Predstavte si, že by ste museli zajtra prezentovať svoje úspechy v práci stočlennému vedeniu firmu. Predstavte, že by ste museli vystúpiť pred vedením obce alebo mesta a predstaviť im svoje nápady na zlepšenia života v okolí. A predstavte, si že by ste dokázali bez štipky stresu, potenia, nepríjemných pocitov a dokonca s radosťou.
Na to, aby ste vedeli verejne vystupovať, musíte najprv prekonať glosofóbiu. Je to totiž strach z rozprávania medzi ľuďmi na verejnosti (najmä s neznámymi). Z princípu táto činnosť zvyšuje srdcovú frekvenciu aj krvný tlak a spevňuje svaly. Ako jej predísť?
V článku sa dočítate:
- V čom má glosofóbia negatívny dopad na vašu prácu
- Prečo pre publikom nestačí chvíľkové prepnutie mysle
- Kde je pôvod tohto problému
- Ako sa jej zbaviť
Čo je glosofóbia?
Samotná glosobófia, teda strach z verejného prejavu, spôsobuje v človeku mnohé fyzické aj psychické brzdy. Okrem potenia, búšenia srdca, sucha v hrdle či kŕčov v žalúdku tak môže nastať trasenie hlasu, prehnané tempo prejavu, časté neukončené vety a v krajnom prípade aj totálny blok.
Glosofóbia sa môže u človeka vytvoriť náhle, no môžete ju mať pokojne aj celý život. Spôsobuje okrem iného napríklad aj problém s kariérnym rastom. Ide o veľmi častú duševnú chorobu, ktorou trpia podľa štatistík z roku 2020 až traja zo štyroch ľudí. Chcete patriť aj v tomto prípade k väčšine alebo sa odlíšiť a svojho strachu z verejného prejavu zbaviť?
Prečo máte tento strach?
O glosofóbii často počúva aj medzinárodne certifikovaný kouč Ján Dubnička zo spoločnosti Satisfactory, ktorému aj v osobnostnom teste vyšlo, že je introvertom: „Moja mediálna minulosť ma naučila rozšíriť aj to extrovertnejšie vo mne, aj keď to bolo veľmi náročné a vyčerpávajúce. Keď stojím pred ľuďmi (napríklad na konferencii, na tréningu alebo som v spoločnosti neznámych ľudí na evente), tak večer potrebujem dočerpať energiu, byť sám so sebou a čerpať energiu z kníh, meditácie, behu, bicykla či posilňovne.“
Aby ste vedeli, ako predísť svojmu problému, musíte si ho najprv zadefinovať. Napríklad ak máte pravidelné okno, pravdepodobne sa prejav až príliš spamäti učíte, ak je problémom neprimeraná dýchavičnosť, máte zvýšený tep. Každý problém sa rieši inak a preto je prvým krokom k poznaniu glosobófie vedieť, čo vlastne blokuje vaše verejné vystupovanie.
Ján, ktorý je aj autorom knihy Chce to len odvahu, dnes koučuje ľudí, ktorí majú s prezentovaním problém. „Niektorí vedia veľmi presne pomenovať, z čoho majú strach a nepríjemný pocit, iní to zas nevedia. Tí, čo vedia, to zistili vedomým sebapozorovaním, tým, že sú všímaví. Je dôležité, aby sme vedeli, čoho sa naozaj bojíme, čo je za našim strachom. Môže to byť strach z posmechu, zlyhania, odmietnutia, predchádzajúca nepríjemná skúsenosť, ktorú sme ešte neprekonali, nízke sebavedomie a tak ďalej.“
Vystupovanie pred publikom
Zďaleka najväčším problémom ľudí je vystupovanie pre veľkým publikom, spravidla niekoľko desiatok až stovák ľudí. Ľudia sa boja, že zlyhajú, že sa im prejav nevydarí a hlavne že si urobia hanbu. Práve posledný spomínaný faktor je zrejme najsilnejším potláčateľom. Podvedome si pripúšťate, že zlyháte a nie že zažiarite.
Jána sme sa pýtali, či stačí na dobré verejné vystupovanie len jednorazové prepnutie mysle, alebo či človek potrebuje dlhší tréning: „Stres pred prezentovaním mám stále aj ja. Len som sa s ním naučil pracovať. Nepotláčam ho, venujem mu svoju pozornosť, som tu s ním, stojím pri ňom, uvedomujem si ho. Keby to bolo také jednoduché a stačilo by nám jednorazové prepnutie mysle, tak by sme tu mali prezentovania chtivých ľudí, ktorí by sa do toho hrnuli s radosťou a ochotne. Ale opak je pravdou. Pre mnohých ľudí je postaviť sa pred publikum desivé, nočná mora, pred vystúpením nespia, na pódiu sa trasú, červenejú, odchádza im hlas aj energia.“
Skutočne to začína u detí?
