Pozeranie filmov patrí v mnohých rodinách k ustáleným vianočným tradíciám. Bez niektorých z nich si nevedia sviatky predstaviť rovnako, ako ani bez kapra či zemiakového šalátu. Každý rok si ich s radosťou zapnú a s hlavnými postavami znovu prežijú radosť aj vtipné situácie. Začítajte sa do kuriozít z natáčania vianočných filmov, ktoré sú obľúbené na Slovensku, ale aj takých, ktoré majú svojich fanúšikov po celom svete.
Tri oriešky pre Popolušku (1973)
Rozprávka o Popoluške, ktorú nezabudnuteľne stvárnila Libuše Šafránková, je v našich končinách jednou z najobľúbenejších. Keď režisér Václav Vorlíček pozval Libušku pred nakrúcaním na schôdzku, hodinu meškal a bol presvedčený, že herečka už dávno odišla. Ona však naňho čakala so scenárom v ruke. Neskôr to vysvetlila slovami: „Ten scenár bol totiž nádherný.“
Počas nakrúcania scén, keď sa princovia naháňajú s Popoluškou šumavským lesom, hrozilo, že herci uviaznu v hlbokom snehu. Celý štáb im preto musel vopred vyšliapať cestičky. Kamery sa potom umiestnili tak, aby ich nebolo vidieť.
V poslednom zábere idú Popoluška a princ na koňoch cez nádhernú zasneženú pláň. Pavel Trávníček ale pri natáčaní tejto scény zapadol aj s koňom do snehu a Libuše Šafránková musela pokračovať v jazde ďalej sama. Scénu totiž nebolo možné znovu opakovať, pretože bolo potrebné, aby na zasneženej lúke neboli stopy.
Preceptor (Jan Libíček) sa po celý čas nakrúcania neustále sťažoval na ťažký kožuch. Pri behu, ale aj pri bežnej chôdzi mu stále padal. Keď ho za sebou vláčil po snehu, bolo to preňho veľmi vyčerpávajúce. Po skončení natáčania vyšlo najavo, že predstaviteľka Popoluškinej macochy Carola Braunbock je odsunutá sudetská Nemka, ktorá vie po česky. Počas nakrúcania ale hovorila iba po nemecky.
Pyšná princezná (1952)
Krásny príbeh o sile lásky, ktorý rozpráva Pyšná princezná, si rok čo rok nenechá ujsť množstvo divákov. Po premiére videlo rozprávku v kinách 8 miliónov ľudí a doteraz ide o najúspešnejší film československej kinematografie z hľadiska počtu divákov.
Predstaviteľka princeznej Krasomily Alena Vránová bola poslucháčkou prvého ročníka na konzervatóriu, keď za ňou prišla asistentka réžie Věra Pečinková s ponukou vyskúšať hereckú skúšku pre film. Alena súhlasila a na skúške jej nasadili korunku a podali veľkú loptu. Herečka ju okamžite hodila režisérovi Bořivojovi Zemanovi a prikázala: „Hoď mi můj míč!“. Vedľa kamery sa hneď ozvalo: „To je ona!“.
Rozprávka mala byť pôvodne nakrútená farebne. Zábudlivého a nerozhodného kráľa Polnočného kráľovstva stvárnil Stanislav Neumann, syn Stanislava Kostku Neumanna. Do podoby starého panovníka ho museli poriadne zamaskovať, pretože Neumann mal v čase nakrúcania len 50 rokov.
Vladimír Ráž a Alena Vránová sa do seba počas nakrúcania naozaj zamilovali. Okrem toho zažil predstaviteľ kráľa Miroslava aj veľkú osobnú tragédiu, pretože mu krátko po sebe zomreli polročný syn aj jeho matka.
Niekto z kulisárov a stavbárov zle vymeral mieru na trón pre kráľa polnočného kráľovstva. Preto potom nedosiahol na zem. Čiernobiele šachovnicové kocky namaľované na zemi nádvoria, merali 2 x 2 metre a ich farba tam zostala ešte dlho po skončení natáčania.
Sám doma (1990)
Komédia Sám doma nikdy nezostarne a na jej vtipných scénach sa budeme baviť snáď aj o sto rokov. Rola malého Kevina bola napísaná pre Macaulaya Culkina, no režisér Chris Columbus nechal aj tak vypísať konkurz, aby sa presvedčil o správnosti svojej voľby. Na kasting prišlo 100 detí ale žiadne ho neprekonalo.
Rozpočet filmu predstavoval necelých 17 miliónov eur, čo bolo v porovnaní s inými sviatočnými trhákmi málo. Štáb sa preto musel v mnohom uskromniť. Napríklad špeciálne efekty vytvoril lacný animátor z Chicaga. Všetky ich vyrobil v suteréne domu svojej matky.
