Aj vy ste už neraz narazili na tvrdenia z rôznych štúdií, že ovocie a zelenina už nie sú také isté ako pred 50 rokmi? A tak vám napadlo, že nedostatok vitamínov by ste mohli dohnať doplnkami výživy? Čo ak sa toto tvrdenie nezakladá na pravde?
V článku sa dočítate:
- Prečo sú štúdie zavádzajúce?
- Má dnešná zelenina a ovocie naozaj menej vitamínov?
- Je bio ovocie a zelenina z nutričného pohľadu lepšie?
- Koľko ovocia a zeleniny by ste mali denne zjesť?
- Ako sme na tom s konzumáciou ovocia a zeleniny?
Dajte si pozor na zavádzajúce štúdie
Štúdie vedia vzbudiť istú serióznosť a dôveru. Sú to predsa čísla. Tie neklamú. Pravdou však je, že aj tu si treba dať veľký pozor. Čísla sa totiž dajú interpretovať rôzne. Hoci štúdie a výskumy nám vedia priniesť zaujímavé výsledky z mnohých oblastí, nie vždy im treba slepo veriť. Najmä, keď sa ukáže, že danú štúdiu si dala vypracovať firma, ktorá sa zaoberá predajom výživových doplnkov a vytiahnu si z nej len výsledky, ktoré sa hodia im.
V takýchto štúdiách potom nájdete jednoduché závery, že obsah niektorých živín klesol za 20 rokov aj o 80 %. A je to v podstate pravdivé tvrdenie, ale záleží, ako tieto výsledky zinterpretujete. A prečo?
V prípade obsahu vitamínov a stopových prvkov v ovocí a zelenine hovoríme v drvivej väčšine naozaj o malých číslach v miligramoch. Často ide len o jednociferné čísla. Ak hodnota nejakého prvku klesne z 0,002 mg na 0,001 mg, tak matematicky vyjadrené, ide o 50 % pokles, a to už znie hrozivo, však? V skutočnosti ale ovocie „stratilo“ za 20 rokov len 0,001 mg prvku.
Percentuálne vyjadrenia pri takýchto malých číslach znejú zavádzajúco. Na vyvolanie senzácie, že ovocie a zelenina majú o polovicu menej vitamínov a že sú plné chémie, to však úplne stačí.
Aké sú dôvody nižších hodnôt vitamínov?
Všetky tie živiny nevytvára ovocie a zelenina pre nás, pre ľudí, ale v prvom rade pre seba. Doslova z nich žije. Ak by žiadne nemali, neexistovali by. Existujú oveľa logickejšie vysvetlenia, prečo niektoré výskumy spred dvadsiatich rokov ukazujú lepšie hodnoty. A nie, nie je to tým, že by klesol obsah nutrientov v pôde.
Čo bolo oveľa pravdepodobnejšou príčinou?
- Iná metóda merania obsahu nutrientov – nemožno poprieť, že vývoj vedy a výskumu dnes napreduje oveľa rýchlejšie než kedykoľvek v histórii. Medzi meraniami je pokojne aj dvadsaťročný rozdiel a za tú dobu sa postupy merania a technológie určite posunuli o krôčik k lepšiemu a k väčšej presnosti.
- Meranie inej odrody tej istej plodiny – medzi jednotlivými druhmi vedia byť značné rozdiely.
- Plodina mohla byť meraná vždy v inom štádiu zrelosti
- Plodina mohla mať vždy iný geografický pôvod, a bol teda pochopiteľne odlišný obsah živín v pôde.
Korektne vykonaná štúdia by mala na tieto možné skreslenia dostatočne upozorniť a najmä výsledky adekvátne interpretovať. Nie len vytiahnuť a porovnať čísla, ktoré vyznejú atraktívne. Navyše, na to, aby sa dali tieto čísla naozaj férovo porovnať, ovocie a zelenina by sa museli testovať za úplne rovnakých podmienok, čo je v tomto prípade veľmi ťažké dosiahnuť. Ak vezmeme do úvahy všetky tieto príčiny, ktoré mohli spôsobiť rozdiely vo výsledkoch, tie malé zmeny v číslach sú zanedbateľné až normálne.
Má bio ovocie a zelenina viac živín než ich nebio parťáci?
Táto otázka je stále predmetom diskusie a výskumov. Hoci existujú rozdiely medzi ekologickými a konvenčnými metódami pestovania, celkový obsah živín sa môže líšiť v závislosti na viacerých faktoroch.
Výskumy na túto tému prinášajú zmiešané výsledky. Niektoré štúdie naznačujú, že ekologické plodiny môžu mať mierne vyššie úrovne určitých živín a antioxidantov. Tieto rozdiely sa často pripisujú absencii syntetických pesticídov a hnojív pri ekologickom pestovaní, čo môže umožniť rastlinám produkovať viac vlastných obranných zlúčenín, vrátane antioxidantov.
