Ak obľubujete históriu a tematiku druhej svetovej vojny, pripomíname jednu z klasík, ktoré si určite treba prečítať. Reč je o Denníku Anny Frankovej, ktorý si svojich čitateľov dokáže nájsť aj po toľkých rokoch od svojho publikovania.
Denník teenagerky
Zápisky mladého židovského dievčaťa, Anny Frankovej, ktoré sa zachovali po vojne. Jediný preživší vojnovej hrôzy z rodu Frankovcov, otec Anny – Otto, ich vydal v knižnej podobe.
Z knihy sa tak čitateľ dozvedá o osude tejto rodiny, prostredníctvom spísaných udalostí len trinásťročnou Annou, ktorá tesne pred koncom vojny padla za obeť vtedajšiemu režimu.
Priebeh vojny očami Anny Frankovej
Anna si zapisovala udalosti od 12.6.1942 až do 1.8.1944. Zaznamenávala všetko, čo sa okolo nej dialo. Čitateľ sa tak exkluzívne dočíta aj o jej pocitoch a vnímaní dní strávených v úkryte.
V marci 1944 počula v Oranžskom rádiu výzvu pre občanov, kde ich žiadali o poskytnutie zápiskov na historické účely. Anna sa vtedy rozhodla svoje myšlienky upravovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť svojho diela – zápisky končia textom, ktorý Anna zaznamenala pár dní predtým, než ju a jej rodinu objavili vojaci a surovo ich odvliekli do koncentračného tábora.
Príbeh je pomerne ťažký a smutný, s hlbokou myšlienkou. Po tejto knihe by mal „povinne“ siahnuť každý. Mnohokrát si už ani neuvedomujeme, čo hrozí ľudstvu ak stratí ľudskosť. Na udalosti druhej svetovej vojny by sme nemali zabúdať!
Knihu zakúpite TU!
V jednom z komentárov od recenzentov vyberáme úryvok recenzie:
„Kniha neoplýva extrémnym napätím, či srdcervúcim príbehom, ktorý vás emočne vyžmýka. Je to jednoducho pohľad na život ukrývajúcich ľudí, ktorí to nemali ľahké a na dennom poriadku mali okrem zhnitých zemiakov a plesnivého špenátu naservírovaný aj strach o holý život. Musím však priznať, že niektoré pasáže v knihe boli menej zaujímavé, iné časti boli naopak pútavejšie, nazvala by som to čitateľsky atraktívne. No kniha si právom zaslúži veľkú pozornosť, pretože to písalo len 13-ročné dievča! A zato dávam klobúk dole. V roku 1944 už má Anna 15 rokov a ku koncu denníka je pekne vidieť jej citový prerod. Anna už nie je dieťa, jej mladistvý pohľad na rôzne veci, vzťahy, lásku, rodičov, situácie je už dospelejší, vyzretejší, smelší. Svoje pocity, názory, zúfalstvo, slzy musela totiž často pred dospelákmi skrývať a aj tak ju stále napomínali, že je drzá, uštipačná. V určitých momentoch mi jej bolo neskutočne ľúto. Našťastie mala svoju Kitty, svoj denník, ktorý bol jej záchranou a teraz vďaka tomu jej príbeh poznajú všetci. Ďakujeme Anna, zanechala si nám svoje najväčšie bohatstvo!“
Zdieľať na