Za každý zločin si človek zasluhuje trest. Dnes už nie veľmi používaný, no aj v súčasnosti je aktuálny – trest smrti. Pozrieme sa na mimoriadne rozvinutú ľudskú vynaliezavosť pri výkone spravodlivosti vo forme trestu smrti. Zameriame sa predovšetkým na tie menej známe, no o to drastickejšie spôsoby popráv.
Staroveké popravy
Už tisícky rokov pred našim letopočtom bol trest smrti zaužívanou praktikou. Aztéci a Inkovia boli známi svojou krutosťou. Aztéci z obete zaživa vyrezali srdce, ktoré následne hodili do ohňa. Inkovia zas za živa sťahovali z kože a hlavy obetí slúžili ako nádoby na nápoje. O Rimanoch je známe, že odsúdencov hádzali vyhladovaným šelmám, ktoré sa o zvyšok už postarali. Originálni boli ale Indiáni Severnej Ameriky. Tí svoju obeť priviazali neďaleko od mraveniska a špinavú prácu prenechali matke prírode. Podobne postupovali aj obyvatelia na Sibíri, ich pomocníkmi boli však početné roje komárov. Mimoriadnou krutosťou sa vyznačovali Chetiti. Tí odsúdeného dokázali zaživa stiahnuť z vlastnej kože a bezprostredne po tom ho zašiť do zvieracej kože. Takto bol nešťastník hodený na slnko, kde spravidla dlho nevydržal.
Mohlo by vás zaujať: Najoriginálnejšie truhly na svete: Ktorá sa páči vám?
Krutý mosadzný býk
Určite ste počuli aj o hladomorniach alebo o zamurovávaní zaživa. Táto praktika má korene v Číne, kde sa takto zbavovali robotníkov, ktorí nevládali pracovať a zamurovali ich priamo do Čínskeho múru. Ani Gréci nezaostávali. Aténčania prišli s mosadzným býkom. Išlo o nádobu, pod ktorou sa založil oheň a do ktorej boli zavretí previnilci a tam sa buď zadusili, alebo v horšom prípade zaživa upiekli. Podobné spôsoby sa zachovali až do stredoveku, keď boli odsúdení popravovaní zaživa vo vriacej vode alebo škvariacom oleji.
Ukrižovanie spojené s pílením
Ďalšou zaujímavou praktikou bolo ukrižovanie, niekedy aj dolu hlavou. Drastickejším spôsobom bolo rozrezanie na dve polovice. Odsúdený bol zavesený dole hlavou a pílou, ktorá sa podobala na dnešné obojručné píly na drevo, bol dvoma katmi rozrezaný napoly smerom od rozkroku nadol. Samozrejme všetko pri plnom vedomí. V prípade, že mu bola udelená zvláštna milosť, začalo sa píliť od hlavy.
Ukameňovanie je obľúbené dodnes
V období stredoveku došlo k mimoriadnemu rozšíreniu tých najrôznejších spôsobov popráv. Jedným zo spôsobov, ktoré majú svoje počiatky už v staroveku, bolo ukameňovanie. Dodnes je používané v niekoľkých, predovšetkým moslimských štátoch. Odsúdený sa zahrabe do zeme, z nej mu trčí len hlava. Na ňu sa dá vrece a popravu obyčajne vykonáva rozvášnený dav. Použité kamene nesmú byť ani príliš malé, ani priveľmi rozmerné, aby obeť neusmrtili ihneď. Utrpenie odsúdeného môže trvať až pol hodinu.
Mohlo by vás zaujať: Exotická špiónka Mata Hari: Jej život bol plný sexu a intríg!
