Ako prvá Slovenka získala doktorát na Sorbonne: Helena Turcerová bola mimoriadne nadaná na štúdium jazykov

Štúdiu jazykov venovala celý život (Zdroj: Freepik/senivpetro)

Helena Turcerová-Devečková sa narodila na Slovensku, časť vzdelania nadobudla v Rusku a od roku 1905 študovala v Paríži. Včera (13. apríla) uplynulo 110 rokov od toho, ako promovala na prestížnej francúzskej univerzite Sorbonne, čím sa vďaka doktorátu stala prvou Slovenkou, ktorá ho dokázala získať.

Na jazyky mala od mala talent

Helena Turcerová-Devečková, rodená Turcerová, sa narodila 18. februára 1886 v obci Slovany do rodiny mlynára, z ktorého sa neskôr stal podomový obchodník. Jej otec sa neskôr v roku 1889 rozhodol, že sa presťahuje do Ruska. Usadil sa v Menzelinsku, kde Helena navštevovala základnú školu. Neskôr študovala na francúzskom gymnáziu v Moskve a po maturite odišla k príbuzným do Varšavy, kde sa zdokonaľovala v poľštine.

Jazyky jej išli už od mala. Okrem slovenčiny a francúzštiny ovládala aj ruštinu, poľštinu a nemčinu. V roku 1905 odišla do Paríža, kde začala študovať francúzsku literatúru na Sorbonne, klasické jazyky na College de France a na Ústave orientálnych jazykov. V tom období tam pôsobila početná skupina francúzskych slavistov. Helena sa pod vplyvom začala zaoberať aj slovanskými literatúrami.

Výskum venovala Ľudovítovi Štúrovi

Po skončení štúdia napísala dizertačnú prácu, v ktorej sa venovala Ľudovítovi Štúrovi. Na základe nej získala doktorský titul z filozofie. Prácu následne úspešne obhájila 13. apríla 1913. Svojou prácou s názvom Ľudovít Štúr a myšlienka slovenskej nezávislosti (Louis Stúr et l’idée de l’indépendance slovaque), priblížila francúzskemu publiku nielen Štúra, ale aj vtedy mladý slovenský národ. Jej práca vyšla aj knižne, do slovenčiny však bola preložená až v roku 1956.

Prácu vydala aj Slovenská akadémia vied. V rovnakom roku, ako obhájila svoju prácu, začala pracovať ako profesorka francúzštiny na dievčenskom gymnáziu v Menzelinsku v Rusku. Počas prvej svetovej vojny absolvovali cestu do Talianska a zastavila sa aj na Slovensku, kde sa napokon usadila v Martine. Na Slovensku sa aj vydala. Vzala si evanjelického farára Ondreja Devečku, s ktorým žila v Jasenovej.

👉 MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
SND uvedie premiéru slovenskej opery: Podľa dirigenta ani nevieme, aký poklad máme v tomto známom skladateľovi

Vedomosti odovzdávala do konca života

Po skončení prvej svetovej vojny a vzniku prvej Československej republiky sa Helena Turcerová-Devečková začala venovať aj politickej československo-francúzskej spolupráci. V roku 1919 bola členkou československej delegácie na Mierovej konferencii v Paríži. Neskôr začala opäť vyučovať. Jej špecializáciou bol slovenský, francúzsky a nemecký jazyk. Svoje vedomosti odovzdávala študentom na obchodnej škole v Dolnom Kubíne.

Pracovala aj ako inšpektorka cudzích jazykov a na obchodných učilištiach a na školách pre ženské povolania. Prekladala diela z ruštiny, francúzštiny a z poľštiny. V roku 1948 sa s manželom presťahovali do Bratislavy. Za zásluhy v oblasti vedeckého bádania sa v roku 1929 stala členkou Učenej spoločnosti Šafárikovej, po roku 1945 členkou Umeleckej a vedeckej rady a Zväzu slovenských spisovateľov. Zomrela 4. novembra 1964 v Bratislave vo veku 78 rokov.

Helena Turcerová-Devečková (Zdroj: Wikimedia Commons)

Ako sa vám páči náš magazín? Podeľte sa s nami o svoj názor


Zdroj: TASR, plnielanu.sk
Odporúčame