Silviu Brnu spoznalo mnoho Slovákov aj vďaka relácii Nové Bývanie. Okrem toho je však uznávanou a vyhľadávanou architektkou aj mimo nakrúcania. Jej nezameniteľný rukopis a nadčasový pohľad na nehnuteľnosti zaujal aj nás. Aj preto sme ju oslovili s ponukou na rozhovor, v ktorom sa môžete dozvedieť nielen o trendoch v bývaní ale aj o jej poslednom veľkom projekte. Tým je luxusný bytový komplex Vydrica.
Na úvod taká jednoduchá otázka. Vždy ste sa túžili stať architektkou či interiérovou dizajnérkou?
Už ako dieťa som inklinovala k módnemu dizajnu a postupne ma život doviedol k architektúre. Tú milujem z celého srdca a je veľkou súčasťou môjho života.
V akej fáze je najlepšie osloviť interiérového dizajnéra? Napríklad, ak niekto rieši novostavbu…
Najideálnejšie je zainvolvovať ho v momente, keď je hotová štúdia rodinného domu. To znamená, že si s architektom odsúhlasíte dispozíciu, hmotu domu, a prinesiete finálny návrh štúdií rodinného domu. V tejto časti sa s interiérovým architektom môžu udiať ešte malé úpravy v rámci polohy fixných zariaďovacích prvkov, ako je napríklad sanita, polohy spotrebičov v kuchyni, poprípade dverných otvorov. Pravdou však je, že sa to tak nedeje príliš často.
Väčšinou to ľudia riešia až v momente, kedy je hotový už celý projekt na rodinný dom. Urobiť vtedy výrazné zmeny nie je vždy jednoduché. Je to možné, ale urobí to veľký neporiadok vo výkresoch. V tomto prípade odporúčam, aby si po odovzdaní projektu interiéru dali vypracovať ďalší stupeň projektovej dokumentácie, realizačný projekt.
Čo by ste ľuďom odporučila pri výstavbe domov?
Aby si uvedomili, že budujú hlavne domov. Úprimne by ma aj potešilo, ak by sa zmenil pohľad spoločnosti na drevodomy. Som veľkým zástancom trvalo udržateľnej architektúry a nielen svojim klientom odporúčam zamýšľať sa nad materiálmi, ktoré nezaťažujú životné prostredie a majú bezprostredný dopad na kvalitu bývania aj zdravie človeka. Každý sa totiž len málom môže pričiniť o to, aby sme mali krajšie a zdravšie životné prostredie. Kvôli nám aj ďalším generáciám.
Možno sa mi to len zdá, ale mám pocit, že dnes bežní ľudia vyhľadávajú interiérového dizajnéra či architekta oveľa viac ako napríklad pred piatimi či desiatimi rokmi. Aká cieľová skupina oslovuje najviac vás?
Je to našťastie tak (smiech). Povedala by som, že mňa oslovuje rôzna cieľová skupina. Od mladých ľudí a ich prvého bývania až po rodiny. Veľa však pracujem aj na projektoch domovov sociálnych služieb alebo na nájomnom bývaní.
Asi je to aj dobré, veď niekedy môžeme vidieť v interiéroch poriadnu divočinu. Čo je za vás absolútne no-go v interiéri v roku 2023?
Fúha, to je ťažká otázka. Ja si všímam už naozaj maličkosti, pretože práve tie dotvárajú celok. Určite sú to však prechodové lišty v drevených podlahách alebo nezladené výšky podláh. Tieto drobné chyby kazia dojem z celého priestoru. Z tých výraznejších dizajnových vecí je to vo všeobecnosti to, ak ľudia prekombinujú veľa vecí.
A čo je, naopak, jedným z veľkých trendov?
Povedala by som, že určite prírodné materiály. Nie je to však o trende ale o nadčasovosti. Nevadí mi ani kombinácia viacerých druhov dreva, ak je to prevedené dobre. Monotónny interiér je tiež trendom, ale opäť vravím, treba mať naň cit. Kedysi bolo trendom mať aj veľa šedej, bielej a čiernej v interiéri a vo výsledku, ak to zariaďovali ľudia bez pomoci dizajnéra či architekta, tak z toho bol veľmi neosobný priestor.