Tabuľky pre obesencov
V stredoveku bolo veľmi obľúbeným nielen upaľovanie na hranici, ale aj stínanie mečom alebo sekerou. Neskôr bola na tento účel vynájdená preslávená gilotína. Do popredia sa postupne dostávalo aj obesenie. Tu však bolo dôležité zachovať aspoň istú mieru humánnosti. Slučka sa zvykla namydliť, aby popravený skonal na zlomené väzy a nie na udusenie. Taktiež dĺžka lana musela byť primeraná, ak bolo lano prikrátke, došlo by k zaduseniu a ak pridlhé, odtrhla by sa popravenému hlava. Existovali na to presné tabuľky, ak mal napríklad odsúdený menej ako 54 kg, bolo potrebné lano o dĺžke 2,46 m, ak vážil viac ako 99 kg, postačovalo aj lano dlhé 1,52 m.
Obesiť ženu v sukni? Radšej nie
Ešte v dobách temného stredoveku bola obzvlášť brutálna varianta vykonania trestu smrti. Odsúdencovi zaživa rozrezali brucho, vytiahli z neho časť čreva, ktoré následne namotávali na navijak a tým z neboráka vytrhávali nielen črevo, ale aj ďalšie vnútornosti. Aj v stredovekej spoločnosti boli isté rozdiely medzi mužmi a ženami. Obesiť ženu v sukni sa považovalo za neslušné, preto boli odsúdené pochovávané v zemi zaživa. Poprava nabodnutím na kôl bola osobitou kapitolou. Ak mal človek šťastie, zomrel po pár chvíľach na poranenie vnútorných orgánov, no v niektorých prípadoch mohol trpieť aj celé dni. Tento trest sa v Iraku používal dokonca ešte aj v roku 1953.
Keď vraždí príroda
Na záver dva azda najzvláštnejšie a najšokujúcejšie spôsoby vykonania trestu smrti. V Čínskych pralesoch sa nielen v stredoveku, ale aj v novoveku stretli objavitelia či misionári s veľmi netradičným spôsobom. Odsúdeného priviazali nad zem čelom k nej, roztiahli mu nohy aj ruky a pod ním sa nachádzal mladý bambus. Táto rastlina je mimoriadne tvrdá a rýchlo rastie. V priebehu niekoľkých dní bambus doslovne cez odsúdeného naskrz prerástol. Pri druhom spôsobe opäť pomáhala príroda. Odsúdenému bola na brucho pripevnená klietka, na ktorej boli len jedny dvierka. Tie smerovali práve do jeho brucha. V klietke sa nachádzala vyhladovená krysa, ktorá si cestu na slobodu prehrýzla cez brucho trpiaceho.
Mohlo by vás zaujať: Briti si zvolili najvtipnejší nápis na náhrobku: Toto je on!
Humánnejší novovek
Postupom času sa ľudia snažili zmierniť utrpenie odsúdených. Populárne boli elektrické kreslá, tie však neboli vždy účinné a odsúdenec prežíval muky aj niekoľko minút. Veľkej obľube sa tešili plynové komory, vypustený kyanid zaberal spravidla do niekoľkých sekúnd, maximálne minút. V súčasnosti sa v niektorých štátoch stále používa trest smrti, ak opomenieme obesenie tak poprava guľkou do hlavy či smrtiaca injekcia, sú v porovnaní so spomenutými spôsobmi tým najhumánnejším možným spôsobom popravy.
Ľudská vynaliezavosť nepozná hranice. Ani v prípade tak zvrhlej veci, ako je zabíjanie iných ľudí. O morálnej stránke trestu smrti je zbytočné polemizovať, každý má na túto problematiku rozdielny názor. Môžeme však povedať, že dnešní zločinci majú istým spôsobom šťastie, že sa nenarodili o niekoľko storočí skôr.
Čo si myslíte o treste smrti? Nemal by byť žiadny alebo naopak by mala obeť trpieť za svoj hriech čo najviac – tak, ako kedysi? Podeľte sa o svoj názor s ostatnými čitateľmi v diskusii a získajte víkendový pobyt alebo inú z cien v našej súťaži. Nezabudnite uviesť platnú emailovú adresu.
Zdieľať na