Pravdivý príbeh: Opustila som muža aj dcéru a išla za milencami, dnes to ľutujem

Najčítanejšie dnes
3 dni
Týždeň

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Sú muži, ktorým ešte nestihne vyhasnúť štyridsať sviečok na narodeninovej torte a začnú sa správať zvláštne. Začnú chodiť do posilňovne, snažia sa splniť si sen z mladosti, kúpia si nové auto, ohurujú nežnejšie, niekedy o dosť mladšie pohlavie. V najhoršom prípade si s dotyčnou aj začnú. Moja sestra mala to šťastie, že jej muža Gaba druhá puberta obišla. Môj muž také šťastie nemal. Vymenili sme si role a všetkým si prešiel so mnou.


S Martinom sme sa brali veľmi mladí. Obaja sme mali niečo cez devätnásť. Nemuseli sme sa. Chceli sme. Po škole sme sa chystali do Anglicka. Sobášny list nám pripadal aspoň aká taká istota v novej krajine, kde sme nevedeli, čo nás čaká.

Začiatky boli ťažké. Takých ako my mali zamestnávatelia na každom prste zo desať. Mladí, bez praxe, s jazykovými ťažkosťami. Mohli si vyberať koho chceli. Najčastejšie tých, čo boli ochotní robiť najviac a za najmenej. Prešiel rok, nedarilo sa nám. Už sme mysleli, že to zabalíme a vrátime sa domov, keď si našiel prácu Martin a o mesiac aj ja. V Anglicku sme nakoniec ostali päť rokov. Na Slovensko sme sa vrátili, keď som zistila, že čakám naše prvé dieťa. Chceli sme ho vychovávať doma. Narodila sa nám Martinka, krásne zdravé dievčatko.

Po materskej som si dlho nemohla nájsť prácu. Vedela som síce perfektne jazyk, ale chýbali mi skúsenosti. Robila som dovtedy len čašníčku. Do tejto oblasti som sa už vrátiť nechcela. Pomohol mi otec. Rozbiehal firmu, hľadal niekoho, komu môže dôverovať a na koho sa môže spoľahnúť. Začala som mu pomáhať. Zháňala som nových klientov, udržiavala styk s tými starými.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Manžel ma podvádza - a ja ho nedokážem opustiť


S Martinovým platom dispečera sme síce nežili nad pomery, ale boli sme spokojní. Zlom nastal, keď firma oslavovala desať rokov. Spravili sme zopár zmien, ktoré sa ukázali ako správne. Objednávky niekoľkonásobne stúpli. Boli dni, keď som ani neprišla domov. Len som zavolala, že prespím vo firme. Martin ma chápal a podporoval. Bol rád, že sa nám konečne začalo viac dariť. Znamenalo to aj väčší príjem do rodinnej kasy.

Peniaze mi zavoňali, chcela som ich mať čoraz viac. A chcela som ich míňať na seba. Nakúpila som si haldy nového značkového oblečenia. Začala som chodiť pravidelne ku kaderníčke, do fitnescentra, na rôzne skrášľovacie procedúry. Čím viac som do seba investovala, tým viac sa mi páčil môj obraz v zrkadle. Po ani neviem koľkých rokoch sa začali za mnou otáčať muži na ulici. Na nový výzor začali reagovať dokonca aj niektorí z mojich klientov.  Najmä jeden z nich, Mário. Ním sa odštartovala šnúra mojich avantúr. Nechcelo sa mi už ani chodiť domov. Svoj nový život som mala radšej. Vedela som, že ubližujem rodine, ale v tom čase som ich pocity prehliadala. Keď som sa na ustarosteného Martina, ktorý ma každý deň odprevádzal do roboty s otázkou v očiach „kedy prídeš?“ nemohla už viac pozerať, odsťahovala som sa. Nemala som nič dopredu premyslené. V podstate som ani nemala kam ísť. Jedného dňa som mu oznámila, že odchádzam. „Život s tebou ma príšerne nebaví a nudí,“ postavila som ho pred hotovú vec.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Otec matku celé roky podvádza – a ona s tým nič nerobí!


Našla som si podnájom v centre mesta a žila ďalej spokojne vo svojej bubline. Cez deň práca, nejaké stretnutie s klientom. Poobede som už mala voľno. Išla som zvyčajne nakupovať. Večer k niektorému z mojich nových kamarátov. Pretože keď máte peniaze, máte kopec kamarátov. Alebo bol večierok u mňa doma. Prípadne som išla len na pohárik s niektorým z mojich nových objavov.

Martin mi občas aj s dcérou zavolal. Tieto rozhovory som sa snažila čo najskôr ukončiť. Nech to znie akokoľvek surovo, v tom čase ma nezaujímali. Precitnutie prišlo zanedlho. V saune som sa zoznámila s Vladom. Dobre vyzerajúci, o päť rokov mladší. Začali sme sa občas stretávať. Jedného dňa, keď sme išli zavesení do seba po ulici, som stretla Martinku. Začalo mi byť trocha trápne, naživo ma so žiadnym mužom, okrem otca, držať sa nevidela. Situáciu uľahčila Maťa sama. Prešla na druhú stranu ulice, ani sa na mňa nepozrela. Vedela som pritom, že ma videla. Na krátku chvíľu sa nám stretli pohľady. Ona ten svoj rýchlo odvrátila. Bolo to ako ľadová sprcha. „Moja vlastná dcéra sa za mňa hanbí!“ prebleslo mi hlavou. V ten večer som Vlada k sebe nepozvala. Bolo mi divne, chcela som byť sama.


