Od akademických prác, ktoré ženám pripisujú len vedľajšiu úlohu po boku mužských poľovníkov a zberačov, po jaskynnú ženu Raquel Welchovú odenú v snímke Milión rokov pred Kristom do bikín – rozdelenie spoločenských úloh v dobe kamennej podľa pohlavia je pevne zakorenené vo verejnom povedomí. O knihe a dokumentárnej snímke, ktoré na tému nazerajú inak, napísal list The Guardian.
Nová kniha ukazuje iný uhol pohľadu
Kým muži lovili mamuty, ženy sa ako matky alebo objekty mužskej túžby skrývali pred násilím prehistorického života v jaskyniach, tvrdia nám klasické poznatky. Tým ale odporujú výsledky výskumov z posledných rokov. Zjednodušené rozdelenie úloh sa snažia vyvrátiť aj historici a filmári, ktorí stoja za francúzskou knihou a dokumentárnym filmom Lady Sapiens. Vo svojej práci sa opierajú o pokrok v štúdiu kostrových pozostatkov, hrobov, umenia a etnografie, ktorý verejnosť často ignoruje.
Mohlo by vás zaujímať: Slovenské lesy skrývajú jednu veľkú záhadu: Spoznajte tajomnú obec Bojná
„Prehistória sa dlhý čas písala z mužského pohľadu, a keď už boli spomínané aj ženy, zobrazované boli ako bezmocné, ustrašené stvorenia pod ochranou siláckych mužských poľovníkov,“ píše v predhovore knihy odborníčka na pravek Sophie de Beauneová z univerzity vo francúzskom Lyone. „Čo sa medzi prehistorikmi začali objavovať aj ženy, postupne nám pred očami vytiahol iný obraz,“ uvádza vedkyňa. „Čitateľ možno s ohromením zistí, že úloha mužov a žien nebola taká jednoznačná a že prežitie zabezpečovala spolupráca všetkých členov skupiny bez ohľadu na ich pohlavie alebo vek,“ píše de Beauneová.
Nezáujem výskumníkov
Za súčasným klišé, naznačuje kniha, je do veľkej miery zodpovedný nezáujem najväčších výskumníkov z 19. storočia o úlohu žien. Erotizáciu – stelesnenú sexsymbolom Raquel Welchovou – posunulo na samotnú medzu práve kultúrne vnímanie i záplava umeleckých diel, od diela Znásilnenie v čase kamenného francúzskeho maliara Paula Jamina po film Milión rokov pred Kristom.
Cieľom nie je ukázať pravekú ženu ako „superhrdinku“, ale „rozšíriť možnosti, ktoré vo svojej úlohe mala, „uvádza jeden z tvorcov dokumentárnej snímky a spoluautor knihy Thomas Cirotteau. „Mohla loviť. Mala veľmi dôležitú ekonomickú úlohu. Mohla sa venovať umeniu a púti medzi mužom a ženou mohlo byť veľmi úctivé a plné nehy,“ vysvetľuje.
Neboli len matkami
Kniha Lady Sapiens bližšie skúma obdobie mladého paleolitu spred 10.000 až 40.000 rokov. Všíma si rytín nájdených na kamenných doštičkách v nemeckom nálezisku Gönnersdorf, na ktorých je vyobrazená žena s detským nosidlom na chrbte, ktoré jej umožňuje mať voľné ruky pre lov a zháňanie potravy. Dokumentaristi vyzdvihujú štúdie kostrových pozostatkov, ktoré u žien preukazujú prepracované svaly na horných končatinách, alebo nedávny objav z náleziska Wilamaya Patjxa v peruánskych Andách.
Mohlo by vás zaujímať: Najvzácnejšia knižnica na Slovensku? Objavte klenot Dolného Kubína!
De Beauneová v knihe upozorňuje, že výskumy tiež často podceňujú význam lovu drobnej zveri, rybolovu, zberu mäkkýšov a kôrovcov alebo lovu malých vodných živočíchov. Na týchto aktivitách sa pritom ženy pravdepodobne podieľali. Úlohou pravekej ženy nebolo len byť matkou. Najnovšie poznatky o strave a životnom štýle v tom čase naznačujú, že ženy neboli neustále tehotné.
Mohli mať vysoké postavenie
„Vzhľadom na to, že ženy paleolitu mohli rodiť deti až do veku okolo 30 rokov, tak ak povieme, že dojčenie trvalo dva alebo tri roky a prvé dieťa porodili okolo štrnástich rokov, dáva nám to maximálne päť alebo šesť pôrodov na jednu ženu,“ dopĺňa v knihe výskumník Vincent Balter.
Kniha tiež predpokladá, že ženy v rámci svojej komunity mohli dosiahnuť vysoké postavenie. Cennou stopou o „úcte, ktorú k žene choval jej kmeň“, je napríklad objav z talianskeho jaskynného komplexu Balzi Rossi, kde sa našli pozostatky ženy s lebkou ozdobenou mušľami.
Zdieľať na
Zdieľaní