Prečo sa nedokážeme rozhodnúť, čo si dáme jesť? Veľa možností nám sťažuje výber

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto

Anketa

Dokážete sa v reštaurácii ľahko rozhodovať?

Veľa možností nám pri rozhodovaní sťažuje výber

Každý z nás to pozná. V reštaurácii držíme v rukách menu, no zdá sa nám príliš dlhé a výber príliš veľký. Skrátka, nedokážeme sa rozhodnúť. Odborníci to nazývajú zahltenie možnosťami. Mozog, ktorý má pred sebou výber z veľkého množstva možností, sa jednoducho nedokáže rozhodnúť. A nejde výlučne len o jedlo.


Štúdia to potvrdzuje

Štúdia vykonaná v Kalifornii pred takmer 20 rokmi tento efekt pekne ilustruje. V jej rámci vedci pripravili v obchode stôl s ponukou vzoriek džemov pre zákazníkov. Niekedy bolo na stole 24 vzoriek, inokedy len šesť.

Keď bol stôl zaplnený 24 vzorkami, boli ľudia ochotnejší ich ochutnať - ale zároveň boli menej náchylní si niektorý z ponúkaných džemov kúpiť. Keď bolo na stole len šesť džemov, zákazníci viac váhali, či sa pri ňom zastaviť. Ale ak to urobili, potom s desaťnásobne vyššou pravdepodobnosťou nejaký džem kúpili, než zákazníci pri plnom stole vzoriek.

Nemožnosť rozhodnúť sa, čo si dať na obed, alebo aký džem si kúpiť, môžu znieť triviálne, ale zahltenie možnosťami voľby môže mať občas vážne následky, hovorí Colin Camerer, profesor behaviorálnej ekonomiky na Kalifornskom technologickom inštitúte.


Mohlo by vás zaujímať: Chystáte sa do reštaurácie na úrovni? Nezabudnite na pravidlá bontónu


Príliš veľký výber

Ako príklad uvádza švédsku čiastočnú privatizáciu dôchodkového systému. Vláda umožnila občanom presunúť časť svojich úspor na dôchodok do súkromných fondov. Poskytla im stovky fondov, z ktorých si mohli vybrať, a spustila veľkú propagačnú kampaň povzbudzujúcu obyvateľov, aby sa sami rozhodli.

Najprv sa takmer 70 percent dospelej populácie, ktorej sa táto možnosť týkala, ujala aktívnej úlohy pri výbere fondu. Ale ich počet rýchlo klesal. Po desiatich rokoch sa len asi jedno percento Švédov patriacich do danej kategórie aktívne rozhodovalo o tom, kam uložiť svoje peniaze na dôchodok.

Teraz sa Camerer rozhodol vykonať štúdiu, aby zistil, ktoré časti mozgu sú za podobné rozhodovanie zodpovedné, a koľkým možnostiam dáva mozog prednosť, keď sa o niečom rozhoduje.

Snímali im mozog

V rámci štúdie dostali dobrovoľníci na výber obrázky malebnej krajiny, ktoré si mohli nechať vytlačiť na nejaký predmet - napríklad hrnček. Každý účastník dostal na výber zo série obrázkov, ktoré obsahovali šesť, 12 alebo 24 snímok. Počas rozhodovania im vedci snímali mozgovú aktivitu s pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI).

Skeny fMRI odhalili mozgovú aktivitu v dvoch častiach - v prednej cingulárnej kôre (ACC), kde sa zvažujú potenciálne náklady a výhody rozhodnutia; a aktivovalo sa tiež striatum - hlboká oblasť šedej hmoty vnútri hemisfér koncového mozgu. Táto časť mozgu je zodpovedná za stanovovanie hodnoty, vysvetlil Camerer.

Aktivita v týchto dvoch oblastiach bola najvyššia u účastníkov, ktorí mali na výber z 12 možností, a najnižšia u tých, ktorí sa rozhodovali medzi šiestimi alebo medzi 24 možnosťami.

Podľa Camerera je tento vzorec aktivity zrejme výsledkom interakcie striatu a ACC pri zvažovaní potenciálu na odmenu (teda obrázku, ktorý bude na hrnčeku najkrajší) a zároveň množstvo práce, akú bude musieť mozog vyvinúť, aby zvážil ponúkané možnosti.


Mohlo by vás zaujímať: Farba jedálenského servisu vraj ovplyvňuje aj váš apetít: Viete ako?


Čakáme odmenu

Ako sa zvyšuje počet možností, zvyšuje sa aj potenciálna odmena - ale v istom bode sa jej príťažlivosť zníži nutnosťou zvýšiť úsilie pri výbere. "Chápeme to tak, že najlepšia možnosť z dvanástich je pravdepodobne dosť dobrá a výber z 24 už nebude tak veľkým vylepšením," povedal Camerer. A zároveň sa zvýši množstvo snahy, ktoré budeme musieť vyvinúť na zváženie všetkých možností.

Inými slovami duševné úsilie a potenciálna odmena sa musia dostať do bodu, kedy odmena nie je príliš nízka a snaha o jej výber nie je príliš vysoká. Dvanástka však podľa Camerera nie je žiadnym magickým číslom pre ľudské rozhodovanie.

Podľa jeho odhadov sa ideálny počet možností na výber pohybuje niekde medzi ôsmimi a pätnástimi, a to na základe subjektívne vnímanej hodnoty odmeny, nemožnosti zváženia všetkých možností a individuálnych vlastností jednotlivca.


Mávate aj vy problémy s výberom jedla? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (0)

Žiadne komentáre


Pridať komentár