Vážna choroba pľúc prichádza po špičkách, postupne strácate dych: Ohrozené sú tieto skupiny

Chorôb, ktoré ovplyvňujú dýchanie, je viacero. K tým najčastejším sa okrem známej astmy, zápalu priedušiek či zápalu pľúc zaraďuje tiež chronická obštrukčná choroba pľúc. Diagnóza s trochu komplikovanejším názvom býva často laicky označovaná aj ako „fajčiarsky kašeľ“. Ako včas rozpoznať obštrukčné ochorenie pľúc a čo všetko sa v skutočnosti za zúžením dýchacích ciest, označovaným skratkou CHOCHP, vlastne skrýva?

V článku sa dočítate:

1. Čo je chronická obštrukčná choroba pľúc?
2. Aké sú najčastejšie známe príznaky ochorenia?
3. Koho postihuje najviac?
4. Aké sú príčiny a rizikové faktory vzniku ochorenia?
5. V čom spočíva diagnostika a aké sú možnosti liečby?
6. Aké sú možnosti liečby?
7. Aký je rozdiel medzi astmou a obštrukčnou chorobou pľúc?
8. Aké sú štádiá ochorenia?
9. Aké sú známe komplikácie ochorenia a kedy navštíviť lekára?
10. Domáca dychová gymnastika pomáha

Čo je chronická obštrukčná choroba pľúc?

Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) je chronické neinfekčné zápalové ochorenie pľúc, ktorého podstatou je zúženie dýchacích ciest, tzv. obštrukcia. Pri ochorení je vplyvom pretrvávajúceho zápalu obmedzené prúdenie vzduchu z pľúc smerom do vonkajšieho prostredia. V praxi to vyzerá tak, že vývoj ochorenia postupne sťažuje dýchanie pacienta. Toto respiračné ochorenie je nevyliečiteľné a poškodenie pľúc vplyvom CHOCHP nie je možné zvrátiť. Zmenou životného štýlu a s pomocou liečby však možno príznaky, priebeh aj prognózu ochorenia zmierniť alebo aspoň ovplyvniť.

Obštrukčná choroba pľúc zahŕňa chronickú bronchitídu a emfyzém ako dva najčastejšie stavy prispievajúce k vzniku ochorenia. Oba sa zvyčajne vyskytujú spoločne, no miera ich závažnosti sa môže medzi jednotlivcami s obštrukčným ochorením líšiť. A čo je to ten spomínaný emfyzém? Ide o abnormálne rozšírenie pľúc v dôsledku poškodených pľúcnych mechúrikov. Tie sa odborne nazývajú alveoly a k ich poškodzovaniu prispievajú zápalové procesy.

Pýtate sa, čo taký pacient s CHOCHP vlastne prežíva? Pri nádychu je síce vzduch možné vdychovať normálne, ale zúžené dýchacie cesty bránia dostatočnému výdychu. V dôsledku toho pri nádychu zostáva v pľúcach uväznené nadbytočné množstvo vzduchu, ktorý nie je možné dostatočne vydýchnuť do prostredia.

Aké sú najčastejšie známe príznaky ochorenia?

Príznaky chronickej obštrukčnej choroby pľúc sa často neobjavia, až kým nedôjde k významnému poškodeniu pľúc. V počiatočnom štádiu preto nemusí pacient pociťovať žiadne príznaky alebo iba také, ktoré sú ľahko zameniteľné s prejavmi bežného prechladnutia.

S rozvojom ochorenia príznaky zahŕňajú aj ťažkosti s dýchaním, pokašliavanie, sipot a tvorbu hlienu. Zároveň pacient môže pociťovať tlak na hrudi, dýchavičnosť až nedostatok vzduchu, a to najmä s v spojitosti s fyzickou námahou. Zhoršenie býva spôsobené dlhodobým pôsobením dráždivých látok alebo častíc, najčastejšie pochádzajúcich z cigaretového dymu.

V skoršom štádiu známe príznaky CHOCHP môžu zahŕňať najmä:

• Kašeľ, ktorý môže byť slabší alebo občasný.
• Dýchavičnosť už aj pri miernej fyzickej námahe, ako je chôdza alebo používanie schodov.
• Dýchavičnosť pri vykonávaní pravidelných bežných činností počas dňa.
  

