Poznáte aj vy niekoho, kto hovorí tradičným nárečím? Pre jazykovedcov sú takéto dialekty pozoruhodným javom, ktorý v sebe nesie bohatstvo a rozmanitosť národa. V zaujímavom článku dvaja odborníci prezradili, čo sa v jazyku skrýva.
Za nárečie je označovaný tradičný teritoriálny dialekt národného jazyka, ktorý vznikol dlhodobým spontánnym historickým vývinom. „Nebol vedome či cielene objektom nejakých regulačných zásahov,“ uviedol v rozhovore pre TASR Miloslav Smatana z dialektologického oddelenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) Slovenskej akadémie vied (SAV).
Uviedol, že slovenčina pozná okrem teritoriálnych tiež sociálne nárečia ako sú slang a argot, jazykové prostriedky mládeže, ale aj poľovníkov, vojakov, remeselníkov či v minulosti tulákov, zlodejov alebo žobrákov.
Umožňujú spoznať nielen vývin jazyka
Podľa Smatanu sú nárečia pre jazykovedcov inšpirujúce všetkým, čo sa v nich skrýva. „Najmä svojou starobylosťou, bohatstvom, originálnou lexikou a spontánnosťou, pretože umožňujú priblížiť a bližšie spoznať nielen vývin jazyka, ale aj tradičnú slovenskú kultúru – zvyky, tradície, slovesnosť, ľudový odev a podobne,“ vysvetľuje dialektológ.
Jeho kolegyňa Katarína Balleková pripomína, že zemepisné nárečia sú prirodzeným, neregulovaným útvarom národného jazyka. „Hovoríme, že je to nespisovná teritoriálna varieta oproti spisovnej variete, sociálne dialekty sú takisto nespisovné variety národného jazyka, ale spolu tvoria jeden celok,“ ozrejmuje vedúca dialektologického oddelenia JÚĽŠ SAV, ktoré sa zaoberá najmä zemepisnými nárečiami.
Nárečia sú ešte stále rozšírené
„Realizujú sa predovšetkým v ústnej podobe, málo sú zaznamenané písomne, preto aj naše výskumy sa uskutočňujú predovšetkým s informátormi v rámci rozhovorov,“ približuje odborníčka. Nárečia ju fascinujú predovšetkým svojou štylistickou bohatosťou a expresívnosťou. „Je v nich oveľa väčšia škála vyjadrovacích prostriedkov ako v spisovnom jazyku,“ podčiarkuje Balleková s tým, že nárečia sú stále rozšírené v neverejnej rodinnej komunikácii, a najmä vo vidieckom prostredí. V mestskom prostredí na seba berú formu interdialektu.
Smatana považuje nárečia za zaujímavé vďaka ich bohatej slovnej zásobe a frazeológii. „V každom z nás je skryté nárečie, hoci používame štandardizovanú podobu spisovného jazyka. Ja som z Rajca, to je okres Žilina, bývam v Piešťanoch, ale keď idem do domáceho prostredia, už za Považskou Bystricou, keď sa autom blížime k Rajcu, prepnem do svojho nárečia,“ prezrádza jazykovedec. „Prekódovať“ do rajeckého nárečia zo štandardizovanej slovenčiny vraj zvykne aj pri stretnutí so susedom z piešťanského sídliska, ktorý je rovnako rodákom z Rajca.
Zdieľať na