Na druhej strane, iné štúdie zistili minimálne alebo žiadne významné rozdiely v obsahu živín medzi ekologickými a konvenčnými plodinami. Opäť je to ťažké zmerať a korektne porovnať keďže sem vstupujú faktory ako napríklad typ pôdy, klíma, genetika rastlín a podmienky skladovania.
Aj v bio hospodárstve môžu byť postreky
Zásada ekologického poľnohospodárstva spočíva v minimalizácii používania syntetických chemikálií a podporovaní prírodných a udržateľných metód ochrany rastlín a pôdy. Syntetické chemické postreky a pesticídy sú výrazne obmedzené. Nie však úplne zakázané. Existuje zoznam látok, ktoré sú povolené ako alternatíva k prírodným metódam ochrany rastlín. Tieto látky však musia spĺňať určité kritériá pre šetrnosť k životnému prostrediu aj k ľudskému zdraviu.
Koľko ovocia a zeleniny by sme mali denne zjesť?
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča zjesť každý deň aspoň päť porcií ovocia a zeleniny, čo predstavuje 400 g. Také množstvo by vám malo zároveň zabezpečiť adekvátny denný príjem vlákniny.
Ak si to rozrátame, tak na jednu porciu pripadá 80 gramov. A to môže byť napríklad:
- Jeden banán, pomaranč, jablko, hruška či iné ovocie podobnej veľkosti
- Polovica grapefruitu alebo avokáda
- Väčší mesiačik melóna alebo ananásu
- Hrsť hrozna
- Dve hrste čučoriedok alebo malín
Do denného príjmu sa počíta aj:
- 80 g konzervovaného a mrazeného ovocia a zeleniny. Pri konzervovanom ovocí a zelenine je vhodné vyberať tie, ktoré sú vo vlastnej šťave alebo vo vode bez pridaného cukru a soli.
- 30 g sušeného ovocia, čo je približným ekvivalentom 80 gramov čerstvého ovocia. Tu si treba tiež dať pozor na pridané cukry.
Niektorá zelenina a ovocie sa počíta iba raz:
- Ovocné a zeleninové šťavy či smoothie by nemali denne presiahnuť 150 ml. Drvenie ovocia a zeleniny na šťavu alebo smoothie v nich uvoľňuje obsiahnuté cukry, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na zuby. Ak ovocie a zeleninu odšťavujete, ochudobňujete sa aj o prospešnú vlákninu.
- Strukoviny sa počítajú ako jedna porcia bez ohľadu na to, aké množstvo zjete.
- Zemiaky, sladké zemiaky, tapioka a ďalšie podobné koreňové zeleniny, ktoré obsahujú veľa škrobu, sa do denného príjmu nepočítajú vôbec.
Denné množstvo by ste mali prijať kombináciou zeleniny a ovocia. Odporúčaný pomer je tri porcie zeleniny a dve porcie ovocia. Ukázalo sa, že najväčšie zdravotné benefity sú z konzumácie zelenej listovej zeleniny, ako je napríklad špenát či kel, a takisto z ovocia a zeleniny, ktoré je bohaté na vitamín C a beta karotény, ako sú napríklad citrusy, bobuľové ovocie a mrkva.
Ako sú na tom Slováci s konzumáciou ovocia a zeleniny?
Už vieme, že rozdiely v obsahu živín ovocia a zeleniny sú minimálne a vôbec nie významné. A hlavné príčiny sú niekde inde, než v nižšej kvalite pôdy. Pri pestrej a vyváženej strave sú tieto rozdiely úplne zanedbateľné a stále platí, že ovocie a zelenina sú najlepším zdrojom vitamínov. Na Slovensku však len hŕstka ľudí zje odporúčané denné množstvo ovocia a zeleniny.
Z týchto európskych štatistík vyplýva, že päť a viac porcií si dopraje len 8,5 % Slovákov. Jednu až štyri porcie zje približne polovica. Horšie od nás sú na tom napríklad Rumunsko, Lotyšsko či Bulharsko a na prvých priečkach je zase Belgicko, Írsko, Španielsko či Taliansko.
Najviac zjeme paradajok
Podľa štatistík zo Štatistického úradu SR bola spotreba zeleniny na obyvateľa 106,9 kg ročne. Z toho výrazne vedú paradajky (18,5 kg). Hoci tie sú z botanického hľadiska považované za ovocie. Nasledujú mrkva (12,9 kg) a cibuľa (11 kg).
Ovocia sme zjedli o dosť menej. Len 67,1 kg. Zaujímavosťou je, že tie druhy ovocia, ktoré si ľahko dopestujeme u nás (jablká, hrušky, slivky, čerešne), sme zjedli menej než dovážaného exotického ovocia. V spotrebe výrazne vedú jablká, pomaranče a banány.
Zdieľať na
Zdieľaní