V neskoršom štádiu príznaky CHOCHP zahŕňajú:

• Chronický kašeľ pretrvávajúci dlhú dobu spojený s produkciou hlienu, ktorý môže byť číry, biely, žltý alebo zelenkastý.
• Ťažkosti s hlbokým nádychom.
• Sipot.
• Modrý nádych pokožky, pier či končekov prstov známy ako cyanóza.
• Časté infekcie dýchacích ciest.
• Bolesť alebo pocit tlaku na hrudníku.
• Nedostatok energie alebo únava trvajúca dlhšie ako jeden deň.
• Neúmyselná strata hmotnosti (najmä v neskorších fázach).
• Opuch členkov, chodidiel alebo nôh.

Koho obštrukčná choroba pľúc postihuje najviac?

Bežné príznaky CHOCHP sa vyvíjajú od stredného veku. Štatisticky chronická obštrukčná choroba pľúc postihuje približne každého desiateho Slováka. Mnohí pacienti často ani netušia, že ochorením trpia, nakoľko príznaky sa rozvíjajú pomaly. Prítomnosť chronického kašľa či dýchavičnosti často akceptujú ako súčasť starnutia alebo ako dôsledky fajčenia. Nediagnostikovaných tak podľa odborníkov zostáva niekoľkonásobne viac pacientov, podľa odhadov je to až 50 % prípadov ochorenia.

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie WHO na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc zomiera ročne celosvetovo asi 3 milióny ľudí a ide o tretiu najčastejšiu príčinu úmrtí na celom svete. V roku 2019 toto ochorenie spôsobilo 3,23 milióna úmrtí. Takmer 90 % úmrtí na CHOCHP u osôb mladších ako 70 rokov sa vyskytuje v krajinách s nízkymi a strednými príjmami. Štatisticky sú na CHOCHP častejšie diagnostikovaní muži, ženy však mužov dobiehajú.

Aké sú príčiny a rizikové faktory vzniku ochorenia?

Na vzniku a rozvoji chronickej obštrukčnej choroby pľúc sa podieľajú viaceré faktory. Niektoré môžu byť dané genetickou predispozíciou a nie je možné ich vlastným konaním alebo vôľou zásadne ovplyvniť. Naopak, niektoré faktory, ktoré k tejto chorobe prispievajú, sa ovplyvniť dajú.

K ovplyvniteľným rizikovým faktorom patrí:

1. Fajčenie, ktoré je považované za najzávažnejší z rizikových faktorov spôsobujúcich nielen CHOCHP, ale aj mnohé iné chronické ochorenia. Za rizikové sa pritom považuje fajčenie všetkých druhov tabakových produktov ako cigarety, cigary, vodné fajky aj elektronické cigary.
2. Pobyt v znečistenom ovzduší. Škodlivé je inhalovanie látok ako uhlie, dym, výpary leptavých látok a podobne.
3. Pobyt alebo práca v prašnom prostredí, najmä so zvýšením výskytom kremíka.
4. Pasívne fajčenie, ktorému bývajú vystavení tzv. pasívni fajčiari. Hoci aj priamo nefajčia, ale počas fajčenia sa v blízkosti aktívnych fajčiarov zdržiavajú alebo v zafajčenom priestore trávia čas. Riziko rozvoja chronickej obštrukčnej choroby je aj v takom prípade vysoké a s množstvom času stráveného v takomto prostredí rastie aj riziko vzniku choroby.

V čom spočíva diagnostika a aké sú možnosti liečby?

Diagnostika chronickej obštrukčnej choroby pľúc sa vykonáva v ambulancii pneumológa. Zvyčajne nebýva veľmi náročná, nakoľko vo väčšine prípadov pacient prichádza k lekárovi až vtedy, keď sú prejavy ochorenia badateľné. Vyšetrenia zahŕňajú detailné posúdenie zdravotnej anamnézy pacienta, fyzikálne vyšetrenie, spirometriu, RTG snímok hrudníka a stanovenie adekvátnej liečby.

Diagnostika CHOCHP môže zahŕňať:

• Funkčné vyšetrenie pľúc merajúce množstvo vzduchu, ktoré môže pacient vdýchnuť do pľúc a následne vydýchnuť v závislosti na rýchlosti jeho prietoku. Vyšetrenie zároveň ukáže, či pľúca dodávajú do krvi dostatok kyslíka pre organizmus. Základný a najbežnejší test, ktorým sa táto diagnostika vykonáva, sa volá spirometria. Jej priebeh spočíva v úsilnom výdychu vzduchu cez trubičku pripojenú k meraciemu prístroju, ktorý nasleduje po maximálnom hlbokom nádychu. Podľa tvaru krivky na zázname zo spirometrie sa dá orientačne stanoviť obštrukcia (t.j. zúženie) dýchacích ciest a miera ventilačnej poruchy pľúc.
• Meranie pľúcnych objemov a difúznej kapacity, pulzná oxymetria aj 6 – minútový test chôdze patria medzi ďalšie spôsoby diagnostiky.
• Špecializované vyšetrenie krvi pre stanovenie hodnôt krvných plynov.
• CRP vyšetrenie na stanovenie hodnoty zápalového parametra.
• Mikrobiologické vyšetrenie hlienov, takzvaného spúta.
• RTG alebo CT pľúc na vylúčenie alebo odhalenie iných chorobných procesov.

