Nepríjemný problém s kontrolou močového mechúra a následným únikom moču ovplyvňuje životy mnohých ľudí. Tento často nekontrolovateľný stav sa deje napriek tomu, že si to človek vedome neželá. Inkontinencia moču je pre mnohých zahanbujúcim problémom a môže negatívne ovplyvniť kvalitu života.
Problém nastáva, keď je kontrola nad močovým zvieračom oslabená alebo stratená. Závažnosť úniku moču sa pohybuje od občasného, vplyvom kašľa či kýchnutia, až po náhle a silné nutkanie na močenie. To môže byť až natoľko výrazné, že na toaletu jednoducho včas nedokážete dobehnúť.
V článku sa dočítate:
- Čo je inkontinencia a ako sa rozlišuje podľa typu?
- Koho postihuje najviac?
- Aké sú rizikové faktory?
- V čom spočíva diagnostika?
- Aké sú možnosti liečby?
- Pomáhajú Kegelove cviky panvovému dnu?
- Aké sú stupne inkontinencie moču?
- Aké sú známe komplikácie ochorenia a kedy navštíviť lekára?
- Ktoré osobnosti sa nehanbili priznať skúsenosti s inkontinenciou?
Čo je inkontinencia?
Za inkontinenciu moču sa považuje neúmyselný samovoľný únik moču. Nie je možné ho ovplyvniť vôľou a predpokladá sa, že tento problém postihuje milióny ľudí. K úniku moču dochádza vplyvom narušených základných funkcií dolných močových ciest – močového mechúra a močovej trubice. I keď sa inkontinencia moču často spája so starnutím, nie je nevyhnutným dôsledkom starnutia organizmu. Existuje viacero typov močovej inkontinencie, pričom tieto typy majú rôzne príčiny vzniku, charakteristiky aj spúšťače úniku moču.
1. Urgentná inkontinencia
Vyznačuje sa intenzívnou potrebou okamžite močiť a končí náhlym únikom moču. Nutkanie na močenie sa často udeje príliš rýchlo na to, aby mal človek možnosť dostať sa na toaletu včas. Takáto inkontinencia moču môže byť spôsobená hyperaktívnym močovým mechúrom. Oslabenie môže nastať z rôznych dôvodov, ako sú slabé panvové svaly, poškodenie nervov, vyššia hmotnosť, infekcia alebo nízke hladiny estrogénu po menopauze. Na oslabení močového mechúra sa môžu podieľať aj niektoré lieky, alkohol alebo kofeín.
2. Stresová inkontinencia
Ak únik moču prichádza počas pohybových aktivít, často ide o stresový typ inkontinencie. Nastáva vtedy, keď sú svaly panvového dna slabé a panvovým orgánom už neposkytujú takú podporu, ako by mali. Zvyšuje sa tak pravdepodobnosť náhodného úniku moču pri pohybe, behu, skákaní alebo zdvíhaní rôznych vecí.
U mnohých sa problémy môžu vyskytnúť aj pri bežnom zakašľaní, kýchaní alebo pri smiechu. Všetky tieto akcie vyvíjajú tlak na močový mechúr a bez podpory silných svalov panvového dna sa pravdepodobnosť úniku moču zvyšuje. Vyššiemu riziku tohto typu inkontinencie sú vystavené ženy, ktoré rodili. Stresová inkontinencia sa ale môže vyvinúť aj u mužov, a to napríklad vtedy, keď podstúpili operáciu prostaty.
3. Funkčná inkontinencia
Vzniká často vtedy, keď pacient stratí kontrolu nad močovým mechúrom v dôsledku iného zdravotného stavu. Funkčnú inkontinenciu môžu spôsobiť tiež fyzické alebo duševné prekážky, ktoré bránia dostať sa na toaletu včas. Zdanlivo banálnym príkladom fyzickej prekážky môže byť aj ťažký stupeň artritídy, pre ktorý si pacient nebude vedieť dostatočne rýchlo rozopnúť gombík na nohaviciach. V niektorých prípadoch preto okrem liečby príčin vzniku inkontinencie môže pomôcť aj uľahčenie prístupu do kúpeľne.