Mohlo by vás zaujať:  Pravdivý príbeh: Ako z lacného filmu - manžel mi zahýbal so susedkou


Pre každého človeka býva pomyselná facka od života niečo iné. Pre mňa to bolo stretnutie s dcérou. Zrazu mi chýbala, aj s Martinom. Hanbila som sa urobiť prvý krok. Myslela som, že ma nechcú ani vidieť, ani počuť, ale snažila som sa. Zavolala som Martinke a pokúsila sa konečne o normálny rozhovor. Bola stručná, cítila som, že sa so mnou nechce rozprávať. Napriek tomu som jej volávala ďalej. Priznám sa, že som vyzvedala aj to, ako sa má Martin. Zaujímalo ma, či sa s niekým stretáva, či mu chýbam. Spýtať som sa ho však narovinu nedokázala.

Až raz, keď som doma ležala chorá asi mesiac pred Vianocami, mi zazvonil telefón. Martin, svietilo na displeji. V momente som ho zdvihla. „Ahoj, sme s Maťou na nákupoch, tak nás napadlo, či niečo nepotrebuješ. Povedala, že si chorá,“ začal. Potrebovala som späť svoju rodinu. Sprotivil sa mi celý môj novovybudovaný životný štýl. Zavolala som oboch hore ku mne. Rozprávali sme sa, bolo to ako stretnutie po dvadsiatich rokoch. Pritom neubehol ani rok, odkedy som odišla. „Boli by sme veľmi radi, keby sme Vianoce oslávili opäť spolu,“ lúčili sa so mnou. Do týždňa som bola naspäť doma.

Dnes môžem povedať, že mám najúžasnejšieho a najtrpezlivejšieho muža na svete. Vydržal so mnou vtedy, keď by som už aj sama sebe dala facku. Z firmy som odišla, otec to chápal. Sám krútil hlavou, čo sa to so mnou vtedy porobilo. Snažím sa vynahradiť dcére aj mužovi to, čím som ich zanedbala. Niekde som čítala, že odpustenie je konečná podoba lásky. V kútiku duše rozmýšľam, ako by som na podobné Martinove správanie reagovala ja. Neviem, či by som dokázala byť taká veľkorysá. Aj keď po tom, čo mi odpustil on, by som asi nemala na výber. Som šťastná, že manžel aj dcéra mi odpustili a verím, že nás napriek všetkému čaká ešte veľa šťastných rokov.


Poznáte podobný životný príbeh? Napíšte svoje skúsenosti do diskusie v vyhrajte niektorú z cien v našej súťaži alebo nám ho celý pošlite na plnielanu@plnielanu.sk a prečítajte si ho v tejto sekcii možno už nabudúce.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (21)

  • aka 19.03.2015, 08:40

    ... aj keby to bol skutočný príbeh, táto mrcha sa zotaví, vycicia energiu od muža a dcéry a urobí "to " zas.... u mňa by to bolo len raz a navždy...

  • simca 16.04.2013, 09:20

    Hilda, od ceho places, nad cim jsi dojata.

  • Hilda 27.12.2012, 17:31

    plačem od dojatia......

  • lrar 23.11.2012, 20:40

    Ten článok mi pripadá byť vymyslený. Ale ľudia sme rôzni a viem, že sú aj takí chlapi - bez sebaúcty a chrbtovej kosti.

  • Amis 22.11.2012, 23:04

    nesudte pokial nezazijete aj ten najlepsi manzel dokaze psychicky utyrat svaticu

  • Katka 22.11.2012, 18:59

    Taketo prostitutky dostanu tych najlepsich muzov!

  • Kvasimodo 22.11.2012, 18:19

    Take veci sa stavaju a často. Tu v tomto clankunto bolo trocha prikraslene. Ale ked to nejaku chytí niet pomocí. Ale nakoniec každý sme nejaký len to nepiseme a nie vždy to vieme aj zrealizovať. Nic nového pod slnkom, skôr bežná vec

  • Peter 22.11.2012, 16:56

    Faktom je ze vztah od 19-tich navzdy obvykle konci zle. Druha vec je ze po takomto necitlivom spravani by som ju bud nikdy nezobral naspat, alebo jej to dal ale poriadne vyzrat...

  • matus 22.11.2012, 16:55

    Och boze ak je to pravda tak ten chlap je urcite chory a nevie co roby!!!!!!

  • Logopéd 22.11.2012, 16:48

    Kto verí, že je to naozajstný príbeh, nech zdvihne ruku. Nech je tých somárov dobre vidieť.

1 2 3 >

Pridať komentár