Rakúsko je naším západným susedom. Naša kultúra a tradície sú veľmi blízke, navyše spoločne vo veľkom obchodujeme. Preto sa dnes pozrieme za hranice, predstavíme stručnú históriu tejto krajiny, zaujímavé tradície, a dáme vám aj zopár zaujímavých tipov na výlety, o ktorých ste zrejme ani netušili.
V článku sa dočítate:
- Ktorý národ je považovaný za prvých obyvateľov Rakúska
- Ako vznikla národná hymna a vlajka
- Ktoré tradície majú v Rakúsku rovnaké ako my
- Koľko hodín týždenne pracuje priemerný Rakúšan
- Kam sa vydať s rodinou na výlet
Blízky západný priateľ
Náš západný sused má približne raz tak väčšiu rozlohu ako Slovensko. Má susedné hranice až s ôsmimi štátmi. Žije tam 9 miliónov ľudí, ktorí väčšinou rozprávajú materskou aj úradnou nemčinou. Slováci sú jednou z najväčších komunít cudzincov v Rakúsku a podľa Ministerstva zahraničných vecí SR ich tam žije približne 120-tisíc, čo tvorí 1,4 % celkovej populácie. Ide nielen o pracovníkov pri hraniciach so Slovenskom, ale aj študentov, ktorí sa rozhodli vzdelávať v cudzine.
Len v hlavnom meste, vo Viedni, žijú takmer 2 milióny ľudí, vďaka čomu je piatym najzaľudnenejším mestom v Európskej únii. Zaujímavosťou je, že väčšinu jeho obyvateľov (približne 55 %) netvoria domáci Rakúšania, ale prisťahovalci z cudziny. Historické centrum Viedne patrí od roku 2001 do svetového dedičstva UNESCO.
Od Keltov a Rimanov až po jedného z lídrov Európy
Za prvých dlhodobých obyvateľov rakúskeho územia sa považujú Kelti, ktorí sem prišli zhruba 500 rokov pred naším letopočtom. Na prelome letopočtov sa na tomto území nachádzali rímske kolónie, po rozpade ríše tu postupne žili Germáni, Huni, Slovania, Bavori a Korutáni. V čase Veľkej Moravy rozdelila Franská ríša Rakúsko na viaceré časti.
Spojenie prišlo až v 16. storočí, keď Čechy a Uhorsko zjednotila habsburská monarchia. Postupne až do 19. storočia sa krajina vojnami rozširovala, až sa po Bachovom absolutizme stala súčasťou Rakúsko-Uhorska. Tento stav však vydržal len do konca prvej svetovej vojny, kedy vznikla prvá rakúska ríša. V druhej svetovej vojne bola krajina súčasťou Tretej ríše a roku 1955 sa stala nezávislou.
Moderné dejiny Rakúska od nezávislosti sú veľmi pokojné, krajina napreduje v technológiách, ekonomike aj spokojnosti obyvateľstva. V roku 1995 vstúpila do Európskej únie a o štyri roky neskôr sa stala súčasťou aj Severoatlantickej aliancie.
Farby Habsburgovcov
Rakúsku vlajku tvoria tri rovnako veľké vodorovné pásy, pričom vrchný a spodný sú červené a stredný biely. Oficiálnou sa stala v roku 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorska. Farebné kombinácie červenej a bielej sú tradičné pre túto krajinu a používali sa už v minulosti, napríklad na erboch habsburských vládcov.
Rakúska hymna sa volá „Land der Berge, Land am Strome“ (v preklade Krajina hôr, krajina riek) a bola prijatá v roku 1946. Text hymny napísala Paula von Preradović a hudbu skomponoval Wolfgang Amadeus Mozart. Pôvodná verzia hymny bola písaná v nemeckom jazyku a má tri slohy. Hymna ospevuje krásy a bohatstvo Rakúska a jeho históriu a tradície.
Rovnaké, no predsa trochu iné tradície
Rakúsko sa vo svete preslávilo najmä v 18. a 19. storočí svojou hudbou. Pôvodom Nemec Ludwig van Beethoven tu zložil napríklad aj svoju Ódu na radosť. Tá sa neskôr stala oficiálnou hymnou Európskej únie. Rakúskym rodákom a národným umelcom však je Wolfgang Amadeus Mozart, ktorý ovplyvnil aj neskoršie diela Beethovena či iných európskych hudobných skladateľov. Zomrel v mladom veku len 35 rokov.
Rakúšania majú mnohé zvyky a tradície veľmi podobné tým našim, no predsa sú do istej pozmenené. Napríklad Veľkú noc oslavujú v kostoloch a maľovaním kraslíc ako u nás, symbolom tohto sviatku je taktiež baranček a ide o dni hojnosti v kruhu rodiny. Oblievačku a šibačku majú tiež, no najmä vo východnej časti krajiny. Medzi veľkonočné tradície patrí na severe a západe hľadanie vajíčok, ktoré skrývajú veľkonočné zajace.