4. Inkontinencia z pretekania
Môže nastať, ak sa močový mechúr pri každom močení úplne nevyprázdni. Pacient môže pociťovať časté alebo neustále nutkanie na močenie. To zvyčajne vedie k tomu, že v priebehu času odteká, resp. odkvapkáva malé množstvo moču namiesto jedného poriadneho prúdu moču.
Tento typ sa častejšie vyskytuje u mužov pri zväčšení prostaty a u ľudí s chronickými ochoreniami ako napríklad roztrúsená skleróza, mŕtvica alebo cukrovka. Ak by sme močový mechúr obrazne prirovnali k džbánu na vodu, z ktorého sa vyleje iba časť vody, ale nie celý jeho objem, stále existuje riziko, že pri pohybe sa zvyšná voda môže rozliať. Na podobnom princípe funguje inkontinencia z pretekania. V prípade močového mechúra, ktorý sa nikdy úplne nevyprázdni, sa pacient vystavuje riziku „rozliatia džbánu“.
5. Zmiešaná inkontinencia
Je kombináciou niekoľkých problémov, ktoré vedú k problémom s únikom moču. Pri zmiešanej inkontinencii môže mať pacient komplikácie so stresovou inkontinenciou a hyperaktívnym močovým mechúrom. Dôležité je preto venovať pozornosť tomu, čo vedie k problémom s únikom moču. Identifikácia toho, čo zmiešanú inkontinenciu spúšťa, je najlepší spôsob, ako ju zvládnuť.
Koho inkontinencia moču postihuje najviac?
Skúsenosť s nekontrolovateľným únikom moču je pre mnohých trápnou situáciou, pritrafiť sa však môže komukoľvek. V určitých obdobiach života môže byť pravdepodobnosť úniku moču vyššia. V dospelosti sa najčastejšie zvykne vyskytovať vo vyššom veku a u žien, ktoré porodili alebo majú za sebou obdobie menopauzy. Ktorákoľvek z týchto skúseností časom môže byť príčinou oslabenia oporných svalov panvového dna. Aj preto sa oveľa častejšie vyskytuje u žien ako u mužov.
Inými dôvodmi pre vznik inkontinencie môžu byť aj infekcie močových ciest, poruchy panvového dna či zväčšená prostata. Podľa lekára Martina Romančíka „Zápal močových ciest dostane aspoň raz za život minimálne 60 percent žien, inkontinencia je často chápaná ako súčasť starnutia, pritom až v 70% prípadov je možné ju liečiť alebo zmierniť jej príznaky.“
Hoci sa vyskytuje častejšie, keď človek starne, nie je nevyhnutným dôsledkom starnutia. Pribúdajúci vek ale pravdepodobnosť inkontinencie zvyšovať môže. Svaly, ktoré podporujú panvové orgány, sa totiž môžu časom oslabiť, čo následne spôsobuje problémy s únikom moču. Podľa odhadov Slovenskej urologickej spoločnosti, samovoľným únikom moču trpí na Slovensku asi pol milióna ľudí. Predpokladá sa, že vzhľadom na starnúcu populáciu tento počet bude narastať.
Aké sú rizikové faktory?
Za rizikové faktory spojené s možnou prítomnosťou inkontinencie sa považujú:
- pohlavie – ženy majú vyššiu šancu zažiť stresovú inkontinenciu ako muži, a to najmä v prípade, že rodili
- starnutie – so zvyšujúcim sa vekom svalstvo močového mechúra a močovej trubice slabne
- niektoré stavy a ochorenia – cukrovka, ochorenie obličiek, poranenie miechy a neurologické ochorenia, ako napríklad mŕtvica, zvyšujú riziko
- problémy s prostatou – po operácii prostaty alebo rádioterapii sa môže prejaviť inkontinencia
- obezita – ktorá môže vytvárať dodatočný tlak na močový mechúr a oslabovať okolité svaly, čo zvyšuje pravdepodobnosť úniku moču, keď osoba kýcha alebo kašle
- fajčenie – môže viesť k chronickému kašľu, a ten následne môže viesť k epizódam inkontinencie
- tehotenstvo – maternica počas tehotenstva vyvíja zvýšený tlak na močový mechúr, keď sa rozširuje. U väčšiny žien, ktoré zažili inkontinenciu počas tehotenstva, zmizne niekoľko týždňov po pôrode.
