Počuli ste už o syndróme chorých budov? Pozor, trápiť môže aj vás, vetrať jedenkrát za deň je málo!

Vetranie

Viete správne vetrať počas celého roka? (Zdroj: GettyImages)

Zamýšľali ste sa nad tým, či je vzduch u vás doma alebo na pracovisku zdravý? Pravdou, že najmä v zimných mesiacoch trávime až 90 % času v interiéri. Kvalita vzduchu, ktorý dýchame môže mať výrazný vplyv na to, ako sa cítime, aj akým zdravotným problém čelíme. Vyvetrať jedenkrát za deň je veľmi málo!

Čo je syndróm chorých budov?

Choré budovy vytvárajú chorých ľudí. Znie to nepríjemne, no súčasné zdravotné problémy mnohých z nás nasvedčujú, že nejde o omyl. O syndróme chorých budov (anglicky SBS – Sick Building Syndrome) sa hovorí čoraz častejšie. Kedysi ľudia trávili veľa času v prírodnom prostredí, dnes sú zatvorení vo svojich príbytkoch, v kanceláriách, priemyselných halách a voľný čas trávia v nákupných centrách. Avšak, práve v budovách je vnútorná klíma izolovaná od vonkajšieho prostredia a vznikajú v nej viaceré negatívne javy.

Medzi nimi najmä nedostatok čerstvého vzduchu a prirodzeného svetla, zvýšená alebo, naopak, nízka vlhkosť vzduchu, nadmerný hluk, vírenie prachových častíc a alergénov, pôsobenie prchavých chemikálií, zápach či nepríjemná teplota. Tieto podmienky vedú k rozvoju zdravotných komplikácií.

Aké sú jeho príznaky

Ak trávite veľa času v „chorej budove“ môžete na sebe spozorovať tieto príznaky a ich kombinácie:

  • bolesti hlavy, únava, znížená koncentrácia;
  • pálenie a podráždenie očí;
  • suché sliznice, opakované infekcie dýchacích ciest;
  • pocit škriabania v krku;
  • suchá pokožka, svrbivosť, výskyt ekzému.

Ako sa prejavuje nadmerná koncentrácia CO2?

Našimi zmyslami nie sme schopní presne vyhodnotiť kvalitu vzduchu, ktorý dýchame. Ak však máte pocit ťažkého a vydýchaného vzduchu, s veľkou pravdepodobnosťou pôjde o vysokú hodnota CO2 v ovzduší. Na stúpajúce hodnoty oxidu uhličitého má vplyv predovšetkým slabé vetranie, uzatváranie priestorov či izieb, prítomnosť ľudí, zvierat a varenie na plameni.

Už 0,1 % CO2 v miestnosti má za následok ospalosť, pri koncentrácii 2 % CO2 začínajú ľudia v uzatvorenom interiéri pociťovať ťažobu na hrudi a ich dýchanie sa prehlbuje. Koncentrácia oxidu uhličitého nad 5 % je životu nebezpečná. Na zistenie kvality vnútorného prostredia a koncentrácie CO2 v pobytových priestoroch sa používajú rozličné metódy meraní a meracích zariadení.

👉 MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
Medzinárodný deň bez fajčenia: Tabakové výrobky si dokáže samo kúpiť každé piate dieťa

Správne vetranie má svoje pravidlá

Najväčšie problémy so zhoršenou kvalitou vzduchu v interiéri máme najmä v zimných mesiacoch. Vzduch je nielen vydýchaný, ale býva aj suchý (alebo naopak nadmerne vlhký), obsahuje jemný prach, alergény a ďalšie škodliviny. Ako teda správne vetrať?

  • Dosiahnite vetraním optimálnu vlhkosť vzduchu 40 – 60 %. Táto hodnota sa nedá odhadnúť z pocitov. Zíde sa vám k tomu jednoduchý domáci vlhkomer.
  • Stavte na krátke, no pritom intenzívne vetranie. Pokúste sa na pár minút vytvoriť mierny prievan, aby sa vzduch rýchlo vymenil, no nábytky v miestnostiach nevychladli. Vetrajte tak aspoň trikrát denne.
  • V rámci prirodzeného vetrania využite aj komínový efekt, účinnú výmenu vzduchu dosiahnete otvorením okien na prízemí a (strešných) okien na poschodí. 
  • Radiátor pri otvorenom okne vždy vypnite, inak teplo hneď ujde.
  • Okno pootvorené na štrbinu neprináša úžitok. Vzduch sa mení iba veľmi pomaly, zato teplo uniká von.
  • Pri varení využívajte digestor napojený na komínový odťah. Takmer okamžite sa v kuchyni zbavíte nadbytočného CO2, vodných pár aj mastných výparov.
  • Obmedzte horenie sviečok a otvorené plamene v interiéri. Zvýšte frekvenciu vysávania a dajte sa do boja proti prachu

Dá sa nahradiť prirodzené vetranie?

V súvislosti s častým vetraním v zime sa hovorí o veľkých únikoch nahromadeného tepla a poukazuje sa na jeho neefektivitu. Ako mať teda zdravý vzduch v byte, a zároveň neplytvať energiami? Čo ak je prostredie vonku nadmerne znečistené? Jedným z technologických riešení, o ktoré za posledné roky vzrástol záujem, je rekuperácia. Rekuperácia predstavuje systém riadeného vetrania. Okná tak už nemusíte otvárať bezprostredne ráno po prebudení, takéto nútené vetranie je priebežné.

Rekuperačné jednotky – či už centrálne alebo lokálne – sa postarajú o rýchly prísun čerstvého vzduchu. Dokonca sú schopné vstupujúci vzduch prefiltrovať od nečistôt a z odchádzajúceho vzduchu odčerpať teplo. Vo výsledku tak dýchate doma čerstvý vzduch bez veľkých tepelných strát. Lokálna rekuperácia je ideálna do rekonštrukcií rodinných domov, v ktorých by umiestnenie centrálnej rekuperácie nebolo možné. Jednotlivé rekuperačné jednotky sú vtedy osadené v obvodovej stene.

👉 MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
Ako spolu súvisia nočné svetlo a príjem potravy? Prečítajte si, čo skúma táto slovenská študentka!

Na kvalite vnútorného prostredia budov sa podieľajú štyri dôležité aspekty. Prvým z nich je kvalita vzduchu. Medzi hlavné znečisťujúce látky, ktoré ovplyňujú vzduch v interiéri, patria popri CO2 aj tuhé prachové častice a prchavé organické zlúčeniny. Spoločne ovplyvňujú kvalitu vnútorného vzduchu. Zvyšné aspekty tvoria tepelná pohoda, akustický komfort a dostatok prirodzeného svetla. Pravidelné a správne vetranie je teda základom, aby sme sa v interiéri cítili príjemne a bol zároveň zdravý.

Ako často v zime vetráte?

 

 

 

Zdroj: Plnielanu.sk, Mojdom.zoznam.sk, iStavebnictvo.sk, Geotherm.sk
Odporúčame