Odpovedá výživová poradkyňa: Čím nahradiť soľ, keď mám vysoký tlak?

meranie tlaku

Čím nahradiť soľ, keď máte vysoký tlak? (Zdroj: GettyImages)

Dobrý deň, 

mám vysoký tlak a chcem menej soliť. Čo mi poradíte? Čím dochucovať jedlo, aby bolo chutné, nie ako na vode.

Mohlo by vás zaujímať:
Reklama

Ďakujem, Karol.


Pekný deň, milý Karol,

ďakujem za otázku. Som rada, že ste si vedomý toho, že pri hypertenzii sú zmeny v životnom štýle kľúčové a nestačí užívať lieky. Rada by som vám hneď na začiatok pripomenula aj ďalšie dôležité kroky, ktorými sú, napríklad skoncovanie s cigaretami, obmedzenie príjmu alkoholu a kofeínu, osvojenie si schopnosti zvládať stres, zaradenie pohybu do každého dňa a tak ďalej. Čo sa týka jedálnička, odporúčam zamerať sa, okrem iného, aj na správny pomer vápnika a horčíka v strave, zvýšenie príjmu vlákniny a omega-3 nenasýtených mastných kyselín a antioxidantov. Priaznivé účinky na zníženie vysokého krvného tlaku má aj cesnak.

Samozrejme, nemenej podstatný je  vhodný príjem sodíka (soli), resp. nastavenie správneho pomeru medzi draslíkom a sodíkom, ktorý by mal byť 2:1. Podľa odporúčaní by zdravý človek nemal denne prijať viac ako 5 g soli, čo predstavuje dávku 2 g sodíka. Podľa štatistík si však Slováci doprajú denne 10 – 15 g soli, čo nášmu zdraviu neprospieva. Prejavuje sa to nielen zvýšením krvného tlaku, ale aj migrénami, zadržiavaním tekutín v tele či závratmi.

Ako obmedziť spotrebu soli, resp. sodíka? Zásadným problémom v tomto smere je zastúpenie soli v spracovaných potravinách, o ktorom sa dočítate na etikete produktu. Najviac soli obsahujú vysoko priemyselne spracované potraviny, ako rôzne polotovary, fast food, čipsy, údeniny, konzervy, instantné polievky, kečup, horčica, dressingy, múčniky, grilovacie zmesi a podobne. Ich vylúčením (výrazným obmedzením) v jedálnom lístku urobíte veľký krok k pevnejšiemu zdraviu, ale aj štíhlejšej postave. Ak na etikete nie je uvedený údaj o obsahu sodíka, jednoducho obsah soli vydelíme číslom 2,5 (v množstve 2,5 g soli je 1 g sodíka).

Po obmedzení soli v kupovaných potravinách je dôležité mať pod kontrolou aj solenie potravín pripravovaných doma. Vhodnou alternatívou klasickej soli je čierna (nerafinovaná) himalájska soľ, ktorá obsahuje nielen sodík, ale i ďalšie dôležité minerály a stopové prvky, ako železo. Z vlastnej skúsenosti viem, že nie každému vyhovuje kvôli výraznej chuti síry pripomínajúcej uvarené vajíčko. Avšak mne osobne neprekáža a bežne ju používam.

Za zmienku stoja aj produkty s obsahom draselnej soli, resp. soli so zníženým obsahom sodíka obohatené o draslík. Aj pri používaní týchto solí máme na mysli dôležité pravidlo – pokrm solíme až po dokončení a menej je viac, čiže jedlo sa snažíme v prvom rade dochutiť najmä bylinkami, sušenou zeleninou či vhodnými koreninami. Slanú chuť jedlám dodá aj organicky viazaná soľ, napríklad vo fermentovaných sójových omáčkach.

Nesmieme zabudnúť na koreniny a bylinky, ktoré bez problémov zoženieme aj v rôznych zmesiach v obchodoch so zdravou výživou. Obsahujú, napríklad mix sušenej koreňovej zeleniny, petržlenovej vňate, cesnaku či cibule. Niektoré sú aj s prídavkom soli. V bežných obchodoch treba pri kúpe takýchto produktov dôkladne čítať etiketu, pretože mnohé obsahujú nielen soľ, ale aj glutaman sodný, cukor, farbivá a tým pádom sú nevhodné. Nielen vegetariánske recepty výborne dochutí lahôdkové droždie, teda deaktivované pivovarské kvasnice, ktoré sú nutrične bohaté a chuťovo zaujímavé.

Za vyskúšanie stoja aj sušené morské riasy  – obsahujú veľa výživných látok a skvelo dochutia. Zabúdať netreba ani na citrónovú či limetkovú šťavu a rôzne octy – jablčný je stvorený do šalátov, na zálievky sa hodí biely a červený vínny ocot, ovocie a syry zasa dochutí balzamikový.

S úctou

Mirka


Na vaše otázky odpovedá Mgr. Miroslava Suchárová, ktorá sa problematike výživy venovala roky ako novinárka. Počas tohto obdobia sa stretla s rôznymi výživovými smermi, názormi a odporúčaniami, a preto sa rozhodla pre „upratanie“ a rozšírenie svojich vedomostí formou výživových kurzov. Výrazne ju ovplyvnil seminár u známeho českého odborníka, Mgr. Martina Jelínka. Vďaka nemu sa, okrem iného, naučila v rámci stravy uplatňovať holistický prístup, teda pri tvorbe jedálnych lístkov zohľadňovať nielen príjem kalórií, makroživín a zdravotný stav človeka, ale napríklad aj krvnú skupinu, acidobázické pôsobenie či termický efekt potravín. Svoje otázky jej môžete posielať na adresu plnielanu@plnielanu.sk.


Chcete čítať viac takýchto článkov? Sledujte nás aj na Facebooku!

Zdroj: plnielanu.sk
Odporúčame