Cieľom posudzovania CHOCHP je určenie závažnosti ochorenia a jeho dosah na život. Zároveň sa zhodnotí riziko ďalšieho vývoja ochorenia, vrátane možného zhoršenia alebo opätovného vzplanutia choroby a budúcej hospitalizácie. Prostredníctvom doplňujúcich vyšetrení lekár dokáže vylúčiť iné ochorenia, ktorých symptómy môžu byť s CHOCHP podobné, ako napr. astma či zlyhávanie srdca.

Možnosti liečby chronickej obštrukčnej choroby pľúc

Začiatok liečby v prípade aktívneho fajčiara vyžaduje okamžité skončenie s fajčením. V spoločnej domácnosti je dôležité, aby ďalší prípadný fajčiar prestal fajčiť v blízkosti pacienta a fajčil vždy v inom priestore z dôvodu rizika plynúceho aj z pasívneho fajčenia. Najideálnejšie je, ak všetci fajčiari zdieľajúci spoločnú domácnosť s fajčením definitívne skončia.

Farmakologická liečba v liečení chronickej obštrukčnej choroby pľúc dominuje. Jej základná podstata spočíva v rozširovaní dýchacích ciest. Mala by byť inhalačná, pravidelná a najmä dlhodobá. Hlavným cieľom liečby je:

1. zmiernenie symptómov,
2. zlepšenie tolerancie fyzickej námahy,
3. zlepšenie kvality života,
4. prevencia a liečba komplikácií,
5. prevencia a liečba akútneho vzplanutia ochorenia,
6. ovplyvnenie progresie ochorenia a redukcia úmrtnosti.

Významnú úlohu okrem liečby farmakologickej zohráva aj tá nefarmakologická. Ide o liečbu, ktorá zahŕňa najmä dychovú a celkovú rehabilitáciu. Dôležitou súčasťou liečby je aj preventívne každoročné protichrípkové očkovanie, ako aj očkovanie proti pneumokokom. Vzhľadom k existujúcemu riziku ťažkého priebehu ochorenia COVID-19 by malo byť samozrejmosťou aj očkovanie proti koronavírusu.

Zvládať akútne vzplanutia choroby pomáhajú aj liečivá určené na rozpúšťanie hlienov, ktoré obsahujú látky ako N-acetylcysteín a erdosteín. Nie sú určené ako trvalá súčasť liečby, ale pomáhajú pri zhoršeniach alebo opakovaných prepuknutiach choroby.

Aký je rozdiel medzi astmou a CHOCHP?

Astma a chronická obštrukčná choroba pľúc sú si v mnohých aspektoch podobné. Pri oboch sa vyskytuje dýchavičnosť či zablokovaný prietok vzduchu. Rozdielnosť ochorení spočíva v ich priebehu.

Zatiaľ čo CHOCHP je chronická a progresívna choroba, astmu často spúšťajú alergény. Za hlavnú príčinu a spúšťač CHOCHP sa považuje najmä fajčenie. Astmatikov kašeľ trápi v noci a po námahe. Pri CHOCHP ide o pretrvávajúci kašeľ s produkciou hlienu, ktorý sa najvýraznejšie prejavuje skoro ráno. „Poškodenie pľúc pri CHOCHP je nezvratné, a u astmy je zvratné takmer úplne,“ vysvetľuje rozdiely ochorenia pre TASR pneumológ Miroslav Žáčik. Chronická obštrukčná choroba pľúc trápi navyše ľudí nad 40 rokov a jej výskyt nemusí byť v rodine, astma postihuje ľudí v každom veku a takmer vždy sa objavuje u viacerých príbuzných.

Napriek podobnosti týchto respiračných ochorení, u pacientov s astmou sa automaticky nevyvinie CHOCHP. Ani pacient s diagnostikovanou CHOCHP nemáva vždy astmu. Prítomnosť oboch respiračných stavov naraz ale možná je a obe diagnózy si vyžadujú liečbu. Ostatné, symptómami podobné potenciálne diagnózy bývajú zvyčajne ľahšie rozlíšiteľné, na presnejšie stanovenie sa využíva diferenciálna diagnostika.

