Vraví sa, že až keď ženám začnú tikať biologické hodiny, bývajú zodpovednejšie k vlastnému zdraviu a kladú väčší dôraz aj na absolvovanie preventívnych prehliadok, tie gynekologické nevynímajúc. Pravidelné preventívne prehliadky sú pritom absolútne minimum, ktoré ženy môžu pre seba urobiť.
Žiaľ, mnohé z nich ich význam podceňujú alebo sa im kvôli strachu z odhalenia onkologického, respektíve iného vážneho ochorenia, zámerne vyhýbajú. O dôležitosti gynekologických vyšetrení sme sa rozprávali s gynekológom a špecialistom na liečbu neplodnosti MUDr. Petrom Harbulákom. PhD. z Bratislavy.
Ako často by ženy mali absolvovať prehliadku?
Pravidelnú gynekologickú prehliadku by mali ženy staršie ako 15 rokov absolvovať raz ročne. Tento časový rozostup u väčšiny zaručuje, že prípadný problém sa odhalí ešte v zárodku a šance na jeho (vy)riešenie sú o to vyššie. Štatistiky hovoria jasnou rečou a dokazujú, že záujem o návštevu gynekológa či gynekologičky už po pôrode značne klesá, akoby mamičkám na kondícii svojich reprodukčných orgánov viac nezáležalo.
Žena-matka by sa mala starať o svoje zdravie ešte zodpovednejšie. Osobitnú kategóriu tvoria seniorky, ktoré ukončili pohlavný život a majú pocit, že sa ich gynekologické ochorenia viac netýkajú.
Čo všetko môže prehliadka odkryť a aké vyšetrenia žena absolvuje?
Pravidelná prehliadka môže prispieť aj k odhaleniu pohlavne prenosných chorôb, ktoré neraz dočasne prebiehajú bez zjavných príznakov. Gynekológ dokáže rozpoznať aj nenápadné, či len veľmi mierne prejavy ochorenia, ktoré samotná žena ani nezaznamená, a na základe toho jej odporučiť ďalšie špeciálne vyšetrenia.
Štandardná preventívna prehliadka pozostáva z vyšetrenia vonkajšieho genitálu, vyšetrenia pošvy a krčka maternice v zrkadlách, kolposkopického vyšetrenia krčka maternice spolu s odberom onkocytologického steru, prípadne aj z vyšetrenia prsníkov pohmatom. Bežnou súčasťou preventívnych kontrol býva i ultrazvukové vyšetrenie vnútorných pohlavných orgánov – maternice a vaječníkov.
Prehliadka má ale zásadný význam aj v tom, že sa žena môže dozvedieť viac o svojom reprodukčnom zdraví. Trendy v tejto oblasti sa menia. Aj tie v načasovaní založenia rodiny…
Mať vlastnú rodinu mnohí mladí ľudia vnímajú, úplne prirodzene, ako veľkú zodpovednosť, ktorej predchádza dostatočné finančné zabezpečenie zo strany oboch partnerov, ale i duševná pripravenosť na status rodiča. To býva jedným z hlavných dôvodov odkladania tehotenstva. Ďalšou príčinou, prečo sa založenie rodiny zo strany zaľúbencov odďaľuje, môže byť znížená plodnosť ženy, muža alebo oboch z dvojice.
Nech už sú dôvody akékoľvek, treba si uvedomiť, že čas je pre ženy najväčším nepriateľom a vyšší vek u ženy výrazne určuje prognózu otehotnenia. Pokles plodnosti je kontinuálny a nezvratný. Šanca otehotnieť vo veku 37 rokov je už výrazne znížená a každý ďalší rok klesá. Vo veku 40 rokov je šanca na otehotnenie z vlastných oocytov (vajíčok) minimálna.
Ako sa teda v kontexte času mení vek budúcich mamičiek?
Priemerný vek prvorodičky bol pred štvrťstoročím 21 rokov, dnes je to 28 rokov. Zdôrazňujem, vek prvorodičiek. Liečbe neplodnosti sa venujem dvadsať rokov a stále častejšie sa stretávam so skupinou žien medzi 30 – 40 rokom života, ale na konzultáciu prichádzajú aj dámy nad štyridsať rokov. Kým v minulosti by som sa nad tým minimálne pozastavil, dnes to vnímam ako bežnú prax.
Medzi časté príčiny neplodnosti patrí syndróm polycystických vaječníkov, endometrióza, nepriechodnosť vajíčkovodov a ovariálna insuficiencia. Zároveň poukazujem na význam vyšetrenia hodnoty Anti-Müllerian hormónu (AMH), o ktorom sa hovorí málo a vyšetrenie hladiny AMH je opomínané.
