Slovenské lesy skrývajú jednu veľkú záhadu. V pohorí Považský Inovec, schovaný pod korunami mohutných stromov, leží slovanský hradištný komplex. Nikdy na jeho mieste nevzniklo mesto, najbližšie moderné osídlenie je obec Bojná. Bohaté a prosperujúce hradisko v stredoveku náhle zaniklo a my sa môžeme len domnievať, čo to spôsobilo, ale jasnú príčinu dodnes nevieme. O tomto tajomnom mieste pripravil článok historik a cestovateľ Pavol Croft.
Lokácia a datovanie
Dnes sa hlavné hradisko volá Bojná Valy a leží v pohorí Považský Inovec v regióne Nitrianska, okres Topoľčany. Slovanské hradisko tu vzniklo na prelome 8. a 9. storočia. V tom období cez pohorie viedlo niekoľko ciest a Bojná sa stala jedným z najvhodnejších prechodov do severoslovenských kotlín a zároveň spojením medzi Ponitrím a Považím. V čase Pribinovej vlády v Nitrianskom kniežatstve zažilo hradisko vrchol rozkvetu. Hradisko malo husté osídlenie nielen na akropole a predhradí, ale i mimo opevnení. Dokonca sa našli akési menšie strážne pevnosti a osady na susedných kopcoch.
Priemysel a blahobyt
Jedným zo základných zdrojov bohatstva a prosperity Bojnej bola ťažba železa a jeho spracovanie. Slovania nemali rozvinutý monetárny systém, preto by sme márne hľadali slovanské razené mince. Namiesto toho, ako platidlo Slovania používali hlavne železné hrivny.
A práve tu, na hradisku, sa našiel Železný poklad – 201 hrivien. Storočia dozadu si toto bohatstvo majiteľ schoval v kamennej peci. Už sa po neho nikdy nezastavil ani on, ani jeho deti. Poklad našli archeológovia a je to najväčší železný hrivnový depozit, aký sa našiel na našom území.
Obchod a remeslo
Hradisko vzniklo rovno na obchodnej ceste a postupne si získalo funkciu mýtnej stanice. Kupci, ktorí chceli prejsť cez horský priechod jednoducho nemohli obísť Bojnú. A tak sa tu museli zastaviť, zaplatiť za prechod a zároveň mali priestor na predaj svojho tovaru a nákup miestnych výrobkov.
Viem si predstaviť, že stredovekí kupci mali radi Bojnú. Miestni remeselníci boli nesmierne zruční a vyrábali nádherné veci, či už išlo o keramiku, ostrohy, až po pozlátené bronzové kovania. A taká, na prvý pohľad maličkosť, ako nálezy kľúčov, svedčia o tom, že obyvatelia Bojnej neboli zďaleka jednoduchými ľuďmi. Vlastnili veľa cenností a pod zámkami na truhliciach si chránili svoj početný majetok.
Opevnenie
Ich poklady boli strážené nie len zámkami, ale aj poriadnym opevnením. Dobiť Bojnú bol pravý oriešok. Dnes nám to potvrdzujú dobre viditeľný val a priekopa. Po celom obvode areálu sa vinú hradby, ktoré na niektorých miestach dosahujú výšku 5 m z vnútornej a až 10 m z vonkajšej strany, kde ich chráni aj spomínaná predsunutá priekopa. A pre doplnenie obrazu dokonalej fortifikácie tu dnes stojí rekonštrukcia dobovej dvojposchodovej brány.
Kresťanstvo a pohanstvo
Dôležitosť miesta nám dokazujú nie len blahobyt či bezpečie obyvateľstva, ale aj jeho duchovný život. To, že kresťanstvo v živote obyvateľov hradiska zastávalo silnú rolu, nám povie súbor najvýznamnejších nálezov, ktoré sa tu našli. Jedná sa o tri bronzové zvony a súbor šiestich pozlátených plakiet. Plakety zdobené anjelmi boli pravdepodobne súčasťou prenosného oltára. V takýchto skrinkách sa uchovávali buď liturgické predmety, alebo ostatky svätých. Vďaka týmto nálezom môžeme povedať, že Bojná bola akousi misijnou zastávkou na cestách do oblastí Ducové a Nitrianskej Blatnice, kde stáli sakrálne stavby rotundy.
No bronzové zvony nám vytvárajú viac otázok, než odpovedí. Jeden z nich je celkovo zachovaný a k dvom sa zachovali iba fragmenty. Otázka znie, prečo boli dva zvony úplne rozbité? Môže to súvisieť s náboženskými konfliktmi starého pohanského náboženstva s nastupujúcim kresťanstvom? Zvony mohli byť v rámci takéhoto konfliktu symbolicky zničené. Nevylučuje sa, že tu došlo k pohanskému povstaniu, ktoré by mohlo byť aj jednou z príčin prvého zničenia hradiska v časoch Pribinu. Vieme ale, že nešlo o definitívny zánik a život hradiska pokračoval ďalej.
Záhada zániku
Obyvatelia žili na dobre chránenom mieste z pohľadu prírodného postavenia a takisto z pohľadu opevnenia. Archeologické nálezy nám hovoria o prosperite obchodu, remesla, o bohatstve a duchovnom živote jeho obyvateľov. Čo priviedlo Bojnú ku náhlej skaze?
Hradisko má dokonca dve obdobia svojho zániku. Prvé z nich patrí do obdobia Pribinovho kniežatstva na začiatku 9. storočia. V týchto časoch Bojná pravdepodobne zaznamenala najväčší rozmach a zároveň bola prvý raz zničená. Či hradisko vtedy zničili vojská Mojmíra, ktorý vpadol do Nitrianskeho kniežatstva, zatiaľ nevieme s istotou povedať. Našťastie sa z toho obyvatelia spamätali a pokračovali v živote ďalej.
Druhý a definitívny zánik hradiska nastal začiatkom 10. storočia, ale nevieme, kedy presne. Mohlo sa to stať po bitke pri Bratislave roku 906, to je však zatiaľ iba domnienka. Zánik mohli zapríčiniť pustošivé nájazdy staromaďarských vojsk, ako sa to najčastejšie interpretuje. No táto verzia vyvoláva z archeologického pohľadu tiež otázky. Faktom je, že sa v zánikovej vrstve našli staromaďarské hroty šípov, no okrem nich sa tam nachádzalo aj množstvo nemaďarských predmetov. Preto nemôžeme s istotou povedať, či išlo o nájazdy alebo o akési obdobie spolupráce medzi obyvateľmi hradiska a kočovníkmi.
Na odpoveď si musíme počkať. Na Bojnej stále prebieha archeologický výskum a nejakú chvíľu to ešte potrvá. Aj keď nevieme, čo spôsobilo zánik tohto slovanského osídlenia, práve to, že ostalo zakonzervované v čase nám pomohlo lepšie spoznať život našich predkov. A v letných mesiacoch hradisko ožíva. Vďaka obci Bojná a občianskym združeniam zo Slovenska a Čiech sa tu vieme ponoriť do obdobia Slovanov počas Cyrilometodských slávností.
Zdieľať na
Zdieľaní