Ikonická scénka, pri ktorej si Kevin nanesie na tvar pálivu vodu po oholení a domom sa ozve výkrik, bola improvizácia herca. Pôvodne sa si mal ruky od tváre ihneď odrhnúť. Interiéry domu boli nakrútené v školskej telocvični New Trier West High School v Northfielde. Pre suterén a jeho následné zaplavenie poslúžil bazén.
Vo filme môžeme vidieť množstvo snehu. Tvorcovia nakrúcali v zime a čakali, kým poriadne nasneží. Skutočný sneh sa ale neukázal a tak ho nahradili zemiakovými vločkami, z ktorých sa pripravuje kaša. Po niekoľkých dňoch navlhla a začala nevábne páchnuť, no celý štáb to bral s úsmevom.
Sám doma 2: Stratený v New Yorku (1992)
Film Sám doma si už akosi automaticky spájame aj s jeho rovnako zábavným pokračovaním, ktoré má podtitul Stratený v New Yorku. Nakrúcanie filmu sprevádzala veľká zima, počas ktorej zamŕzali kamery. A hoci najskôr režisér Chris Columbus zaplatil 60 000 dolárov za umelý sneh, deň po umelom zasnežení prišla skutočná snehová nádielka.
Predstaviteľka Kevinovej matky Catherine O’Hara si myslela, že sa jej postava nesnaží dostatočne hľadať svojho syna. Preto boli do filmu dodatočne pridané scény, ktoré ukazujú jej obavy. O’Hara dokonca povedala, že si doma nacvičovala smutný výraz viny.
Telefónnu operátorku, ktorá v hoteli Plaza príjme telefonickú rezerváciu od Kevina, si zahrala manželka režiséra Monica Devereux. Číslo, ktoré Kevin vytočil bolo skutočným číslom do hotela Plaza. Vo filme vidíme Kevina skákať do hotelového bazéna, no v skutočnosti tam žiadane nie je.
Počas nakrúcania sa raz Culkin opýtal Joea Pesciho, ktorý hral zlodeja Harryho, prečo sa naňho nikdy neusmial. Pesci mu vraj odpovedal „Sklapni.“ V jednom z rozhovorov z natáčania neskôr herec na adresu mladšieho kolegu poznamenal: „Množstvo ľudí ho rozmaznáva, ale ja nie. A myslím, že sa mu to páči.“
Pelíšky (1999)
Ďalšou klasikou, na ktorej sa diváci vždy schuti zasmejú, sú kultové Pelíšky. Film od začiatku všetci veľmi podceňovali a nepredpokladali, že by mal taký úspech. Preto musel byť natočený na lacnejší 16 mm materiál.
Scéna: „Hledáš někoho, soudruhu?“, pôvodne v scenári vôbec nebola. Vznikla vďaka nápadu Miroslava Donutila (Šebek) a Boleslava Polívky (Václav), ktorí boli s divadlom Husa na provázku na zájazde v Estónsku. Ich tlmočník sa vtedy po rusky opýtal miestneho starca, či nevie, kde je tu divadlo. Do otázky však vložil aj slovo súdruh, na čo ho starec udrel palicou. V scenári nebola ani veta „A skláři nebudou mít co žrát,“ ktorú povedala Stella Zázvorková (babka) po predvedení plastových pohárov.
Spomienka Emílie Vašáryovej na rozlúčku so svojou zomrelou matkou režiséra Jana Hřebejka tak dojala, že ju použil do filmu. Ide o scénu, kedy si filmová dcéra Emílie Vašáryovej, ktorú stvárnila Kristýna Badinková Nováková, sadne do skrine a ticho trúchli.
Eva Holubová, ktorá si vo filme zahrala učiteľku, o nakrúcaní scény z rodičovského združenia prezradila: „Nebyla jsem schopná před kamerou vyslovit slovo prcat. Jarda Dušek mi radil, abych si dokola opakovala mrcat, mrcat, mrcat a prdat, prdat, prdat a pak bych to vyměnila. Ale mně to stejně nešlo. A tak mě napadlo, že na to půjdu od lesa a že to napíšu na tabuli. Hřebejkovi se to líbilo, chtěl, abych to napsala, podtrhla a navíc řekla. A to vytvořilo další pointu, když do třídy vešel Jirka Kodet, viděl to tam napsané a já jsem se to snažila zakrývat.“
Bol raz jeden kráľ (1954)
Byl jednou jeden král je veľmi vydarená verzia známej rozprávky Soľ nad zlato a preto sa dodnes teší nesmiernej obľube. Autor scenára Jiří Brdečka si dokonca zohnal všetky dostupné materiály z iných kultúr, kde sa táto rozprávka traduje a potom napísal svoju vlastnú verziu. Vznikol jeden z mála filmov tej doby, ktorý v kinách videlo skoro 6 miliónov divákov.