Aj Rakúšania považujú Vianoce za najkrajšie obdobie v roku. Mestá žiaria ozdobami, konajú sa v nich vianočné trhy a deti nedočkavo čakajú darčeky, ktoré si nájdu pod stromčekom. Na vianočnom stole nemôže chýbať pečené mäso, tradičná kapustnica (ako u nás) a v niektorých regiónoch dokonca i kapor alebo karas. Pred Vianocami však niektorí oslavujú aj sviatok Parchtenlauf, počas ktorého chodia do chladných ulíc v strašidelných pohanských maskách, čim chcú odohnať zlých duchov.
Nízky východ, hornatý západ
Kvôli pomerne hornatému terénu tvorí poľnohospodárstvo len majú časť príjmov Rakúska. Pestujú tu cukrovú repu, pšenicu, kukuricu, jačmeň či zemiaky. Štát sa o týchto pestovateľov stará dotáciami. Oveľa viac krajine vynášajú rozsiahle zalesnené oblasti, ktoré jej poskytujú drevo.
Rakúsko je viac orientované na cestovný ruch a to aj vďaka tomu, že je jednou z piatich krajín, v ktorých sa rozprestierajú Alpy. Nemci, Taliani, Česi aj Slováci sú ich pravidelnými návštevníkmi a to počas zimných aj letných mesiacov. Najvyšším vrchom je Grossglockner s výškou 3798 metrov nad morom. Vystúpiť naň môžete len so skúseným sprievodcom a ak to chcete stihnúť za jeden deň, musíte byť pripravený nastúpať 400 výškových metrov každú hodinu.
Fakty jednou vetou
- V nedeľu sú všetky potraviny v Rakúsku zatvorené, otvorené majú len služby ako reštaurácie, bary, hotely či benzínky.
- Rakúske Alpy tvoria 62 % plochy celej krajiny.
- Krajina má až 13 vrchov s výškou viac ako 3000 metrov.
- Prvé pohľadnice boli tlačené v Rakúsku.
- Rakúska vlajka má svoje korene až v 12. storočí, čo z nej robí najstaršiu vlajku na svete.
- Prvou ženou, ktorá vyhrala Nobelovu cenu, bola Rakúšanka Bertha von Suttnerová (konkrétne za literatúru).
- Rakúšan Joseph Madersperger vynašiel v roku 1818 šijací stroj.
- Rakúšania sa dožívajú v priemere 81 rokov, čo je viac ako svetový priemer (73 rokov).
- Priemerný Rakúšan pracuje 45 hodín týždenne, čo je najviac z celej Európy.
Tipy na výlety
Rakúsko, to nie sú len Alpy a Viedeň. Vybrali sme pre vás zaujímavé destinácie, kam sa môžete vydať spoločne s celou rodinou.
Zážitkový park
Styrassic park je lesný park, v ktorom ožívajú jaštery spred viac ako sto miliónov rokov. V podstate ide o dinopark, no všetky umelo vytvorené a pohyblivé tvory nájdete v skutočnej veľkosti. Je ich tam viac ako 90 a to vrátane ich kostier. Okrem iného sa v parku nachádzajú aj detské atrakcie, kúpalisko s toboganmi či rôzne preliezky. Park sa nachádza pri meste Bad Gleichenberg na juhu Rakúska, kam sa z Bratislavy dopravíte za necelé tri hodiny.
Úžasná vyhliadková veža
Rakúsko má viaceré vyhliadkové veže, no len máloktorá ponúka také výhľady ako Pyramidenkogel pri obci Maria Worth. Ide o najvyššiu drevenú vyhliadkovú vežu na svete s výškou sto metrov. Môžete z nej sledovať neďaleké jazero Worthersee, malebné dedinky aj vzdialené Alpy.
Vyhliadku nájdete len pár kilometrov od mesta Klagenfurt am Worthersee. Autom trvá cesta takmer štyri hodiny a odporúčame sa v mestečku na jednu-dve noci ubytovať. Pravidelne do Klagenfurtu premáva aj autobus z Bratislavy s jedným prestupom vo Viedni, cesta trvá zhruba päť hodín.
Najväčší vodopád v Európe
V Alpách nájdete aj najväčší vodopád na starom kontinente. Uprostred Národného parku Vysoké Taury na vás čakajú Krimmlerské vodopády, z ktorých voda padá do doliny z výšky 380 metrov. Najviac vody v nich preteká v júni a v júli.
K vodopádu vedie nenáročná túra z mesta Krimml, no môžete sa sem dopraviť aj špeciálnym taxíkom. Autom by vám cesta do mesta zabrala 6 hodín, odporúčame preto vyraziť z Viedne priamou vlakovou linkou, no výlet si určite predĺžte ubytovaním v tejto oblasti.
Mesto olympijských hier
Na západe krajiny sa nachádza aj nádherné mesto Innsbruck. Dvakrát sa tu konali zimné olympijské hry, konkrétne v rokoch 1964 a 1976. Okrem olympijskej dedinky tu nájdete aj pôvodné a vynovené strediská zimných športov.
Aj tento výlet odporúčame skĺbiť s ďalšími krásami v okolí a užiť si tu dovolenku aspoň na pár dní. Premáva sem pravidelná nočná autobusová linka z Bratislavy. O desiatej večer nastúpite, pospíte si a o šiestej ráno ste v mestečku.
Zdieľať na