- niektoré lieky – inkontinencia moču môže byť aj vedľajším účinkom určitých liekov, vrátane diuretík a antidepresív
V čom spočíva diagnostika?
Na základe informácií od pacienta je v prvom kroku dôležité pre lekára určiť, o ktorý typ inkontinencie ide. Tieto informácie budú následne viesť k rozhodnutiam o liečbe. Vyšetrenie by spravidla malo začať dôkladnou anamnézou zdravotného stavu a fyzickým vyšetrením. Základným vyšetrením, ktoré je dostupné aj v každej ordinácii obvodného všeobecného lekára, býva mikrobiologické vyšetrenie vzorky moču.
Nevyhnutným predpokladom pre ďalšie postupy vyšetrovania a stanovenia diagnózy je vylúčenie močovej infekcie. Invazívnejšie metódy vyšetrovania prichádzajú do úvahy až po prípadnom odhalení a vyliečení infekcie v močových cestách. Diagnostika môže pozostávať z komplexného gynekologického alebo urologického vyšetrenia, funkčných klinických testov a laboratórneho vyšetrenia.
Diagnostika inkontinencie zahŕňa:
- analýzu moču – vo vzorke sa kontrolujú príznaky infekcie, stopy krvi alebo iné prípadné abnormality v moči
- denník močenia tzv. mikčný denník – niekoľko po sebe nasledujúcich dní pacient zaznamenáva množstvo vypitých tekutín, kedy močí, tiež množstvo vyprodukovaného moču, ako aj výskyt nutkania na močenie a počet inkontinenčných epizód úniku moču
- meranie zvyškov moču – pacient sa na požiadanie vymočí do nádoby, v ktorej sa zmeria množstvo moču. Následne lekár pomocou katétra alebo ultrazvuku skontroluje množstvo zostatkového moču v močovom mechúre. V prípade veľkého množstva zostatkového moču v mechúre môže ísť o obštrukciu v močových cestách, neurologický problém alebo problém so svalstvom močového mechúra.
V prípade potreby ďalších informácií sa pri diagnostike využívajú tiež komplexnejšie vyšetrovacie metódy ako ultrazvuk panvy a urodynamické testovanie. Tieto testy sa zvyčajne vykonávajú vtedy, keď do úvahy prichádza operatívne riešenie odstránenia úniku moču.
Možnosti liečby inkontinencie
Dôležitou súčasťou plánu liečby inkontinencie je poznanie jej typu, závažnosti a základnej príčiny. Môže byť potrebná aj kombinácia liečebných postupov. Dobrou správou je, že pre väčšinu ľudí môžu príznaky inkontinencie moču vyriešiť aj jednoduché zmeny životného štýlu a stravy, ako aj včasná lekárska starostlivosť.
Na základe medicínskych postupov je možné v približne 70 % prípadov inkontinenciu vyliečiť alebo zmierniť jej príznaky. Ak príznaky úniku spôsobuje iný základný stav, lekár bude pravdepodobne riešiť tento problém. V prípade, že úvodná, menej invazívna liečba nepomáha, do úvahy môžu prísť iné možnosti, terapie a techniky, prípadne aj operácia.
Behaviorálne techniky
- tréning močového mechúra – zameriava sa na oddialenie močenia po tom, čo sa objaví potreba ísť na toaletu. Začať môžete tým, že sa pokúsite o 10 minút oddialiť návštevu toalety zakaždým, keď pocítite nutkanie na močenie. Cieľom tréningu je predĺženie času medzi návštevami toalety, až kým nebudete močiť iba každé cca 2,5 až 3,5 hodiny.
- dvojité vyprázdňovanie – môže pomôcť naučiť sa efektívnejšie vyprázdniť močový mechúr a predchádzať tak inkontinencii z pretečenia. Pod takýmto vyprázdňovaním sa rozumie dvojité močenie, pri ktorom po prvom vymočení počkáte niekoľko minúť a skúsite to znova.
