Vyrastala som v dome s rodičmi a starými rodičmi. Bolo prirodzené, že som k starším prechovávala rešpekt. Ako sa dnes vraví, že úcta k starším nie je moderná, tak to bolo aj vtedy. Mne takáto výchova však pomohla aj neskôr, keď som začala mať partnerov. Vždy som si dobre rozumela s potenciálnymi svokrovcami.
Vystriedala som niekoľko mužov, kým som nestretla toho pravého. Bolo to na dovolenke v Tatrách. Podľa mňa osud, pretože obaja sme pochádzali z iných kútov. Ja zo severu, Peter z juhu. Dovolenkové lásky nemajú zvyčajne dlhé trvanie. No toto nebola žiadna letná romanca pri mori. Obaja sme do toho išli s tým, že nasadnutím na vlak sa náš vzťah nekončí, ale sa len začína.
Peter za mnou pravidelne cestoval, keď mal voľno v práci. Bolo to časovo náročné a ani benzín nebol zadarmo. Po poslednej návšteve mi navrhol, nech idem bývať k nemu. Vybavil mi dokonca aj prácu. Nemusela som dlho rozmýšľať, než som si začala baliť kufre.
V novom domove som sa rýchlo zabývala. Jediné, čo mi časom chýbalo, bola rodina a kamaráti. Dúfala som, že novú rodinu aj priateľov nájdem u Petra. Mal dvoch súrodencov, ktorí si ma rýchlo obľúbili. Žiaľ, s Petrom dobre nevychádzali, a tak sme sa nestretávali príliš často. Zato Petrova mama bola u nás sprvu pečená varená. S Petrom mali dobrý vzťah. Mňa, na rozdiel od jeho sestier, však nevítala s otvorenou náručou. Bola som odhodlaná, že skôr či neskôr si sympatie Petrovej mamy získam. Doma sme mali vždy navarené aj poupratované. Bola som slušná a snažila som sa si k nej nájsť cestu. No čím viac som sa snažila, tým menej to ona oceňovala.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Svokra sa tvárila ako kamarátka, potom odhalila svoju pravú tvár
Keď Petrovej mame prerábali byt, potrebovala na dve mesiace ísť bývať inam. Sama som navrhla, nech ide k nám. Švagriné už mali deti a svoje starosti. Ja som to brala ako príležitosť, že sa so svojou svokrou konečne zblížim. Čoskoro som zistila, že som bola veľmi naivná. Svokre nebolo nič dobré. Každý deň si rozkázala, čo chce jesť, ale navarené aj tak ofrflala. Pritom bola veľmi rafinovaná. Pred Petrom sa tvárila ako medík, pred ním nikdy nič nehovorila. Keď odišiel do práce, tak začala. Toto mi sprav, tamto uprac. Keď spomínam na to obdobie, chytám sa za hlavu, ako som mohla nechať so sebou takto zametať. Bolo to ale tým, že som sa nikdy neodvážila odvrávať starším.
Po čase sa svokrina nevôľa voči mne stupňovala. Rátala som dni, kedy od nás už konečne odíde. Začala ma fyzicky napádať. Hocikedy sa po mne zahnala utierkou alebo ma sotila. Trápila som sa, ale Petrovi som nepovedala nič. Komu by veril? Mne alebo svojej mame? Bála som, že by sa so mnou rozišiel a jeho mama by tak dosiahla, čo chcela.
Raz, keď Peter odišiel na nákup, svokra začala opäť do mňa zapárať. Nenechala som sa vyprovokovať, no ona spravila niečo, čo nikdy pred tým. Zdrapila ma za vlasy. Bola som paralyzovaná. Nečakala som to a ani som nevedela reagovať. V hlave mi bežala myšlienka, že sa snáď nejdem biť so starou ženou, navyše vlastnou svokrou. Našťastie si Peter zabudol doma telefón. To, čo videl, ho mátalo ešte nejaký čas. Jeho mama ťahá za chvost jeho ženu. Celé sa to zomlelo rýchlo. Bolo to ako vo filme. Petrova mama začala kričať, že som ju napadla prvá, a že ju týram už niekoľko týždňov.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Svokra chce na seba pútať pozornosť, tvári sa, že je chorá
Môj muž ale tušil, kde je pravda. Svoju mamu poznal. Aj k jeho bývalým sa nesprávala najlepšie. Myslel si však, že mňa si obľúbila, keď bola pred ním ku mne taká milá. A navyše ja som nikdy na nič nesťažovala.Peter ešte v ten deň volal sestre, že mama musí od nás odísť. To bolo krokodílích sĺz a lamentovania. Svokra stále hádzala vinu na mňa. Chvíľu som si myslela, že jej to Peter uverí. Vyzeral byť na mňa nahnevaný. Ako z neho neskôr vypadlo, nahnevaný bol. Ale na to, že som mu nič nepovedala už skôr.
Aj keď odvtedy ubehlo už mnoho rokov, vzťahy medzi mnou a svokrou sú stále rovnaké. Nenavštevujem ju a ona k nám príde, len keď nie som doma. Bolo mi to chvíľu ľúto, ale nič s tým nenarobím. Mojich rodičov by Peter nosil na rukách a oni jeho tiež. Z mojej strany je k jeho mame táto cesta zarúbaná. Stále si myslím, že starší ľudia si zaslúžia prirodzený rešpekt a úctu. No oni sami musia ísť mladým príkladom.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na