Kolonoskopia je jedným z najobávanejších vyšetrení. Lucia ju zvládla už trikrát, pretože sa v blízkej rodine vyskytla rakovina hrubého čreva a musí na ňu chodiť preventívne. Z jej skúseností vyplýva, že každá ambulancia má trochu iné pravidlá prípravy. Prezradila nám, ako to bolo pri poslednej návšteve.
Čo je to kolonoskopia?
Ide o je zákrok, pri ktorom lekár skúma vnútro hrubého čreva a konečníka. Môže takto diagnostikovať polypy, rakovinu a iné problémy. Používa sa pri nej kolonoskop – dlhý, ohybný, rúrovitý nástroj s kamerou na konci. Ten sa zavádza do tela cez konečník. Vďaka nemu odborník vidí a môže posúdiť vnútro skúmaných orgánov.
Diéta začína už 5 dní pred vyšetrením
Na vyšetrenie sa musíte objednať s dostatočným časovým odstupom. Desať dní vopred idete na odber krvi. „To však nie je ani zďaleka jediná príprava, ktorá vás čaká,“ hovorí Lucia. Pred kolonoskopiou treba totiž zásadne upraviť jedálniček.
Už päť dní pred vyšetrením Lucia nemohla konzumovať žiadne surové ovocie ani zeleninu, orechy či semená alebo ovsené vločky: „Dovolené som mala mliečne výrobky, ryžu, cestoviny, zemiaky, vajíčka či piškóty. Okrem toho som mala piť každý deň dva deci špeciálnej minerálky.“
Túto fázu Lucia zvládla dobre. Horšie to bolo deň pred vyšetrením. „Okrem bieleho jogurtu alebo acidofilného mlieka na raňajky som už mohla na obed len číry mäsový vývar. Čiže ako vegetariánka som bola od raňajok celý deň nalačno. Len som veľa pila,“ opisuje Lucia.
O piatej a ôsmej večer deň pred vyšetrením vypila špeciálne zarobený preháňadlový nápoj, ktorý dostala na recept. „Toto bola pre mňa jedna z najnepríjemnejších častí. Z nápoja ma napínalo, no napriek tomu som musela do seba dostať spolu 2 litre.“ Účinok preháňadla v jej prípade začal pozvoľne, ale potom sa rozbehol naplno. „Ku koncu išla zo mňa číra voda. Ale v noci už som spala normálne, nemusela som chodiť na toaletu.“
Pripravte sa na vetry
V deň vyšetrenia už Lucia pila len vodu. Do ambulancie si mala priniesť vložku, uterák a krátke tričko, ktoré mala mať na sebe počas vyšetrenia. „Asi preto, aby lekárovi nezavadzalo oblečenie. Dostala som aj plášť, ktorý som si spredu prehodila.“
Ešte pred samotným vyšetrením dostane pacient premedikáciu, čiže takzvanú „náladovku“, vďaka ktorej sa uvoľní a všetko prebieha ľahšie. Následne si ľahne na ľavý bok a začne sa samotná procedúra – hadičku s kamerou lekár zasúva cez análny otvor do čriev. Kolonoskop pritom črevá nafukuje vzduchom, aby mohol čo najpresnejšie snímať ich steny. A keď ide vzduch dnu, musí ísť aj von. Lucia v tomto ohľade veľmi ocenila prístup sestričky.
„Už pred vyšetrením mi povedala, že keď budem mať pocit na vetry, mám ich pokojne vypustiť, že pán doktor je zvyknutý na všetko. Takže hoci to znie nepatrične, počúvla som sestričku, uvoľnila som sa a vzduch vychádzal von,“ priznáva Lucia. „Je to trápne, ale musí sa na to pripraviť každý, kto ide na takéto vyšetrenie. Keďže som mala črevá čisté, išlo skôr o zvuky ako o zápach.“
Dodržiavanie diéty sa vyplatilo
Lekár pritom počas vyšetrenia veľmi dobre vidí, či ste pokyny týkajúce sa stravy dodržiavali. „Sestričke hovoril, že sa mu to veľmi dobre robí a výborne vidí. Pochválil ma, že mám črevá úplne čisté a je vidieť, že som poctivo dodržiavala diétu aj všetky inštrukcie. Tak to stálo za to škvŕkanie v bruchu. Keď už na takéto vyšetrenie idete, chcete, aby ho lekár mohol urobiť naozaj poriadne.“
Celé vyšetrenie trvalo niečo vyše pol hodiny. Výhodou je, že lekár hneď oznámi výsledok. V Luciinom prípade našťastie nič podozrivé nenašiel.
„Náladovka“ zabrala trochu viac
Po zákroku môžu pacienti uvoľniť zvyšné plyny, musia však ešte aspoň 20 minút posedieť v čakárni. Vplyv „náladovky“ pritom môže byť rôzny, od ľahkej veselosti až po potrebu asistencie pri chôdzi. Sestrička Luciu upozornila, že je vhodné, aby mala na cestu domov sprievod, a tak prišla do ambulancie za ňou aj jej mama.
„V minulosti to bolo vždy jemné, teraz mi zabrala viac. Mama ma pri odchode musela podopierať. A keďže hlavu som mala úplne mimo, nechala som si v kabínke veci, pre ktoré som sa musela vrátiť na druhý deň,“ spomína Lucia.
Po návrate domov si ľahla a oddychovala. „Jesť som už mohla v postate hocičo, ale začala som zľahka banánom. Keď ustúpili účinky „náladovky“, bola som úplne v poriadku, ani zadok vôbec nebolel.“
Súkromná ambulancia vs. štátna nemocnica
„Vďaka „náladovke“ vlastne celé vyšetrenie až tak neprežívate a je skôr nepríjemné ako bolestivé. Dosť obmedzujúca je príprava, ale vyplatí sa byť dôsledný,“ hovorí Lucia. A čo rozdiel medzi súkromným zariadením a štátnou nemocnicou? „Všade mám podobne dobré skúsenosti. Lekári aj sestričky boli milé a zákrok porovnateľný,“ uzatvára svoje rozprávanie Lucia.
Bolestivosť zákroku: ⚫⚫⚪⚪⚪
Diskomfort pri zákroku: ⚫⚫⚫⚫⚪Sledujte náš Facebook
Zdieľať na