Röntgen, CT, magnetická rezonancia: Viete, kedy na ktorý prístroj ísť a čo všetko môže odhaliť?

Vyšetrenie CT

Vďaka "cétéčku" môže lekár vidieť všetky orgány, kosti, kĺby, cievy aj tkanivá (Zdroj: GettyImages)

K určeniu správnej diagnózy niekedy musia pomôcť prístroje. Tie lekárom umožňujú nahliadnuť do vnútra ľudského tela a zistiť, čo sa v ňom deje. Pacienti však občas majú chaos v tom, aké vyšetrenie potrebujú. Dožadujú sa napríklad CT či magnetickej rezonancie, hoci pre ich diagnózu postačuje klasický röntgen.

Zobrazovacie metódy sú už štandardnou súčasťou postupu pri diagnostike ochorenia. Lekár nás tak môže poslať na niekoľko vyšetrení, ktoré mu pomôžu presne stanoviť diagnózu.

Röntgen

RTG vyšetrenie je základná a najrozšírenejšia neinvazívna diagnostická metóda. Využíva fyzikálne vlastnosti takzvaných X-lúčov na vyhotovovanie statického aj dynamického obrazu ľudského tela a jeho častí. Röntgenologické žiarenie sa používa už od roku 1895.

Kedy má opodstatnenie?

Röntgenom sa dajú zobraziť tvrdé tkanivá, vzduch aj cudzie predmety v tele. RTG metódou lekári vyšetrujú hlavu, hruď, brucho, kosti a kĺby, chrbticu, cievy aj štítnu žľazu. Metóda sa nesmie používať, ak je pacientka tehotná, alebo ak existuje podozrenie na možnú reakciu vyvolanú kontrastnou látkou.

Ako vyšetrenie prebieha?

Je rýchle a bezbolestné. Okrem vyzlečenia odevu a odstránenia kovových predmetov (šperky na tele) nie je potrebná žiadna špeciálna príprava. Pri vyšetrení sa ako kontrastné látky používajú bárium, jód či hélium – zabezpečujú lepší odraz RTG lúčov od snímaného tkaniva, čo má za následok lepšiu viditeľnosť a kvalitu výsledného snímku. Kontrastná látka sa však nemusí použiť vždy, využíva sa len vtedy, keď treba pomocou nej zvýrazniť mäkšie tkanivá (RTG ciev či čriev).

Výhody a nevýhody

Röntgenové žiarenie pri dopade na tkanivo vytvára nežiaduce ionizačné žiarenie. Ak má dlhé trvanie, poškodzuje všetky živé organizmy, najmä ich DNA. Preto treba lekára informovať o počte vykonaných RTG vyšetrení pacienta v danom roku. U pacientov, ktorí nedostali príliš veľkú radiačnú záťaž, si organizmus so škodlivým účinkom ionizačného žiarenia dokáže vďaka schopnosti obnovy buniek veľmi dobre poradiť.

K nevýhodám RTG vyšetrenia patrí horšie zobrazovanie mäkkých tkanív a skreslený alebo znehodnotený obraz, ak sa pacient pohne. Výsledky dokáže skresliť aj obezita pacienta a plyny v jeho tele. Výhodou digitálneho RTG zariadenia je predovšetkým výrazne nižšie radiačné zaťaženie pacienta a kratšie trvanie. Zosnímaný obraz je už o pár sekúnd v digitálnej kvalite dostupný lekárovi a ten si ho môže opakovane upravovať podľa potreby, napríklad zväčšovať, zmenšovať, približovať či zaostrovať.

K vyšetreniam röntgenom patrí aj vyšetrenie prsníkov (mamografia), vyšetrenie žíl a tepien (angiografia) či vyšetrenie močových ciest (urografia). Alternatívou RTG metódy je digitálne RTG zariadenie (skiaskopia a skiagrafia – röntgenové zobrazenie orgánov v pohybe, ktoré videokamera prenáša na obrazovku).


Mohlo by vás zaujať: Röntgen aj CT môžu telu škodiť: Využívať ich treba s rozumom


CT (počítačová tomografia)

Vďaka „cétéčku“ môže lekár vidieť všetky orgány, kosti, kĺby, cievy aj tkanivá. CT je počítačová tomografia, kde vyšetrenie funguje podobne ako pri röntgene na princípe ionizujúceho žiarenia, to je však kombinované s počítačovým vyhodnocujúcim systémom pre vytvorenie obrazu.

Kedy má opodstatnenie?

Oproti klasickému RTG prístroju je CT oveľa presnejšie. Ľudské telo dokáže zobraziť v jednotlivých vrstvách, a pomáha tak odhaľovať aj inak ťažko zistiteľné vnútorné zmeny. Pomocou CT sa dajú diagnostikovať nádory, úrazy, zápaly, vnútorné krvácanie, metastázy i ťažké zlomeniny. Lekár dokáže zistiť, do akej miery je liečba úspešná či neúspešná. CT sa využíva aj na presné riadenie odberu vzoriek tkanív, posúdenie priechodnosti ciev či pri presnom plánovaní ožarovania pri onkologickom ochorení.