- plánované výlety na toaletu – cielenie sa realizuje každé dve až štyri hodiny namiesto čakania na potrebu močiť
- riadenie príjmu tekutín a stravy – tak, aby bola opäť získaná kontrola nad močovým mechúrom. Možno budete musieť obmedziť alebo celkom vynechať napríklad alkohol, kofeín či niektoré druhy potravín. Problém môže zmierniť aj zníženie príjmu tekutín, schudnutie alebo zvýšenie fyzickej aktivity.
Farmakologická liečba
Existuje pomerne málo liekov, ktoré môžu znížiť únik moču. Najčastejšie používanými liečivami bývajú anticholinergiká. Ich princíp účinnosti spočíva v stabilizácii svalových kontrakcií, ktoré spôsobujú problémy s hyperaktívnym močovým mechúrom.
Iný typ liekov, tzv. alfa blokátory, zase pôsobia celkom odlišne – uvoľňujú svaly a uľahčujú tak úplné vyprázdnenie močového mechúra. V prípade hormonálnej terapie môže ísť o liečbu vo forme lokálnej aplikácie nízkej dávky estrogénu vo forme vaginálneho krému, krúžku alebo náplasti. Tento spôsob náhrady estrogénu, ktorý sa znížil počas menopauzy, môže pomôcť obnoviť normálnu funkciu močového mechúra.
Elektrická stimulácia
Pri stresovej a urgentnej inkontinencii môže byť účinná aj elektrická stimulácia. Jej princíp spočíva v dočasnom vkladaní elektród do konečníka alebo vagíny. Cieľom je stimulácia a posilnenie svalov panvového dna.
Intervenčné terapie
Môžu zahŕňať napríklad injekčne vstrekovaný syntetický materiál do tkaniva obklopujúceho močovú trubicu, čo pomáha udržiavať trubicu uzavretú a znižuje únik moču. Vo všeobecnosti je tento spôsob ale menej účinný ako chirurgický zákrok. Ďalší spôsob spočíva v aplikácii botoxu do svalu močového mechúra. Terapia môže byť prospešná pri hyperaktívnom močovom mechúre a naliehavej inkontinencii, zvyčajne sa k nej pristupuje iba vtedy, ak iné liečby neboli úspešné.
Ak iné liečby a terapie nefungujú, existuje aj niekoľko chirurgických zákrokov, ktoré môžu riešiť problémy močovej inkontinencie.
Pomáhajú Kegelove cviky panvovému dnu?
Kegelove cviky sú jednou z najznámejších metód, ako posilniť svaly panvového dna. Už od svojho vzniku slúžili na korekciu drobných anatomických zmien po pôrode. Ako možnú metódu liečby žien so stresovou inkontinenciou ich popísal americký gynekológ Arnold Kegel.
Cvičenia sa vykonávajú zdvíhaním, zadržaním a následným uvoľnením svalstva panvového dna. Sú to práve tie svaly, pomocou ktorých v strednom prúde počas močenia dokážete cielene zastaviť tok moču. Základom efektívneho cvičenia je pomalé, veľmi pevné zaťahovanie svalov, pričom ostatné partie ostávajú uvoľnené.
Na rozdiel od iných typov tréningov či cvičení, o tom, že práve posilňujete svoje panvové dno, nemusí nikto vedieť. Ak panvové svaly dokážete správne identifikovať, precvičovať ich budete môcť aj celkom nenápadne. Napríklad v hromadnej doprave cestou do práce, počas sedenia v kancelárii, pri čakaní v rade pri pokladni alebo pokojne doma v kuchyni pri varení.
Efektívny tréning pomocou Kegelových cvikov pozostáva z opakovaného cvičenia v ležiacej polohe na chrbte s nohami pokrčenými v kolenách. Pri cvičení je potrebné svaly panvového dna stiahnuť na približne 6 – 8 sekúnd v sérii 10 opakovaní. Aby ste pomocou neho dosiahli citeľný pokrok, odborníci odporúčajú cvičenie opakovať dvakrát denne. Postupným zdokonaľovaním sa časom môžete prepracovať k sťahovaniu svalov aj v dlhších časových úsekoch.
