Veľká noc sa slávi po celom svete a preto je prirodzené, že si s ňou každý národ spája iné zvyky. Medzi tradície patria aj rôzne pokrmy, ktoré nesmú na sviatočnom stole chýbať. Prečítajte si o zaujímavých veľkonočných jedlách zo sveta a ich symbolizme. Dozviete sa, že veľa z nich má aj čosi spoločné.
Sladké buchty objavíte v mnohých krajinách
Hot cross buns sú buchty z jemného kysnutého cesta, na ktorých je múčnou zmesou nakreslený vzor kríža. Pridávajú sa do nich koreniny a sušené ovocie. Do sveta sa rozšírili počas britskej kolonizácie a misionárskej činnosti. Okrem Veľkej Británie sú obľúbené najmä v Írsku, Austrálií, na Novom Zélande a v Karibiku. Tradične sa jedávajú na Veľký piatok, aby si ľudia pripomenuli ukrižovanie Ježiša Krista.
Na Jamajke a po celom Karibiku si ľudia tieto buchty upravili podľa seba. Klasická guľatá forma sa zmenila na menší bochník. Med a ovocie v ceste nahradili melasa a koreniny, ktoré im dodali chuť typickú pre tieto ostrovy. Bochníčky sa bežne podávajú s jamajským syrom z konzervy alebo s plátkovým syrom.
Koniec pôstu si Briti pripomínajú aj takzvaným simnel cake. Tento farebný koláč obsahuje voňavé koreniny, sušené ovocie a vrstvy marcipánu. Vrch zdobí jedenásť marcipánových guličiek, ktoré symbolizujú apoštolov bez Judáša.
Kysnuté bochníky na rôzne spôsoby
Kysnuté pečivo a bochníky sa na Veľkú noc podávajú v množstve európskych krajín. V Taliansku sa stretnete s Colomba pasquale. Ide o sladký koláč plný kandizovanej pomarančovej kôry, ktorý je vytvarovaný do podoby holubice. Mäkučká paska, ktorá sa pripravuje aj na Slovensku, je typická najmä pre východnú Európu.
Bulhari podávajú kozunak, pletenec s hrozienkami a kúskami mandlí. Litovčania majú podobný koláč, velykos pyragas, ktorý je ale menej sladký. Na poľskej hostine nájdete zlatistú chałku, podobnú našej vianočke. No a Gréci pečú jemný, korenistý koláč tsoureki, ktorý je spletený z troch vrkočov, symbolizujúcich Svätú Trojicu.
Exotické pochúťky so symbolikou
V Etiópii žije jedna z najväčších kresťanských komunít na svete. Ľudia držia prísny 56-dňový pôst, ktorý zakazuje živočíšne výrobky. Preto je potom ich sviatočný stôl plný duseného kuracieho, hovädzieho a jahňacieho mäsa. To všetko zapíjajú pivom a medovinou pripravenými práve na túto špeciálnu príležitosť.
Etiópčania podávajú aj difo dabo, okrúhly pšeničný bochník s mliekom a medom. Jeho názov aj použité ingrediencie odkazujú na biblickú zasľúbenú zem. Tradične sa bochník balí do listov rastliny koba a pečie sa v hlinenej piecke.
Zaujímavú hustú polievku podávajú počas Veľkej noci v Ekvádore. Krémová polievka fanesca, ktorej pôvod siaha k domorodcom z Ánd, obsahuje 12 obilnín, predstavujúcich apoštolov a nasolenú tresku, ktorá symbolizuje Ježiša. Pokrm je často doplnený o arašidy, zelené banány, vajcia na tvrdo alebo malé empanady. Kombinácia týchto chutí je naozaj nezvyčajná.
Stredomorské dobroty
Podobné veľkonočné jedlá sa môžu nájsť v rôznych kútoch sveta. Napríklad taká torta pasqualina je obľúbená nielen v Taliansku. Jej varianty sa podávajú aj v Argentíne a Uruguaji. Recept bol dovezený počas imigrácie na začiatku 20. storočia a teraz je neodmysliteľnou súčasťou sviatočného stola. Koláč pozostáva z krehkého cesta, ktoré je naplnené špenátom, ricottou a vajíčkami na tvrdo.
Koniec pôstu vedia obyvatelia Malty poriadne osláviť. Na ich stole nájdete množstvo maslových koláčikov, sladkých kysnutých bochníkov a dezertov. Typické sú napríklad figolli, koláčiky plnené mandľovou plnkou a ozdobené polevou alebo čokoládou. Vytvarované bývajú do tradičných symbolov ako sú ryby alebo jahniatka.
Aj Gréci si počas Veľkej noci užívajú dobré jedlo v spoločnosti celej rodiny. Nechýbajú na ražni pečené jahňatá, tradičné bochníky a samozrejme množstvo sladkostí a koláčikov. Koláče kalitsounia sú obľúbené po celej krajine, no hlavne na ostrove Kréta. Pripravujú sa z jogurtu a brandy a plnia sa jemným syrom, ktorý môže byť zmiešaný s bylinkami alebo pomarančovou kôrou a škoricou. Následne sa upečú alebo vypražia.
Tradície zrodené z nedostatku
Niektoré tradičné veľkonočné jedlá vznikli kvôli nedostatku, no aj tak zostali tradíciou. Fínsky dezert mämmi je druh pudingu pripraveného z vody, ražnej múku, sušeného mlieka, pomarančovej kôry, soli a mletého ražného sladu či tmavej melasy. Po upečení sa nechá niekoľko dní zachladiť a podáva sa s mliekom. Sladkosť vraj vznikla kvôli nedostupnosti čerstvých surovín a obmedzeniam pôstneho obdobia.
Po celej Európe aj v Spojených štátoch si ľudia pripravujú pokrmy z jahňaciny. Baránok predstavuje v kresťanstve obetu Ježiša a zároveň je symbolom jari a nového života. Keďže bolo takéto mäso pre chudobnejších ľudí nedostupné, vytvárali si barančeky z masla, syru alebo cesta, tak ako aj u nás. Z rovnakého dôvodu sa v Spojených štátoch zrodila tradícia glazovanej šunky z bravčového mäsa. Tá teraz býva súčasťou mnohých veľkonočných stolov.
Na záver spomenieme veľkonočný symbol, ktorý sa objavuje po celom svete – vajíčka. Či už ide o čokoládové vajíčka alebo plnené vajíčka na tvrdo, jednoducho k týmto sviatkom patria. Okrem toho, že sú dôležitou surovinou na prípravu sviatočných jedál, bývajú ich škrupiny tiež krásnymi dekoráciami.
Zdieľať na