Ísť na pracovný obed kedysi znamenalo vystáť si v závodnej jedálni dlhý rad a potom dostať jedlo bez možnosti výberu. Pred trištvrte storočím však nastal obrat. Ľudia dostali prvé gastrolístky, ktoré im umožnili najesť sa aj mimo fabriky, v reštaurácii podľa vlastného výberu.
Nový systém sa rozšíril do celej Európy
Písal sa rok 1946 a Londýn sa už pomaly spamätával z vojnových škôd. Mesto sa rýchlo rozrastalo, pribúdali nové fabriky aj kancelárie. Pre firmy bolo čoraz ťažšie zabezpečovať zamestnancom obedy vo vlastnej réžii, a tak vznikol systém obedových voucherov (Luncheon Voucher). Zo začiatku systém fungoval tak, že firma sa dohodla s jednou či dvoma reštauráciami v okolí a tam platili jej poukážky. Zamestnanci tak mali na výber viacero možností, kde a čo zjesť, ale ešte to nebolo celkom ono.
Zásadná zmena prišla až vtedy, keď poukážky prestali vydávať jednotlivé firmy, ale stali sa univerzálnymi. Každá reštaurácia, ktorá ich akceptovala, mohla pohostiť ľudí z najrozličnejších firiem. Zamestnancom sa tak otvorili oveľa širšie možnosti stravovania. Tento systém sa postupne rozšíril do celej Európy a v súčasnosti sa platí gastrolístkami v približne 40 krajinách sveta. Gastrolístky rôznych značiek už dlhé roky poznáme aj na Slovensku.
Za obedy nimi platí polovica Slovákov
Podľa prieskumu agentúry 2muse z marca tohto roku u nás stravnými lístkami platí za obedy približne polovica zamestnancov. Takmer štvrtina stravníkov dnes už navyše využíva ekologickejšie a praktickejšie gastrokarty či aplikácie pre mobilné telefóny. Ich počet od začiatku do októbra roku 2020 dokonca narástol o viac než 50-tisíc používateľov.
Práve gastrokarty či mobilné aplikácie uľahčujú život nielen reštauráciám a obchodom, ale aj samotným stravníkom a zamestnávateľom. Ich najväčšou výhodou je možnosť zaplatiť presnú sumu obeda a zároveň jednoduchosť platby bez prepočítavania lístkov. Je však iba na vás, aký systém vyhovuje práve vám.
Pozor na budúcoročnú zmenu
Od roku 2022 budú slovenskí zamestnávatelia musieť vyplácať príspevok zamestnancom vo forme, akú si každý individuálne vyberie. Popri stravných lístkoch a kartách to môže byť aj finančný príspevok vyplácaný na účet alebo v hotovosti. Asociácia moderných benefitov (AMOBE) však pri ňom upozorňuje na viaceré riziká. Jedným z nich je, že firmy nemusia byť ochotné zvýšiť zamestnancovi plat. Vyhovoria sa totiž na to, že mu predsa nedávno „pridali“ práve sumou určenou na stravné. Tá sa pravidelne zvyšuje, takže hrozí, že pokusy o zvýšenie platu budú trvalo odmietané.
Hrozí aj to, že v snahe znižovať náklady budú zamestnávatelia ponúkať časť výplaty cez finančný príspevok. Na túto ponuku by však zamestnanec doplatil nižšími sociálnymi dávkami. Stravné by totiž splynulo so mzdou a v očiach štátu by mali zamestnanci nižšiu mzdu, ako reálne dostávajú. Práve z tejto priznanej mzdy sa odvíja výška jednotlivých príspevkov. To môže mať vplyv na výšku dávky v nezamestnanosti, na materskej, počas práceneschopnosti či pri OČR. Zasahuje však aj do dôchodku a môže vplývať na nižší maximálny strop pri žiadosti o hypotéku v banke.
Až 75 % zamestnancov k nim má pozitívny vzťah
Aj dnes prinášajú „gastráče“ zamestnancom väčšiu slobodu a do istej miery ich chránia proti špekuláciám zo strany zamestnávateľa. Netreba totiž zabúdať, že euro do stravného je čisté euro do peňaženky pracujúcich. Hodnota stravných lístkov a kariet je úplne oslobodená od daní a odvodov na strane zamestnanca. A hoci sa na ich adresu znieslo v posledných rokoch mnoho kritiky, Slováci ich naďalej majú v obľube. Z prieskumu 2muse totiž vyplýva aj to, že až 75 % ľudí k nim má pozitívny vzťah. Iba 5 % prezentuje na gastrolístky a gastrokarty veľmi negatívny názor.
CHCEM VEDIEŤ VIAC
Advertoriál pripravený v spolupráci so spoločnosťou AMOBE.
Zdieľať na