Za najbojazlivejšie a najhanblivejšie považujeme deti. Je to ale pravda? Mnohí si myslia, že práve u detí sa začína formovať glosofóbia a jej sila závisí od násobných odmietnutí dieťaťa. Toto ale nie je úplne pravda. Samozrejme, že blok vo vystupovaní na verejnosti môže spôsobiť aj trauma z detstva, ale človeku sa jeho psychická stránka vyvíja celý život.
„Ja to vnímam tak, že deti sú veľmi prirodzené a strach nemajú. Až do momentu, kým nezačnú prichádzať zákazy typu „nesmieš“, spolu s odôvodnením, čo sa stane, keď niečo urobia. Takže si formujú predstavu o tom, čo je dobré a čo nie je dobré. A keď majú skúsenosť z rodiny a školského prostredia, tak sa to prenáša aj do pracovného života,“ myslí si kouč Ján Dubnička.
Dieťa si blok môže vytvoriť najmä na základe vonkajších faktorov. „Veľkú rolu hrajú traumatické skúsenosti alebo skúsenosti s intenzívnym emocionálnym nábojom. A tie môžu pochádzať z výchovy, ale aj zo školského prostredia,“ dodáva Ján.
Pôvod problému
Ak teda pôvod glosofóbie nemusí byť zakorenený v detstve, kde potom je? Pôvod je veľmi náročné určiť aj preto, že sme každý iný. Môže za ním však byť aj interný faktor, ktorý nedokážete vždy priamo ovplyvniť, napríklad koktanie, šušlanie, račkovanie, chripenie či iné rečové vady. Nie všetky sa dajú odstrániť. Podľa Jána tkvie jadro problému v niečom celkom inom: „Na prvom mieste je osobnostný typ. Potom to môžu byť rôzne chyby reči. Príčina strachu však nespočíva ani tak v rečovej vade, ako skôr v neistote, komplexoch či silnom strese.“
Introverti verzus extroverti
Ľudia sa delia na introvertov a extrovertov. Introvert je človek, ktorý čerpá energiu z vnútra seba, extrovert naopak čerpá energiu z vonkajšieho prostredia a tá jeho mu ostáva. Aj preto platí, že extroverti majú v oveľa menšej miere problémy s vystupovaním pred davmi. Práve davy ľudí im dodávajú energiu a keď sú osamotení, trpia.
Je ale dôležité poznamenať, že väčšina ľudí nie je absolútne introvertná alebo extrovertná. V skutočnosti má väčšina ľudí určité prvky oboch typov osobnosti a sú niekde medzi týmito dvomi extrémami, čo sa nazýva ambivert. Čím bližšie ste k čisto extrovertnému typu, tým jednoduchšie by verejné vystupovanie pre vás malo byť. Tieto vlastnosti si však nevyberáte, máte ich zakotvené v genetickom kóde. Meniť ich môžete len spôsob, ako k nim budete pristupovať.
Ako sa na publikum naladiť?
So strachom z verejného vystupovania pred ľuďmi sa dá bojovať. Ide o kombináciu vyrovnania sa so situáciou po stránke fyzickej aj psychickej. Spočiatku to nie je jednoduché, ale časom sa z vystupovania môže stať rutina, na ktorú sa pripravíte svojím tradičným rituálom.
Pomôžete si jednoduchými krokmi
Ján Dubnička nám predstavil zopár tipov, ktorými si viete pomôcť a pomohli aj jemu samému.
- Najdôležitejšia je príprava. „Dobrá príprava reči je vašou obranou proti glosofóbii. Mať premyslenú štruktúru, dobré poznámky a sprievodnú prezentáciu nám dá viac istoty ako voľné rozprávanie. Súčasťou prípravy by mal byť aj tréning pred kamerou, napríklad natočiť sa na mobil. Každý človek dokáže z mojich skúsenosti povedať, keď sa spätne pozrie na seba, čo sa mu darilo, čo robil dobre a čo by urobil inak a ako.“
- Počas prvých 90 sekúnd musíte publikum zaujať a mať pripravenú návnadu, ktorou ho zachytíte.
- Upútajte pozornosť vopred pripravenou prezentáciou. Na chvíľu od vás publikum upustí zrak. Zaujať vedia napríklad videá, obrázky, grafy či iné vizuálne prvky. Zároveň musíte poznať kľúčové posolstvo každého prvku – hovorte o grafe, opisujte ho, vyvodzujte závery (čítajte z obrázkov).
- Cvičte so svojím dychom, sústreďte sa naňho.
- Zapojte publikum: „Dajte im niečo robiť, získate čas na premyslenie ďalších krokov a nechajte po sebe „rečnícky smrad“, teda niečo, čo si budú pamätať.“
Ako sa vám páči náš magazín? Podeľte sa s nami o svoj názor
Zdieľať na