Z farieb by som odporúčila aj pastelové odtiene žltej a oranžovej. Sú teplé a vytvárajú pocit domova. Netreba sa ich báť, práve naopak.
Čo je ešte podľa vás už za zenitom a ľudia si to stále dávajú?
Napríklad pri oknách je to aj ich farba. Antracit sa dnes už veľmi nenosí. Ja by som išla do jaseňa alebo béžových odtieňov pri oknách. Sú to teplejšie a najmä príjemnejšie odtiene, ktoré sú zároveň veľkým trendom. Bielou tiež nič nepokazíte, ale odporučila by som ju v kombinácii s bielym drevodekorom.
Keď už sme pri oknách. Pár rokov dozadu sa začali dávať úzke a dlhé okná nad kuchynskú linku. Je to dnes ešte moderné? Neviem sa ubrániť totiž pocitu, že to rozbíja koncept celej kuchynskej linky.
Hmm, ťažko povedať. Okná v kuchyni určite áno, ale nie malé, 60 centimetrov vysoké. Dobre vyzerajú tie, ktoré sú až po strop. Ak sa takéto okno nedá dať, tak ideálne, aby malo aspoň 80 až 90 centimetrov na výšku.
Každý architekt má svoj rukopis. Ako by ste opísali ten svoj?
Môj rukopis by som opísala ako minimalistický a funkčný. Vyhýbam sa materiálom, ako sú steny zo sadrokartónu či vinylové podlahy. Do svojich návrhov sa snažím vniesť prírodné materiály, ktoré som už spomínala. Podnecujú príjemné emócie a priaznivo vplývajú na našu psychiku.
K nim okrem dreva patrí aj kameň – mramor, travertín, pieskovec a iné krásne druhy kameňov. Dobre vyniknú na veľkom formáte. Nemusia byť iba vo forme dlažby, ale v akomkoľvek prevedení, či už ako pravý kameň alebo jeho reprodukcia v podobe keramiky alebo umelého kameňa.
Koniec koncov, môžeme to vidieť aj pri návrhu bytu v lukratívnom projekte Vydrica. Boli ste oslovená ako jedna zo štyroch architektov, aby ste vy a vaše štúdio navrhli interiér daného bytu. Aké ste mali z toho emócie?
Absolútne úžasné! Vydricu ako priestor poznám veľmi dobre. Ešte ako študentka som sa zaujímala o jej históriu a aj projekt samotný od úplného začiatku.
Ako sa vám pracovalo na tomto návrhu?
Rovnako pozitívne môžem zhodnotiť aj samotný návrh. Treba povedať, že budget, ktorý sme dostali na tento projekt, je neporovnateľne vyšší ako mávajú bežní ľudia. Nám, architektom, to však dalo neuveriteľnú slobodu a mohli sme popustiť uzdu kreativite.
Čo je dominantou tohto priestoru? Aké trendy z návrhu pre Vydricu môžu ľudia odpozerať a aplikovať ich vo svojich bytoch?
V priestore sme riešili úplne všetko, keďže to bol holobyt. Celý byt sa nesie v štýle 70. rokoch. Dominantou je však šatník zo skla, ktorý je umiestnený v priestore. Ale tiež imidžová sedacia súprava. Veľmi dobre vyniká aj kuchynský ostrovček, na ktorý sme použili umelý kameň.
Vďaka väčšiemu budgetu sme do bytu dali aj obraz od umelca Petra Cvika a luxusné doplnky v podobe menších plastík od známej slovenskej sochárky Jany Brisudovej. Tieto umelecké prvky považujem za povestnú čerešničku na torte.
Viete si predstaviť, že by ste v takomto byte bývali aj vy?
Za iných okolností určite áno (smiech). V minulosti som bývala v bratislavskom Starom Meste a ruch mi vyhovoval. Bývať v takom peknom projekte ako je Vydrica, musí byť úžasné. Je to na skok do centra mesta, architektúra je nadčasová, prostredie pekné a výhľady stoja za to. Úplne to mení ráz nášho hlavného mesta.
Dnes som však matkou troch detí a žijeme mimo mesta, kde je veľa zelene a minimum ľudí. To mi vyhovuje, pretože pokoj je niečo, čo dnes už vyhľadávam.
Pozrite si v galérii všetky fotografie bytu, ktorý navrhovala Silvia Brna pre projekt Vydrica.
Zdieľať na