Priberáte do brucha, trápi vás únava a podráždenosť? Možno je za tým tento hormón

Naše telo je dokonalý „stroj“, v ktorom akákoľvek nerovnováha môže byť spúšťačom nepríjemných procesov, zmien či dokonca ochorení. V rovnováhe by mala byť aj hladina hormónu kortizol. Ak ho máme priveľa, dochádza u nás napríklad k hromadeniu tukového tkaniva, ak ho je naopak málo, pociťujeme únavu, slabosť či slabú odolnosť voči stresu.

Kortizol má pre našu existenciu dôležitý význam. Je to jeden z hormónov, ktoré sa vylučujú do krvi zo žliaz s vnútorným vylučovaním a riadia činnosť nášho organizmu. Tvorí sa v nadobličkách a ovplyvňuje fungovanie mnohých buniek a tkanív v tele. Má dosah napríklad na látkovú premenu, imunitný systém, srdcovo-cievny systém, centrálny nervový systém a v tehotenstve ovplyvňuje aj vývin plodu.

Jeho nadbytok zrýchli starnutie

Pri mnohých dnešných chorobách hrá dôležitú úlohu kortizolová nerovnováha, teda narušenie bežných hormonálnych vzorcov. Akékoľvek vychýlenie z rovnovážneho stavu je nežiaduce a má za následok fyzickú a duševnú nepohodu a rôzne zdravotné problémy. Kortizol je známy aj pod označením stresový hormón.

Podnetom na jeho vyplavenie je emočný stres, psychická trauma, ale aj úraz, infekcia, operácia, nedostatok spánku, nadmerné preťaženie organizmu či dokonca hladovanie. Ak stres pôsobí krátkodobo, zvýšenie hladiny kortizolu je pre organizmus prospešné, pretože mu pomáha vyrovnať sa so záťažou. Dlhodobo vysoké hladiny kortizolu však urýchľujú starnutie organizmu.

K najčastejším príznakom nadbytku kortizolu patrí priberanie na hmotnosti, najmä v oblasti okolo pása, zaokrúhlenie tváre a výskyt akné. Pokožka sa stáva tenšou, rany sa hoja pomalšie. Častý je problém s vysokým krvným tlakom či opakujúcimi sa infekciami. U žien sa môže objaviť výraznejšie ochlpenie na tvári a nepravidelný menštruačný cyklus. Dochádza tiež k úbytku svalov, poruchám spánku a problémom s koncentráciou a pamäťou. Nespavosť vedie k níženiu hladiny serotonínu, čo zvyšuje riziko rozvoja príznakov depresie.

Pri nedostatku v ohrození života

Na fungovanie organizmu má nepriaznivý vplyv aj znížená hladina kortizolu. Ľudia, ktorým sa v tele netvorí dostatok kortizolu, často pociťujú slabosť s tendenciou k mdlobám. Ďalším príznakom býva únava, nechutenstvo, chudnutie, bolesť brucha a kĺbov či nízky krvný tlak. Typické tiež je, že tieto osoby zle znášajú záťažové situácie, ako je stres či fyzická námaha.

V prípade zníženého kortizolu a výskytu ďalších faktorov, napríklad silného stresu, existuje riziko tzv. adrenálnej krízy, teda život ohrozujúceho stavu, ktorý si vyžaduje okamžitý lekársky zásah. Príznakmi tohto stavu sú poruchy vedomia, nízky krvný tlak a zvýšená srdcová frekvencia.

Kortizolovú krivku sa oplatí rešpektovať

V súvislosti s kortizolom si treba uvedomiť, že jeho hladina sa počas dňa mení. Najvyššia býva ráno, čo pomáha organizmu naštartovať sa a po nočnom oddychu prejsť plynule do denných aktivít. Kortizolovú krivku by sme mali rešpektovať a prihliadať na ňu pri plánovaní svojich činností. Mnohí napríklad pracujú dlho do večera a potom idú ešte cvičiť, aby sa udržali vo forme. V tom čase však už nadobličky potrebujú zastaviť produkciu kortizolu a fyzickou aktivitou ich nútime k jeho ďalšej produkcii.

Ísť proti vlastným biologickým hodinám nie je dobrým riešením. Keďže nadobličky produkujú väčšinu svojho kortizolu ráno, práve tento čas by sme mali využiť na beh či cvičenie. Popoludní a večer hladina kortizolu klesá a po 20. hodine už klesá prudko. Dá sa povedať, že v záujme vlastného zdravia by sme si všetky náročnejšie aktivity mali naplánovať dopoludnia, kedy je naše telo najodolnejšie voči stresu.

Do 20. hodiny by sme mali ukončiť všetky fyzické aj duševné činnosti. Len tak sa nám do krvi namiesto kortizolu môže začať vyplavovať melatonín, rastový hormón a ďalšie hormóny, zodpovedné za dobrý spánok a regeneráciu organizmu.

Ako mať kortizol v rovnováhe?

Zvýšenú či zníženú hladinu kortizolu lekár pri podozrení na konkrétne ochorenie dokáže zistiť vyšetrením z krvi, prípadne aj z moču. Postarať sa o kortizolovú rovnováhu by sme sa však mali usilovať ešte skôr, než nastane nejaký problém. Ako? Jednoducho tým, že sa budeme zdravo stravovať, nebudeme sa prejedať ale ani hladovať a doprajeme si dostatok spánku.

Ak sa chceme vyhnúť kortizolovej nerovnováhe, mali by sme sa tiež vyhýbať dlhodobému nadmernému stresu. Keď budeme mať hladinu svojho kortizolu pod kontrolou, budeme zdraví, spokojní, tvoriví, optimistickí, a nebude nám chýbať energia na zvládnutie každodenných úloh či krátkodobej záťaže.