Kegelove cviky môžu byť efektívne najmä, ak:
- vás trápi únik niekoľkých kvapiek moču pri kýchaní, smiechu alebo kašľaní (stresová inkontinencia),
- váš problém spočíva v silnom, náhlom nutkaní na močenie tesne pred stratou veľkého množstva moču (nutkavá inkontinencia),
- trpíte na únik stolice (fekálna inkontinencia).
Aké sú stupne inkontinencie?
1. stupeň inkontinencie býva spojený s občasným únikom moču „po kvapkách“, prípadne ide o výskyt maximálne 1 – 2 únikov počas dňa.
2. stupeň inkontinencie je už definovaný ako častý únik moču „prúdom“ niekoľkokrát počas dňa. Tento stupeň sa potvrdzuje dôslednou anamnézou, zhodnotením mikčného denníka alebo plienkovým testom.
3. stupeň inkontinencie je znakom trvalého úniku moču s únikom niekoľkokrát počas dňa, ako aj noci v ležiacej polohe. U ležiacich pacientov môže byť tento stupeň spojený tiež s inkontinenciou stolice.
Aké sú najčastejšie komplikácie ochorenia?
Strata schopnosti zadržať moč môže viesť k nepohodliu, rozpakom a niekedy aj k iným fyzickým či psychickým problémom. Návštevu lekára by nemal odkladať nikto, komu inkontinencia moču ovplyvňuje každodenné bežné aktivity. Dokonca ani osoba, ktorá má obavy z možnosti úniku moču. Medzi najčastejšie komplikácie úniku moču patria:
- kožné problémy – je pravdepodobné, že problémy s inkontinenciou moču môžu byť príčinou vzniku kožných problémov, vredov, vyrážok alebo aj infekcie, nakoľko pokožka je väčšinu času vlhká alebo mokrá. Takéto prostredie neprospieva hojeniu rán a môže podporovať vznik plesňových infekcií.
- infekcie močových ciest – riziko sa výrazne zvyšuje napríklad aj dlhodobým používaním močového katétra
- prolaps panvových orgánov žien – s poklesom časti vagíny, močového mechúra alebo niekedy aj močovej trubice, pričom zvyčajnou príčinou býva oslabené svalstvo panvového dna
- psychický diskomfort – až rozpaky, ktoré môžu spôsobiť, že sa pacient asocializuje, a to môže viesť k depresii
Osobnosti, ktoré priznali skúsenosti s inkontinenciou
Majster hororových príbehov a autor nespočetného množstva bestsellerov Stephen King by vzhľadom k svojmu veku (76 rokov) asi problémy s inkontinenciou mohol očakávať. Ale tieto komplikácie sa u neho vyvinuli už pred rokmi, keď sa liečil z ťažkej infekcie močových ciest, ktorá pretrvávala dlhší čas. A hoci liečba bola efektívna, priznáva, že neustále má po ruke pomôcky na inkontinenciu, pretože kvôli svojmu veku ich môže potrebovať kedykoľvek.
Herec Samuel L. Jackson sa preslávil v mnohých kasových trhákoch ako akčný hrdina. Kontrolu nad svojím močovým mechúrom stratil ako štyridsiatnik a s touto skutočnosťou sa ťažko vyrovnával. Nakoniec priznal, že produkty na inkontinenciu nosil aj počas natáčaní.
Komediálna herečka Whoopi Goldberg odvážne otvorila tému problematiky s únikom moču. S jednou spoločnosťou, ktorá vyrába zdravotnícke pomôcky, vytvorila sériu reklám. Jej cieľom bolo informovať a raz a navždy skoncovať so stigmou okolo tohto bežného zdravotného problému.
Aj oscarová herečka Kate Winslet vyšla s kožou na trh a priznala, že trpí inkontinenciou. Matka troch detí si uvedomuje, že tehotenstvá na nej zanechali aj takúto stopu. Celkom vtipne však poznamenala, že napríklad dve kýchnutia sú ešte v poriadku, pokým tretie už znamená menšiu katastrofu.
Zdieľať na