Nikdy som nebola anjel, skôr o mne hovorievali ako o kvietku z čertovej záhradky. Bývala som akčná, plná nápadov, neposedná, sebavedomá. A vraj aj pekná a sexi. To mi, samozrejme, do života prinášalo nielen veľa nápadníkov, ale aj nemálo komplikácií. Napríklad v podobe závistlivých a žiarlivých kamarátok a spolužiačok.
Na obdobie stredoškolských štúdií si spomínam ako na jeden veľký žúr. Učeniu som veľa nedala, zato na zábavách som bývala pečená varená. Otvorene priznávam, bola som ľahkovážna a nezodpovedná, mladá a naivná. Keby moja dcéra Barborka bola dnes rovnaká ako ja, asi by som si zúfala. Našťastie je celkom iná.
Mne vzhľad dlhovlasej blondíny s pomerne vyvinutými prednosťami dával príležitosť spoznať veľa chlapcov aj mužov. Pristupovala som k nim s dievčenskou nerozvážnosťou a zahrávala som sa s ich citmi. Flirtovala, provokovala – ale nič viac. Svoje panenstvo som si strážila pre toho pravého.
A on prišiel. V maturitnom ročníku k nám nastúpil nový slovenčinár a telocvikár. Atraktívny muž pred tridsiatkou, ženatý, s neskutočnou charizmou. Vedel krásne rozprávať a literárne diela opisoval tak sugestívne, že aj ja som namiesto vymetania dedinských tancovačiek začala čítať Dostojevského. Sedávala som v prvej lavici v krátkej sukni a blúzke, ktorá mi obopínala prsia a pohľadom som ho hypnotizovala. Keď sa na mňa usmial, vedela som, že ma registruje aj inak, ako svoju žiačku. Hodila som svoj navijak a pomaly, pomaličky ho uťahovala.
Že sa chytil, som zistila na školskom výlete. Sedeli sme pri táboráku, tesne vedľa seba a cítila som, ako sa ma dotýka. Tu o mňa naoko nechtiac zavadil lakťom, tam ma akoby mimovoľne pohladil po chrbte. Bola som z neho hotová a tušila som, že on je zo mňa tiež. Ani neviem ako, ale pri tom táboráku sme nakoniec zostali len my dvaja. Rozprávali sme sa, ja som sa koketne smiala, pohadzovala zlatými vlasmi a robila všetko to, čo robí žena, ktorá zvádza muža. No, žena. Mala som osemnásť, on 28 a doma ho čakala manželka, s ktorou bol ženatý dva roky.
Mohlo by vás zaujať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás
Našu opekačku sme zakončili bozkom. A krátko po ňom prišlo prvé milovanie. Uňho, v kabinete. Pamätám si na jeho prekvapený výraz, keď zistil, že som panna. Asi som sa naozaj správala vyzývavo a on si myslel, že má pred sebou skúsenú mladú žabu. A možno sa chcel len pohrať, užiť si. Keď som však tesne pred maturitou zistila, že som tehotná, rozhodol sa pre rozvod a sobáš so mnou. V škole bolo z toho veľké haló: vzťah učiteľ – žiačka bol jednoducho tabu a my sme ho utajiť nedokázali. Našťastie sa školský rok už končil a on jednoducho ukončil aj svoj pracovný pomer. V ďalšom školskom roku nastúpil do inej školy a ja som sa ako čerstvá maturantka pripravovala na narodenie nášho dieťaťa.
Žijem v malom meste, a tak by som klamala, keby som povedala, že to, čo sa dialo, sa ma nijako nedotklo. Bola som tá, čo odlákala manželke manžela. Potvora. Dalo sa na to síce pozerať aj z inej strany – predsa len som mala osemnásť a on mal mať viac rozumu – no vzhľadom na moju povesť prelietavého vtáčika či namyslenej kokety, nevraživé pohľady a ohováračky za chrbtom sa väčšinou zniesli na moju hlavu. Našťastie som tým zase až tak veľmi netrpela, tešila som sa na dieťa a bola som pyšná, že mám po boku dospelého chlapa, ktorý bol navyše mimoriadne atraktívny. Najhoršie bolo stretávať jeho exmanželku, ktorá mi, pochopiteľne, nevedela prísť na meno.
Všetko sa nakoniec akosi utriaslo a my sme vytvorili rodinu. Ja som sa s nástupom materských povinností upokojila, skončili zábavy aj koketovanie s chlapcami. Svojho manžela som mala rada. A vlastne stále mám. Mojím snom bolo zostarnúť s ním, to sa mi však už nepodarí. Pred rokom som totiž zistila, že spáva so svojou študentkou. Pán učiteľ je síce dnes už čerstvý päťdesiatnik, ale stále veľmi šarmantný. Lebo kým žena so sivými vlasmi býva považovaná za starú alebo neupravenú, u muža je to skôr znak skúsenosti a zrelosti.
Čím svoju študentku očaril, netuším. Možno zabrali tie prešedivené vlasy, možno štíhla a vyšportovaná postava. A možno ten úsmev, na ktorý dostal aj mňa. Vedela, že má rodinu, ale neprekážalo jej to. Keď som ich prvý raz uvidela spolu, až ma obarilo. Akoby som videla seba pred dvadsiatimi rokmi. Nemám v povahe prosiť a plakať, neplakala som ani teraz, keď mi oznámil, že odchádza. Zamiloval sa a chce žiť s ňou. A tak sa teda skončil môj príbeh učiteľa a žiačky, aby mohol pokračovať iný príbeh s rovnakými postavami. Len obsadenie už bude iné…
Zdieľať na