Pravdivý príbeh: Som dospelá žena, ktorá sa stále bojí vlastnej matky

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Napriek tomu, že už mám sama dospelé deti, moja takmer 80-ročná matka pre mňa predstavuje nesmiernu autoritu. Je to asi najväčší kameň úrazu, ktorý mi bráni uskutočniť svoje sny. Už neraz som si uvedomila, že som dospelá žena, ktorá má vo vlasoch už dostatok šedín na to, aby sa prestala báť mamy... Ale strach je zlý radca. Aj tak ho stále počúvam.


Vyrastala som pod absolútnou diktatúrou svojej matky, ktorá sa stavala na piedestál Boha. So sestrou sme sa jej museli vo všetkom podriadiť. Jej slovo bol zákon, a nás v detskom veku ani nenapadlo konať inak.

Po otcovi nám zostalo len pár fotografií - ako 30-ročného ho zavalilo v lome a tak matka musela vziať celú starostlivosť o domácnosť a financie na svoje plecia. Staršia sestra Mária sa v puberte čoraz viac začala brániť tvrdej výchove mamy. Nepáčila sa jej autoritatívna výchova, bez objatia či slovka uznania.

Ich konflikt vyvrcholil v jeden letný deň, v ktorom si moja čerstvo 18-ročná sestra povedala dosť a odišla do Čiech. Sem-tam mi napísala, avšak ukázalo sa, že tvrdohlavosť zdedila po mame. Tej pri odchode povedala, že viac neprekročí prah rodného domu a svoje predsavzatie dodržala.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Dcéra má nízke sebavedomie, rieši ho plastikami


Ostala som teda s matkou sama. Nebolo to ľahké. Dúfam, že nebudeš taká nevďačná ako Marika,“ neustále ma napomínala. Chápala som ju. Nechcela prísť aj o druhé dieťa, keďže už prišla o muža a dcéru.

Preto som robila všetko, čo som jej na očiach videla. Každý deň som s ňou chodila do kostola, aj frajera som si vybrala takého, ktorého mi ona schválila. Všimla som si však, že čím viac sa jej snažím vyhovieť, tým je u nás hustejšia atmosféra. Nič nebolo dobré. Jedlo, ktoré som uvarila, podľa nej nemalo chuť, bola som neschopná a naničhodná.

Myslela som si, že jej postoj sa zmení, keď sa vydám a budem žiť vlastným životom. Nezmenila sa. Práveže pritvrdila. Neustále chodila na nečakané návštevy do nášho malého bytu, pričom ma kritizovala za všetko. Deti mi zakázala brať na ruky, hnusili sa jej všetky prejavy lásky či uznania.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Postupom času začala moja matka vadiť aj môjmu mužovi. Videl, že každé rozhodnutie najprv konzultujem s ňou. Robila som to, pretože som nechcela, aby mala pocit, že ju absolútne vyčleňujem z nášho života. Vedela o všetkom a ak som urobila niečo proti jej vôli, týždne sa so mnou nerozprávala.

Nemohla som spávať kvôli výčitkám svedomia. Bolo mi ľúto matky, samej ako prst. Preto som vždy za ňou prišla, s koláčom v rukách, ktorého sa ani nedotkla. I keď sa správala ako rozmaznané trucovité dieťa, mne jej bolo istým spôsobom ľúto. Život bez lásky je veľmi ťažký a človek sa naozaj musí cítiť nanič, keď robí všetko preto, aby znepríjemňoval život ostatným.

Neustále som však cítila, ako mi mama výrazne zasahuje do života. Chcela som podnikať, no mama mi to nedovolila. Chcela som sa rozviesť, pretože s mužom sme si nemali čo viac povedať, no matke sa nepáčilo, čo by na to povedali ľudia. Veď len keď som si zmenila farbu vlasov, penila ako nepríčetná. Tak som sa opäť vrátila k prirodzeným šedinám.

Mamu mám rada. Ktovie, koľko času jej ostáva tu na zemi. Občas mám však na ňu ťažké srdce. Nikdy v živote som totiž to nedokázala vyjsť z jej tieňa. Ktovie, či sa niečo zmení po jej odchode. To ukáže len čas...


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (15)

  • Tomas 27.03.2019, 13:04

    ..ja osobne toto nedokazem pochopit..ak sa niekto ku mne sprava ako k handre,tak proste nenecham zo sebou vytierat podlahu..napriek tomu ze je to rodic, ma byt v provm rade oporou..rozhodovat by mal charakter, a nie pokrvne pribuzenstvo..aspon ze jej sestra mala rozum....

  • Dr. Siposová 19.03.2019, 22:31

    Ďakujem za morálnu podporu a každý deň si ju čítam aby som si prestala vyčítať že ja som urobila chybu tým že som ho oslovila a že som neodhadla ovplyvnitelnosť myslenia pubertiaka ktorý pri svojej chorej mame a pri nás prežil krásne detstvo o čom svedčia stovky fotografií. Mám 75 rokov a toto je môj najväčší podraz v živote a le aj dôkaz že na gény netreba zabúdať.

  • Iris 13.03.2019, 11:52

    Cakate na zmenu v zivote, az ked umrie matka? A co by ste robili, keby ste vedeli, ze umriete prv, ako ona? Boli by ste aj v takom pripade spokojna so zivotom, aky vediete teraz, alebo by ste prestali odkladat planovane zmeny? Nic, co clovek chce dosiahnut, sa nema podmienovat smrtou ineho cloveka ! Vy mate svoj zivot a Vasa matka ma svoj zivot!