Aké sú štádiá ochorenia?

Dynamiku vývoja choroby možno na základe symptómov, priebehu ochorenia a výsledkov spirometrie rozdeliť do 4 štádií, ktoré sú medzinárodne používané.

1. Mierne štádium – spočiatku môže byť prehliadnuteľné, bez závažných zmien zdravotného stavu pacienta. Kým sa choroba rozvinie do ďalšieho štádia, môže to trvať aj niekoľko rokov. Môže však byť už neskoro, pretože neskorým odhalením prvého štádia môže dôjsť k nezvratným zmenám na pľúcach.
2. Stredne ťažké štádium – je už pre pacienta neprehliadnuteľné. Rozvoj dýchacích ťažkostí ovplyvňuje každodenný život a iné bežné činnosti. Väčšina pacientov vyhľadá odbornú lekársku pomoc práve počas tohto štádia ochorenia.
3. Ťažké štádium – charakterizujú problémy s dýchaním aj pri rozprávaní, stupňuje sa aj kašľanie. Následkom intenzívneho kašľa bývajú pacienti často veľmi unavení, pričom únava pramení aj z nedostatočného okysličenia tela. Pozitívne je, že správna terapia dokáže aj v tomto štádiu pacientom uľaviť.
4. Veľmi ťažké štádium – sa vo väčšine prípadov do posledného štádia rozvinie až po rokoch. Pri nedostatočnom okysličovaní životne dôležitých orgánov bývajú pacienti často odkázaní na kyslíkový prístroj.

Aké sú známe komplikácie ochorenia a kedy navštíviť lekára?

Diagnóza chronickej obštrukčnej choroby pľúc so sebou prináša aj zvýšené riziko vzniku iných zdravotných problémov. Tie zahŕňajú:

• zvýšené riziko pľúcnych a respiračných infekcií, ako je chrípka alebo zápal pľúc,
• rakovinu pľúc,
• riziko vzniku srdcových chorôb,
• slabé svaly alebo krehké kosti,
• depresie a stavy úzkosti.

Keďže bežné príznaky sa vyvíjajú od stredného veku, ako obštrukčná choroba postupuje, často z dôvodu dýchavičnosti, býva pre pacienta čoraz náročnejšie vykonávať svoje bežné denné aktivity. Môže to predstavovať aj značné finančné bremeno v dôsledku obmedzenia produktivity na pracovisku a v domácnosti, ako aj nákladov na liečbu.

Značným problémom, ktorý v súvislosti s ochorením môže nastať, je úplná nečinnosť. Stratou pohybu stráca silu najmä kostrové svalstvo, ktoré môže postupne až atrofovať. Klesá tým aj odolnosť pľúc a kardiovaskulárneho systému. Preto ak to zdravie dovolí, odporúča sa zostať aktívny. Fyzická aktivita spomaľuje postup choroby aj znižovania funkcie pľúc. Prospieva chôdza, aj ďalšie ľahšie pohybové cvičenia ako nordic walking, plávanie či bicyklovanie.

View this post on Instagram

A post shared by BIG BANG HEALTH-FESTIVAL (@bigbanghealthfestival)

Príznaky chronickej obštrukčnej choroby pľúc sa podľa lekárov podceňovať neoplatí. „Ak má človek pretrvávajúci kašeľ, trpí dýchavicou, má pocit ťažoby na hrudníku a zvláda čoraz menej fyzickej aktivity mal by zájsť za špecialistom,“ odporúča pneumológ Miroslav Žáčik.

Dychová gymnastika pomáha udržať funkciu pľúc

Cieľom dychovej gymnastiky je zlepšenie funkcie dýchacích svalov a zmiernenie príznakov CHOCHP. Ktoré dychové cviky môžete trénovať pravidelne a dlhodobo?

1. Nafukovanie detských balónov.
2. Fúkanie do pohára s vodou cez slamku tak, aby sa tvorili bubliny.
3. Trénovanie zadržiavania vzduchu – so zadržaním dychu aspoň na 3 sekundy.
4. Prechádzky, na ktorých sa, ak je to možné, nebudete vyhýbať menším kopcom.
5. Používanie schodov namiesto výťahu vždy, keď sa dá.
6. Vyhýbajte sa dlhodobému súvislému sedeniu.
7. Trénovanie bránicového dýchania „do brucha“ – položte si ruku na brucho tak, aby ste cítili, ako sa pri nádychu bránica hýbe nahor a pri výdychu späť.

Aké sú top kúpele na Slovensku? Porovnali sme ich za vás v tomto článku