Kdekoľvek sa objavila Ingrid, tam pútala pozornosť. Nebola ani tak extra pekná, ale veľmi ženská, zmyselná a veľmi dobre vedela, čo platí na mužov. Tí boli v jej prítomnosti ako na ihlách. Ženy tiež. Najmä tie, ktoré Ingrid poznali. Mohli byť v jej okolí slobodní mládenci, ona dala vždy prednosť tým zadaným.
Takto prišla Ingrid aj o svoju najlepšiu kamarátku. Zviedla jej priateľa, hoci ten bol pre Ingrid len obyčajným vodičom autobusu. Väčšinou brala do úvahy aj hrúbku peňaženky. Ale pri Paľovi jej to nevadilo. Samozrejme, že vzťah trval len krátko. Paľo sa vrátil s prosíkom k predošlej priateľke, ktorá už ale na neho ani na Ingrid nemala pekného slova. Ingrid to neprekážalo – aj tak mala vždy najmä mužských kamarátov.
Ingrid ale nebola len obyčajná lovkyňa skalpov alebo zlatokopka. Vždy mala aj svoj príjem. Na tom si zakladala. Na svojej finančnej slobode. Vedela, že raz sa chce usadiť s niekým, kto sa nezľakne jej povahy, životného štýlu a názorov. Všetko toto našla v Matúšovi. Charizmatický, a čo imponovalo Inge najviac, aj zabezpečený. Nie však cez špekulácie a podvody, ale prácou a svojou hlavou. Navyše bol z Ingrid úplne paf. Aj keď Matúš bol v čase zoznámenia zadaný, opustil snúbenicu a dal sa dokopy s Inge. Vyzeralo to, že city oboch sú vzájomné a Ingrid sa konečne ustálila.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Najskôr ma podviedol on, dnes podvádzam aj ja
Po dvoch rokoch Matúš kúpil byt a navrhol svojej priateľke, nech začnú spolu bývať. Najprv nechcela, ale keď jej Matúš sľúbil, že celý príbytok môže zariadiť podľa svojho gusta a s jeho kreditkou, potešilo ju to a súhlasila. Veď už jej aj tak celá rodina prízvukovala, že má na to vek, aby sa usadila, vydala a časom možno aj nejakého potomka na svet priviedla.
Napokon si Ingrid spoločné bývanie pochvaľovala. Nemusela míňať na podnájom ako dovtedy. Matúšovi prispievať nemusela. Ani na jedlo, ani na nájom. Povedala mu, že zarába o polovicu menej ako bola skutočnosť. On jej to zhltol aj s navijakom, a tak mu bolo hlúpe z toho mála jej ešte aj brať. Ingrid míňala peniaze na nákupy, ktoré akože platil jej otec a nočné záťahy s kamarátkami v meste.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Kamarát sa rozviedol kvôli milenke – a takto to celé dopadlo
Každá sranda niečo stojí a to, že bývali vo vlastnom a chodili pravidelne na dovolenky nebolo zadarmo. Matúš trávil veľa času v robote. Navyše chcel Ingrid na jej narodeniny požiadať o ruku. Prsteň už mala vybratý. Suma za šperk mala na konci štyri nuly, a tak Matúš bral nadčasy od kolegov a šetril.
Inge ale začínala byť nespokojná. Všetky jej kamarátky v okolí sa postupne usadili, trávili večery so svojimi drahými, len ona bola večne doma sama. Keď spoznala v salóne brata svojej kaderníčky, brala to ako znamenie. Znamenie, že sa treba trocha sa odreagovať. Čo malo byť najprv jednorazovka, skončilo sa ako románik. Matúš nič netušil, aj tak trávil celé dni v práci. Ingrid ho už ale neprehovárala, nech toľko nepracuje, nech radšej trávia viacej času spolu. Inge s milencom nestálo nič v ceste a mohli sa pravidelne venovať jeden druhému.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Mame asi šibe – najskôr mladší milenec, teraz sex na jednu noc
Dovtedy, kým si Matúš vstúpil do seba a Ingrid prezradil, že sa dal preložiť na iné miesto a konečne budú mať viacej času pre seba. Ingrid sa musela veľmi pretvarovať, aby zahrala natešenú. V skutočnosti jej v hlave vírili myšlienky, ako a kde sa budú teraz s milencom stretávať.
Kamarátka jej radila, nech to s mladým ukončí, kým je čas. Matúš jej znesie modré z neba, všetko robí, aby bola spokojná. Je blbá, ak to všetko chce zahodiť pre pár vášnivých stretnutí. Nehovoriac o tom, že s oboma spáva a nechráni sa, čo je od nej nanajvýš nezodpovedné. Ingrid sa ale nemieni rozísť s ani jedným, ani druhým. Veď dokým nemá prsteň na ruke, nikomu nič nesľúbila a môže si žiť tak, ako jej to vyhovuje. A tak len potvrdzuje to staré pravidlo, že čím lepšia a vernejšia žena, tým ťažšie si nájde normálneho priateľa. Takí si totiž začínajú so ženami ako Ingrid – falošnými a podvodníčkami. A my môžeme ostať samé až do smrti, ak sa nebudeme správať ako hyeny, nik o nás ani nezavadí…
Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.
Zdieľať na