Karpatské bukové pralesy poskytujú útočisko viac než 10 tisíc druhom rastlín, živočíchov a húb. Lokality svetového prírodného dedičstva sa v súčasnosti nazývajú Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Nachádzajú sa v 18 európskych krajinách. Na Slovensku k nim patria Vihorlat, Havešová, Rožok, Stužica – Bukovské vrchy a Udava.
Buky sú mimoriadne odolné dreviny
„V bukových lesoch svetového dedičstva nejde ani tak o biotopy, ale predovšetkým o jedinečnú ukážku biogeochemických cyklov, ako aj neoceniteľného genetického rezervoára buka,“ uviedla Iveta Buraľová zo Správy Národného parku Poloniny. Podľa jej slov je buk lesný (Fagus sylvatica) výnimočnou drevinou.
Tento druh buka prežil poslednú dobu ľadovú v malých „spoločenstvách“ na juhu a juhovýchode Európy, no za posledných 4000 rokov získal v Európe dominanciu. Súčasné lesné porasty potvrdzujú, že sa buky dokážu reprodukovať a regenerovať do veľkých ekosystémov.
„Buk je drevinou s veľkou vitalitou a schopnosťou prispôsobiť sa zmeneným podmienkam, v optimálnych prírodných podmienkach vytvára monodominantné porasty, čím potvrdzuje svoju jedinečnú konkurenčnú schopnosť,“ podotkla Buraľová s tým, že vrcholom jeho ‚snaženia‘ sú bukové pralesy.
Dávajú odborníkom priestor pre ďalšie skúmania
Bukové lesy zahrnuté v lokalite svetového prírodného dedičstva sú výnimočné tým, že vytvárajú reťaz „ostrovov“ pôvodného prírodného lesa. „Ide o ojedinelý a vzácny prípad vertikálnej lesnej vegetačnej stupňovitosti, ktorá na relatívne malom území ponúka široké zastúpenie ukážok málo ovplyvnených bukových lesov na území celej Európy,“ pokračuje odborníčka.
„Ich prostredníctvom je možné pochopiť historický vývoj buka ako druhu dreviny. Bukové pralesy Karpát nesú veľké posolstvo, ľudstvu pripomínajú, že návrat k rovnováhe je ešte možný,“ priblížila Buraľová zmysel tejto lokality uznanej aj organizáciou UNESCO.
Bukové pralesy sú ako unikátne laboratórium celosvetového významu, ktoré je zamerané na výskum a praktické využitie poznatkov a modelov kolobehu látok, akými sú napríklad voda či uhlík.
„Jeho spomalenie je zbraňou proti nadmernému poškodzovaniu prírodných zdrojov, ktoré so sebou prináša globálne a regionálne zmeny prírodného prostredia v podobe skleníkového efektu, povodní alebo, naopak, sucha,“ doplnila environmentalistka.
Trvalo roky, kým sa projekt skompletizoval
Pôvodný projekt nominovať zaradenie Karpatských bukových pralesov na zoznam prírodného dedičstva UNESCO pripravovali na pôde Technickej univerzity vo Zvolene, Slovenskej agentúry životného prostredia a Štátnej ochrany prírody SR v pôsobnosti ministerstva životného prostredia v súčinnosti s rezortom pôdohospodárstva.
Pri posudzovaní nominácie bolo rozhodujúcim kritériom to, že lokalita je „výnimočným príkladom reprezentujúcim podstatné prebiehajúce ekologické a biologické procesy pri evolúcii a vývoji pevniny, vody, pobrežného a morského ekosystému a spoločenstiev rastlín a živočíchov“.
Zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom Karpatské bukové pralesy schválil Výbor svetového dedičstva v roku 2007, pre nezhody medzi údajmi v mapovej a tabuľkovej časti sa jasné hranice slovenských lokalít definovali v roku 2019, a aj preto ich ich definitívne schválil až vlani.
Jadrovú zónu, a teda územie, do ktorého nemožno v žiadnom prípade zasahovať, dnes tvorí približne 4450 hektárov. Ochranné pásmo, kde nie je možné vykonávať výruby drevín, má rozlohu približne 2325 hektárov a širšia nárazníková zóna, kde je možné hospodárenie len v obmedzenej forme v súlade s platnými princípmi, má výmeru vyše 13 tisíc hektárov.
Zdieľať na