Zostavy príbehov zo školskej jedálne od Janky: Aj toto zažíva s rodičmi

jedáleň

N.Č.

Mnoho z nás uchováva k školským jedálňam odpor, prípadne sa s nimi vynárajú nepekné spomienky na stravu, nepríjemné kuchárky či typickú arómu alebo vybavenie školskej jedálne.

Avšak vedúca školskej jedálne Janka Kuricová v Galante disponuje zaujímavými príhodami z opačného konca a to s rodičmi stravníkov.

Ako sa sama vyjadrila, školské jedálne varia zdravo a hlavne pre deti. Nebránia sa novotám, do ktorých môžeme zaradiť kvalitnejšie recepty či vybavenie školskej jedálne a iné, ktoré prináša táto doba. Zároveň sú ale bohužiaľ vďačným terčom pre rodičov našich žiakov – stravníkov. „Mám rada tieto rodičovské slovné prestrelky, vždy si niečo z nich niečo odnesiem.“

Odhlásenie obedu je podľa prevádzkového radu do 7:30 ráno. Táto informácia je na webovej stránke školy a je na prihláške, ktorú rodič vždy v septembri podpíše. Realita je, že 8:20 a zvoní telefón a mamička chce odhlásiť syna z obeda. Pani Kuricová oznamuje, že už to nie je možné, obed sa už varí. Rodič v telefóne oznamuje, že celú noc nespali, pretože dieťa malo teploty. Stále ste mali obsadený telefón, nedalo sa Vám dovolať. Prečo máte taký predpis? Jankina snaha niečo vysvetliť nezapadá do rodičovského zoznamu argumentov – „prečo nemohli“ a „prečo ja musím“. Túto situáciu pozná každá vedúca.

Neodhlási – je neochotná, neľudská, zlá vedúca. Odhlási – neskoré telefonáty na odhlásenie sa opakujú, argumenty rodičov sú nové a verte, že aj vždy iné.

Alebo.

Pani Kuricová stojí pri okienku a v rade stravníkov vidí Davida. Oči sa im stretnú a on vie, že čaká na neho. Je to situácia, ktorá sa opakuje skoro každý mesiac. Dieťa za to nemôže, keď rodič neplatí včas. Dávid, bez toho, aby ho Janka vyzvala, dôjde ku nej a začne svoj naučený monológ, ktorý v takýchto situáciách vedie. Dávid, vieš, že aj mamička nechodia do obchodu celý mesiac nakupovať bez platenia a na konci mesiaca, možno ‚zaplatí. Takto to nefunguje. Vidíš a Ty ješ celý mesiac bez platenia …“

Dobre, poviem to mame,“ znechutene reaguje Dávid, otočí sa a zaradí sa do radu. Už sa stalo, že ju nenechal dohovoriť a jej naučený monológ odrecitoval on sám … Mamička Davida je naša bývalá žiačka a pani Kuricová s ňou viedla tiež často rozhovor tohto typu. Raz prišla odhlásiť syna a Janka jej vraví: Diana, prečo stresuješ svojho syna, prečo neplatíš včas stravu? Vieš, ako si sa cítila ty, a rovnako tak sa cíti aj tvoj syn.“ Jej odpoveď Janku posadila na stoličku. Prežila som to ja, prežije to aj môj syn bez ujmy na zdraví.“

A s úsmevom dodala: Ale vždy si bude pamätať, ako mu chutilo.“

Podľa Jankiných príhod vieme usúdiť, že nič nemusí byť čierne alebo biele. Všetci sme len ľudia. Bez rodičov by sme nemali obsadené jedálenské stoličky so stravníkmi, bez stravníkov by vedúcich jedální neprekvapovali rodičia. Niekedy sa nám so školskou jedálňou asociuje aj zastaralé jedálenské zostavy

Zdroj: N.Č., N.Č., ASB, PR článok

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close