Pri nakrúcaní scény, keď traja princovia raňajkujú, povedali herci Miroslav Horníček (princ krásny), Miloš Kopecký (princ múdry) a Lubomír Lipský (princ chrabrý) režisérovi, že princovia určite nezapíjali jedlo vodou ani čajom a dožadovali sa vína. Po piatej fľaši ale režisér prikázal doniesť čaj.
Scéna, v ktorej Maruška (Milena Dvorská) pobozká rybára (Vladimír Ráž) sa musela točiť až desaťkrát. Vtedy 15-ročná Mila nevedela, ako sa to robí a veľmi sa za to hanbila. Roztrpčilo to aj jej filmového partnera.
Túto rozprávku by sme si bez humorného nádychu nevedeli ani predstaviť, no pôvodne to tak byť nemalo. Až keď bol obsadený Jan Werich (kráľ Já I.), presadil si do nej viac humoru, vrátane toho utajeného. Preto sa stávalo, že rodičia, čo išli do kina s deťmi, sa dobre bavili pri údive detí, ktoré nevedeli, čo im je smiešne.
Vianočné prázdniny (1989)
Film Vianočné prázdniny u nás možno nepatrí medzi klasické sviatočné stálice, no rozhodne ide o vydarenú komédiu. Fanúšikovia vianočných filmov ho preto určite poznajú.
Pôvodne mal film režírovať Chris Columbus, ktorý od projektu odstúpil kvôli nerešpektovaniu zo strany Chevyho Chasea (stvárnil hlavnú postavu Clarka Griswolda). Columbus bol totiž vtedy ešte len začínajúci režisér, ale Chase bol hviezdou. Scenárista tohto filmu, John Hughes, však v Clumbusovi videl potenciál a o dva týždne mu poslal scenár k legendárnemu Sám doma.
Po tom, čo sa Clark neúspešne snaží rozsvietiť 25 tisíc žiaroviek na dome, požiada svojho syna Rustyho (Johnny Galecki), aby mu ich pomohol jednu za druhou skontrolovať. Nasleduje gag, v ktorom sa Rusty pozrie na svoje zápästie, predstiera, že má na ňom hodinky a začne sa vyhovárať. Tento vtip je typický práve pre Chaveyho Chasea, ktorý ho používa celú svoju kariéru.
V scéne, keď sa Clarkovi znovu nepodarí rozžiariť vianočné svetielka, si zlosť vybíja údermi do umelého Santu Clausa. Herec si pri tom zlomil malíček, preto ďalej v scéne do dekorácií už len kope a strká. Kamera stále bežala a záber bol použitý aj vo filme.
Chevy Chase vraj záplavu urážok na svojho šéfa celú improvizoval. Nie je to však celkom pravda. Členovia štábu, ktorých nesnímala kamera, mali na sebe okolo krku zavesenú tabuľku s jedným slovom. Niektoré z prídavným mien Clark nakoniec použil.
Vianočný príbeh (1983)
Ak ste ešte nevideli film Vianočný príbeh, musíte to napraviť. Ide o príjemnú komédiu, ktorá má tú správnu atmosféru rodinných sviatkov. Tých, ktorí tento film už videli budú určite zaujímať kuriozity z jeho nakrúcania. Napríklad aj tá, že sa všetky tri modely škaredej lampy, ktorú vyhrala hlava rodiny, rozbili a žiaden sa nezachoval.
Počasie neprialo ani tomuto nakrúcaniu. Film bol nakrúcaný na dvoch miestach (Cleveland a Toronto), pre ktoré býva nádielka snehu typická, ale aj tak je väčšina snehu a ľadu výsledkom zamrznutej vody a snežných diel. Trvalo približne 24 hodín, kým vznikla krajina ako zo zimnej rozprávky, ktorú máme možnosť vidieť.
Scéna, kedy si má Ralphie (Peter Billingsley) dať do úst mydlo, pretože povedal neslušné slovo, je uveriteľná najmä vďaka výkonu herca. Mydlo bolo totiž kvôli šetreniu vyrobené z vosku. Režisér Bob Clark vybral pre jeho podobu špecifickú značku, pretože aj on dostal v detstve takýto trest a vedel ako odporne chutí.
Melinda Dillon, ktorá hrala Ralphieho matku, bola celá bez seba, keď uvidela naservírovanú pekingskú kačku aj s hlavou. Schválne jej dali iný scenár, aby mohli natočiť jej úprimnú reakciu vrátane každého zasmiatia sa a výkriku. Darren McGavin, ktorý si zahral otca, mal zas problém zahrať nahnevanie a nenadávať pri tom. Preto si len niečo nezrozumiteľne mrmlal.
Zdieľať na