktivované pivovarské kvasnice, ktoré sú nutrične bohaté a chuťovo zaujímavé.

Za vyskúšanie stoja aj sušené morské riasy  – obsahujú veľa výživných látok a skvelo dochutia. Zabúdať netreba ani na citrónovú či limetkovú šťavu a rôzne octy – jablčný je stvorený do šalátov, na zálievky sa hodí biely a červený vínny ocot, ovocie a syry zasa dochutí balzamikový.

S úctou

Mirka


Na vaše otázky odpovedá Mgr. Miroslava Suchárová, ktorá sa problematike výživy venovala roky ako novinárka. Počas tohto obdobia sa stretla s rôznymi výživovými smermi, názormi a odporúčaniami, a preto sa rozhodla pre „upratanie“ a rozšírenie svojich vedomostí formou výživových kurzov. Výrazne ju ovplyvnil seminár u známeho českého odborníka, Mgr. Martina Jelínka. Vďaka nemu sa, okrem iného, naučila v rámci stravy uplatňovať holistický prístup, teda pri tvorbe jedálnych lístkov zohľadňovať nielen príjem kalórií, makroživín a zdravotný stav človeka, ale napríklad aj krvnú skupinu, acidobázické pôsobenie či termický efekt potravín. Svoje otázky jej môžete posielať na adresu plnielanu@plnielanu.sk.


Chcete čítať viac takýchto článkov? Sledujte nás aj na Facebooku!

Zdroj: plnielanu.sk
Odporúčame