Dobrý deň,
je lepšie jesť trikrát, alebo päťkrát? Shudnem, keď budem jesť častejšie? Názory sú rôzne.
Ďakujem, Lida
Pekný deň, Lida,
ďakujem za otázku. Čo sa týka odpovede, jednoznačné v tomto smere nie sú vedecké štúdie a ani názory odborníkov. Aj v tomto prípade platí, že každý z nás je jedinečný. Čo vyhovuje jednému, druhému nemusí vôbec. Preto som presvedčená o tom, že odpoveď na otázku, ako často jesť, sa u každého zdravého človeka bez nadváhy, skrýva v počúvaní svojho tela a vnímaní jeho signálov. Osobne dlhodobo jem trikrát denne a vyhovuje mi to.
Takisto poznám ľudí, ktorí si nevedia predstaviť, že by fungovali takýmto spôsobom a jedlo konzumujú častejšie. Je tu aj skupinka tých, ktorí nedajú dopustiť na prerušovaný pôst spočívajúci v menej častom jedení s dlhšími prestávkami medzi jednotlivými pokrmami. Všetko je o individuálnom nastavení, skladbe jedálnička a, samozrejme, o stanovených cieľoch, medzi ktoré často patrí aj chudnutie.
Pokiaľ sa snažíte o redukciu hmotnosti, tu sa skôr prikláňam ku starému známemu pravidlu, jesť 5-krát denne menšie porcie v 2 až 2,5-hodinových intervaloch. Zabránite tak vzniku vlčieho hladu a následnému vybieleniu chladničky a aj nežiaducemu maškrteniu v podobe sladkostí či slaných pochutín. Častejšie jedenie počas dňa v presne stanovenom čase tiež pomôže naštartovať metabolizmus tých, ktorí mali dlhodobo nízky energetický príjem a priberali aj „zo vzduchu“. Vďaka pravidelnej konzumácii potravín si človek vytvorí aj určitý systém v stravovaní a ľahšie sa zorientuje v zložení jedálnička.
Avšak pripomínam, že pri zhadzovaní prebytočných kíl je dôležité nielen správne načasovanie jedla, ale aj veľkosť porcií, ich zloženie, pitný režim, pohybová aktivita, psychická pohoda a tak ďalej. Len samotné jedenie 5-krát denne nikomu nezaručí štíhlu postavu.
Ešte raz by som chcela zdôrazniť, že jedným z kľúčov k trvalej redukcii hmotnosti a aj k pevnému zdraviu je skladba jedálnička. Základným pilierom zdravej výživy by mala byť konzumácia skutočných (základných) potravín a, naopak, vylúčenie vysoko priemyselne spracovaných potravín, ako napríklad polotovarov, údenín, jedál z rýchleho občerstvenia a pod. V praxi to znamená vymeniť biele pečivo za celozrnné (ideálne kváskové), ochutené jogurty za biele, kupované nátierky či paštéty za domáce pripravené vo vlastnej kuchyni zo zdravých ingrediencií a podobne.
Nevyhnutnosťou v tomto smere je čítanie etikiet, snaha variť si v čo najvyššej možnej miere jedlá doma šetrným spôsobom, preferovanie slovenskej produkcie, jedenie s pôžitkom. Dôležitý je tiež správny pomer jednotlivých makroživín (bielkovín, tukov a s sacharidov), dostatok vitamínov, minerálov, stopových prvkov, vlákniny a tak ďalej.
Milá Lida, ak to mám stručne zhrnúť – počúvajte svoje telo a zistíte, aký interval stravovania je pre vás najvhodnejší. Popri všetkých radostiach i starostiach života nezabúdajte na to, že aj jedlo je odrazom toho, ako vyzeráme, myslíme a cítime.
S úctou
Mirka
Na vaše otázky odpovedá Mgr. Miroslava Suchárová, ktorá sa problematike výživy venovala roky ako novinárka. Počas tohto obdobia sa stretla s rôznymi výživovými smermi, názormi a odporúčaniami, a preto sa rozhodla pre „upratanie“ a rozšírenie svojich vedomostí formou výživových kurzov. Výrazne ju ovplyvnil seminár u známeho českého odborníka, Mgr. Martina Jelínka. Vďaka nemu sa, okrem iného, naučila v rámci stravy uplatňovať holistický prístup, teda pri tvorbe jedálnych lístkov zohľadňovať nielen príjem kalórií, makroživín a zdravotný stav človeka, ale napríklad aj krvnú skupinu, acidobázické pôsobenie či termický efekt potravín. Svoje otázky jej môžete posielať na adresu plnielanu@plnielanu.sk.
Chcete čítať viac takýchto článkov? Sledujte nás aj na Facebooku!
Zdieľať na