Priznám sa, o AMH hormóne som nepočula. Prečo by mladá žena mala poznať jeho hladinu a čoho je ukazovateľom?
Laicky povedané, AMH (Anti-Müllerian hormón) indikuje počet vajíčok, ktoré žena má ešte k dispozícii. Pomocou jednoduchého vyšetrenia z krvi, dostupného u gynekológa počas bežnej i preventívnej prehliadky alebo v akomkoľvek centre asistovanej reprodukcie, si môže každá žena overiť, aká je jej ovariálna rezerva a koľko času má na založenie, respektíve rozšírenie rodiny.
Hladina hormónu predstavuje počet (zásobu) folikulov, ktoré sú schopné rastu až do dominantného folikulu potrebného pre otehotnenie. Je významným ukazovateľom starnutia ovárií (vaječníkov). Stanovením jeho hladiny je možné vyhodnotiť ovariálnu rezervu a súčasne i pravdepodobnosť otehotnenia.
Zo všetkých strán čítam o odporúčaniach zvyšujúcich šancu na otehotnenie. Zdravo žiť a stravovať sa, pravidelne cvičiť, veľa spať či eliminovať stres. Toto stačí, aby sme bez problémov otehotneli?
Je dobré starať sa o svoje zdravie a udržiavať sa v dobrej kondícii. Je však omyl, ak si niekto myslí, že žena, ktorá žije zdravo má zaručene funkčné vaječníky, ale tá s miernou nadváhou je automaticky neplodná. Hodnota hormónu AMH, ktorý považujem za najvýpovednejší hormonálny marker ovariálnej rezervy, je to, čo by mladé ženy mali poznať. Je to jednoduché a efektívne vyšetrenie a mali by o ňom informovať svoje pacientky vo fertilnom veku všetci.
Mimochodom, podľa prieskumov iba 27 % gynekológov sa na preventívnej prehliadke pýta, či plánujú mať dieťa, prípadne túto eventualitu zvažujú. To je strašne málo.
Ženy sa pri riešení otázky gravidity dostávajú do stresových momentov, cítia tlak zo strany rodiny, blízkych, ale v neposlednom rade i spoločnosti. Ak v blízkej dobe žena neplánuje z rôznych dôvodov otehotnieť, aké možnosti sa jej ponúkajú?
Ako prevenciu problémov s otehotnením s veľkou úspešnosťou realizujeme social freezing (zmrazenie vajíčok zo sociálnych dôvodov). Je to zmrazenie vajíčok pre tie, ktoré si tehotenstvo aktuálne neželajú, no rady by si uchovali vajíčka na neskôr. Tu využívame medicínsku technológiu na riešenie nie medicínskeho problému, akým je prirodzené starnutie.
Ponúkame „záložný plán na poistenie plodnosti“, ktorý mladým ženám poskytne čas na nájdenie vhodného dlhodobého partnera, dokončenie vzdelania, dosiahnutie finančnej stability alebo na podporu kariérnych cieľov bez obáv o svoju plodnosť v budúcnosti.
Proces zmrazenia oocytov zahŕňa hormonálnu stimuláciu vaječníkov a odber vajíčok, rovnako ako pri metóde IVF. Čo sa odberu vajíčok týka, ten je vykonávaný v krátkodobej celkovej anestézii, pričom samotný zákrok trvá 10-15 minút. Ideálne je, ak sa tak stane do 35 roku života pacientky. Hlavnou výhodou pri mrazení vajíčok u mladých a slobodných žien je, že v čase ich odberu nie sú potrebné žiadne spermie. Rozmrazia a oplodnia sa, až keď si ich žena praje použiť.
Na záver dôležitá otázka. Môžu mrazenie vajíčok absolvovať ženy aj pre zachovanie plodnosti zo zdravotných dôvodov?
Mrazenie vajíčok, ale i spermií, zo zdravotných dôvodov, tzv. medical freezing, sa jednoznačne odporúča nielen pred onkologickou liečbou, ale pred každou, pri ktorej sa môže znížiť alebo stratiť reprodukčná schopnosť. Tu je nevyhnutná spolupráca viacerých špecialistov, dôležité je pacientku okamžite informovať o jej možnostiach a neodkladať prípravu na medical freezing.
Sú aj ďalšie ochorenia, ktoré sú indikáciou na tento výkon, napríklad endometrióza, či predčasné zlyhanie vaječníkov. Aj v týchto prípadoch môžeme hovoriť o „medical freezingu“.
Zdieľať na