Ako vyšetrenie prebieha?

Vyšetrenie je bezbolestné a pacient pri ňom leží. Zariadenie vyzerá ako tunel, pacient sa v ňom posúva prstencom, ktorý pomocou röntgenového žiarenia sníma kolmé rezy telom.

Výhody a nevýhody

CT vyšetrením sa dajú veľmi dobre rozlíšiť aj štruktúry, ktoré sú veľké iba niekoľko milimetrov. Softvér dokáže vytvoriť priestorovú rekonštrukciu obrazu v snímanej časti tela. Hoci CT-čko dokáže byť výborným diagnostickým nástrojom aj v traumatológii, na bežnú zlomeninu postačí aj štandardný röntgen.


Mohlo by vás zaujať: Teploty či únava bez zjavnej choroby: Diferenciálna diagnostika napovie, o čo ide


Magnetická rezonancia

Magnetická rezonancia je moderná diagnostická metóda na vyhotovovanie obrazov rôznych častí ľudského tela. Obrázky zhotovuje v ľubovoľných rovinách pomocou rýchlych zmien prídavného magnetického poľa a rádiofrekvenčného vlnenia. Získané obrazy pomáhajú zistiť príčinu zdravotných problémov, resp. stanoviť presnú diagnózu a začať včasnú a správnu liečbu.

Kedy má opodstatnenie?

Magnetická rezonancia nevyužíva röntgenové žiarenie. Zvlášť vhodná je na zobrazenie mäkkých tkanív a orgánov, ako mozog (napríklad pri porážke, skleróze multiplex, epilepsii, migréne či pri nádoroch hlavy), cievy, orgány brušnej dutiny a malej panvy (problémy so žlčníkom, pankreasom), ale aj kĺby a chrbtica.

Ako vyšetrenie prebieha?

Pacient si ľahne na podložku a pomocou supravodivého magnetu je vystavený elektromagnetickému vlneniu. Rezonancia je bezbolestná a v závislosti na rozsahu vyšetrenia môže trvať 15 minút až vyše pol hodiny. Pacient musí ležať bez pohnutia, inak budú zábery nekvalitné. Prístroj môže mať podobu tunela alebo môže byť otvorený.

Výhody a nevýhody

Výhodou je väčšie rozlíšenie a kontrast, než umožňuje röntgenové žiarenie. Technológiu je možné využiť na vyšetrenie ktorejkoľvek časti tela. Nevýhodou rezonancie je, že ju nemožno bezpečne vykonávať v prípade, ak má pacient v tele kovové predmety, napríklad svorky či náhradné kĺby.


Mohlo by vás zaujať: Gynekologická prehliadka je namieste aj po menopauze: Nezabudnite na ňu!


Iné vyšetrenia

V závislosti od vašich zdravotných problémov vás lekár môže poslať aj na iné prístrojové vyšetrenia. Pri diagnostike osteoporózy sa využíva nebolestivé a pomerne krátke vyšetrenie – osteodenzitometria. Prístroj meria röntgenové žiarenie, ktoré prechádza vyšetrovanou časťou tela a môže odhaliť rednutie kostí.

Široké uplatnenie má ultrazvuk, ktorý je na rozdiel od röntgenových metód neinvazívny a dostupnejší. Ultrasonografia je bez žiarenia, registruje výhradne akustické rozhranie. Základnou súčasťou prístroja je vyšetrovacia sonda, v ktorej sa elektrická energia mení na krátke impulzy vlnenia vo frekvencii. Kmitanie sa prenáša do tkaniva a v závislosti od frekvencie kmitov preniká do hĺbky.

Sonograf najskôr vysiela ultrazvukové vlny a potom ich odrazené zachytáva a spracúva. Ultrazvukom sa dá získať množstvo informácií o tvare, uložení, ohraničení a veľkosti zobrazovaných orgánov. Vyšetrenie brucha zahŕňa zobrazenie pečene, žlčovodov, žlčníka, pankreasu, sleziny, obličiek, uzlín a veľkých ciev. Dokáže odhaliť napríklad hromadenie tekutiny v brušnej dutine, výduť brušnej aorty či zväčšené nadobličky.

Ultrazvuk sa môže zavádzať aj do telesných dutín a s úspechom sa využíva pri vyšetrení tráviaceho traktu a v gynekológii. Uplatnenie však má aj pri vyšetrení srdca (echokardiografia). Dokáže ukázať veľkosť jednotlivých častí srdca, hrúbku a pohyblivosť jeho stien, aj činnosť a stav chlopní, ktoré sú na srdce napojené.


Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok

Zdroj: Plnielanu.sk

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close