Fajčenie cigariet je rizikovým faktorom číslo jedna pre vznik rakoviny pľúc. Bezpochyby najbezpečnejším spôsobom, ako sa chrániť pred rakovinou pľúc, je vyhýbať sa fajčeniu cigariet. Určite však aj vy poznáte niekoho, kto je celožitovným fajčiarom a s podobným ohcorením nikdy nemal žiadny problém.

Vedci sa už dlho pýtali prečo, a nová štúdia pridáva na váhe myšlienke, že genetika zohráva svoju úlohu. Medzi ľuďmi, ktorí fajčia, ale nikdy sa u nich nevyvinie rakovina pľúc, vedci našli prirodzenú výhodu. Zdá sa, že bunky, ktoré lemujú ich pľúca, časom zmutujú menej.

Mutácie pribúdajú s vekom

Podľa autorov zistenia jednoznačne dokazujú, že mutácie v ľudských pľúcach pribúdajú s prirodzeným vekom a medzi fajčiarmi je poškodenie DNA ešte výraznejšie. Tabakový dym je už dlho spájaný so spúšťaním poškodenia DNA v pľúcach, no nová štúdia zistila, že nie všetci fajčiari sú na jednej lodi.

Mohlo by vás zaujímať: Rakovina, o ktorej sa nehovorí: Pozrite si znamienka, môže vám to zachrániť život!

Zatiaľ čo množstvo, ktoré niekto vyfajčil, súviselo so zvýšením miery bunkových mutácií, po približne 23 rokoch fajčenia jednej škatuľky denne toto riziko stagnovalo. „Najsilnejší fajčiari nemali najvyššiu mutačnú záťaž,“ hovorí Spivack.  „Naše údaje naznačujú, že títo jedinci mohli prežiť tak dlho aj napriek silnému fajčeniu, pretože sa im podarilo potlačiť ďalšiu akumuláciu mutácií. Toto vyrovnanie mutácií môže prameniť z toho, že títo ľudia majú veľmi zdatné systémy na opravu poškodenia DNA alebo detoxikáciu cigaretového dymu.“ 

Aktívnejšie gény

Zistenia naznačujú, že gény na opravu DNA sú u niektorých jedincov aktívnejšie, čo môže chrániť pred vznikom rakoviny, aj keď pravidelne fajčia cigarety. Štúdia využívala genetické profily odobraté z priedušiek 14 nefajčiarov a 19 ľahkých, stredne silných a ťažkých fajčiarov. Povrchové bunky zozbierané z pľúc účastníkov boli sekvenované individuálne, aby sa zmerali mutácie v ich genómoch.

Mohlo by vás zaujímať: Rakovina hrubého čreva a konečníka: Ako sa dá tejto zákernej chorobe najlepšie predísť?

„Tieto pľúcne bunky prežívajú roky, dokonca desaťročia, a tak môžu hromadiť mutácie s vekom aj fajčením,“ vysvetľuje epidemiológ a pneumológ Simon Spivack z Albert Einstein College of Medicine. „Zo všetkých typov pľúcnych buniek patria tieto bunky k tým najpravdepodobnejším, že sa stanú rakovinovými.“

Ovplyvňuje to aj strava

Zistenia by mohli pomôcť vysvetliť, prečo sa u 80 až 90 percent celoživotných fajčiarov nikdy nevyvinie rakovina pľúc. Mohlo by to tiež pomôcť vysvetliť, prečo sa u niektorých ľudí, ktorí vôbec nefajčia, vyvinú nádory. Zatiaľ čo sa zdá, že toxický tabakový dym spúšťa ďalšie bunkové mutácie v pľúcach, to, či sa tieto mutácie vyvinú do nádorov, závisí od toho, ako dobre telo dokáže opraviť DNA alebo znížiť poškodenie DNA.

Gény zaoberajúce sa opravou DNA môžu byť zdedené alebo získané a umlčanie opravných génov bolo  v predchádzajúcom výskume spojené s vývojom nádoru . Gény nie sú jedinými faktormi, ktoré ovplyvňujú riziko rakoviny u človeka. Environmentálne faktory, ako je strava, môžu tiež ovplyvniť živiny v tele, ktoré ovplyvňujú vývoj nádoru.

Hľadáte zaujímavé čítanie? Objavte 55 pravdivých príbehov v skvelej knihe!