  • I am Who I am 12.03.2019, 15:32

    Pani Eva, ak je vnuk vychovavany v arogantnom a nenavistlivom prostredi zameranom voci vam, neviem, ci s tym budete moct nieco urobit. Aj on bude arogantny a manipulativny clovek ako jeho otec. Bohuzial. Je to sice pokracovatel vasej krvi ale myslim, ze sa treba od nich citovo odstrihnut. Osobne by som hladala radu pravnika a zabezpecila sa tak, aby vnut nemohol dedit, aby plody vasej celozivotnej snahy nepripadli niekomu, kto si vas nevazi a je ku vam drzi... Na druhej strane, je vnuk pubertak rebeluje a ak myslite, ze to stoji za to, urcite by som sa pytala psychologov na moznosti... I ked osobne si nemyslim, ze mate sancu na uspech. Lebo v takom pripade by vnuk musel ist proti otcovi a jeho rodine, co je viac nez nerealne jednak kvoli veku a jednak kvoli vplyvu, ktory na neho rodina ma... Hlavne nezabudnite zit svoj zivot, byt stastna a spokojna. Bola ste zodpovedna za vychovu svojej dcery, zodpovednost za vychovu vnuka nie je na vasich pleciach... A mozno budete prekvapena, ked vnuk po rokoch pride za vami sam, ked si uvedomi (ak si uvedomi)...

  • Dr. Siposová 08.03.2019, 23:15

    mne je najviac ľuto detí ktoré sú dospelými vtiahnuté do ich nechutných a neférových bojov a nemajú šancu sa brániť pokiaľ majú čo jesť,nechodia s holým zadkom a peniaze nie sú problém. Následky si budú žiaľ riešiť v dospelosti už sami a snáď sa aj poučia.

  • ľuboš 08.03.2019, 21:38

    Aj moja ex svokra je podobná tapsa...

  • Dr. Siposová 08.03.2019, 19:42

    Reagujem ešte na pisateľku ktorá neznáša , keď sa niekto ľutuje a nič s tým nerobí. Ja som si urobila plot za nemalý peniaz tam kde mi ho jeho geodet vymeral aby tohto človeka som ani nevidela a synovi zakázal s tyk s celou mojou rodinou a kamarátmi . 2 roky som vnuka ľutovala že musí žiť so psychopatom a nakoniec keď som ho pred domom oslovila tak som nechcela veriť vlastným ušiam aké nezmysly rozprával ba chcel na mňa zavolať políciu. Večer zavolal políciu jeho otec lebo jeho sestra je advokátka a ona mu to nakázala. Policajti mi vyslovili poľutovanie nad ich správaním a aroganciou a ja si vôbec nemyslím že že to predýchajú pretože ja som právnik kto je viac pre nich platí a vždy platilo. Je mi ztoho nanič a ešte dlho asi bude. Vnuk musí chodiť k psychologovi ale vinná som ja podľa nich. ako sa mám brániť neviem. Poraďte teda.

  • Dr. Siposová Eva 08.03.2019, 12:55

    Mám takého teraz už len bývalého zaťa pretože dcéra zomrela na RA ako 46 ročná a bola 20 rokov psychicky zneužívaná človekom vychovávaným matkou ktorá nedokázala mať s nikým dobré vzťahy. On sa pred ostatnými pretvaroval aj kvôli majetku na ktorý čakal. Po smrti dcéry je znova pod vplyvom svojej matky a práve v týchto dňoch sa ukázalo že takto teraz ovplyvňuje život svojho 16 ročného syna, ktorý stratil schopnosť spomínať na svoju mamu , ba práve naopak presvedčil ho že s mamou nežil tak akoby bol chcel.P psík ktorý mi po nej ostal je pre mňa jediným balzamom , pretože manžel pre jeho správanie k nám zomrel 4 mesiace po nej. Nie všetci ľudia patria medzi ľudí ale čo s nimi jedine sa spoliehať karma je zdarma.

  • zuazna 08.03.2019, 12:27

    Neznášam, ak sa ľudia ľutujú a neurobia nič, aby si pomohli. Načo je to dobré?! Vymeň zámku a vyser sa na ňu!

  • Aďa 08.03.2019, 09:49

    Takého človeka ako opisovala Janina svoju matku poznám. Nie je to našťastie moja matka, ale svokra. Sebastredná, egoistická, na nič a na nikoho nehľadiaca osemdesiatročná harpia. Švagra, ktorý s ňou býva v jednom dome neviem či mám ľutovať alebo kritizovať za to, že nemal odvahu od nej odísť. Keby bola chlap jej hrubiánske, arogantné a chrapúnske správanie by som možno pochopila. Ale žena a matka dvoch detí ???? Svoje deti brala vždy ako majetok, vlastníctvo a prostriedok ako dosiahnuť svoje ciele. Svokor je už jedenásť rokov pod zemou vďaka nej. Mal problémy so srdcom. Môj muž našťastie dostal rozum a pochopil že tvrdá katolícka výchova a matka ako stred vesmíru by ho skôr či neskôr zničila. Ja sa s ňou stretávam minimálne, lebo som bola vždy pre ňu iba hentá a táto, sprostá atď. Nevraviac o tom, ako dourážala celú moju rodinu.

1 2 >

Pridať komentár