Poznáte to. Pri chladničke a niekedy aj priamo v nej to niekedy poriadne bujnie. Pleseň napáda všetky organické látky a neobchádza ani potraviny, ktoré bežne konzumujeme. Ovocie, zelenina, jogurty, salámy — pokiaľ si na nich nepochutíme my, pleseň zaiste áno. Je to prírodný zákon, ktorého sa netreba báť. Nie všetky potraviny napadnuté plesňou totiž patria do koša. O ktoré ide?
Kedy pleseň vykrojiť a kedy nie
Zoškriabať pleseň z marmelády, broskyne, chleba a pekárenkých výrobkov, jogurtu či vlašských orechov a zjesť ich, nebýva zvlášť na dedine nič výnimočné. Problémom je, že odstránením nevábneho povalku sa v skutočnosti prípadných zdravotných rizík nezbavíte. Vo všetkých spomínaných prípadoch je žiaľ celá potravina napadnutá mykotoxínmi, ktoré vám okrem tráviacich ťažkostí môžu poškodiť aj pečeň či obličky, v krajných prípadoch vyvolať rakovinu.
Problém je, že tieto toxíny voľným okom nevidíme, a predsa môžu vyvolať otravu a vo vážnych prípadoch až životu nebezpečnú reakciu. Najrizikovejšie sú staršie potraviny z rýb, údenín, syrov, kvasené potraviny a plesňové syry. Pokiaľ doma nájdete pleseň na spomínaných potravinách, rovno ich vyhoďte.
Všetky mäkké syry, ktoré nemajú byť plesnivé, mäkké ovocie, pečivo, strukoviny, orechy, jogurty, džemy, údeniny a mäso napadnuté plesňou nie sú vhodné na ľudskú konzumáciu.
Kedy má zmysel potravinu zachrániť?
Odborníci vravia, že za záchranu stoja jedine potraviny s nízkym obsahom vody. Napríklad mrkvu, hlávkovú kapustu, papriku, pevné ovocie ako jablko, ďalej tvrdé syry či tvrdú salámu môžete pokojne zjesť — samozrejme, pokiaľ pleseň bezpečne odstránite. Odporúča sa vyrezať minimálne centimeter (ideálne až 3 cm) okolo miesta výskytu. Počas procesu dávajte pozor, aby ste nožíkom nekontaminovali inú časť potraviny.
Chcete sa plesniam vyhnúť? Naučte sa správne skladovať potraviny
Plesne vznikajú na akomkoľvek organickom povrchu predovšetkým vo vlhkom a teplom prostredí. Ich spóry sa potom prenášajú vzduchom a usádzajú sa na všetkom, čo im poskytne živnú pôdu na ďalší vývoj. Plesne sú de facto druhom húb, ktoré pokrývajú povrch hostiteľa povlakom zvaným mycélium. Ich spóry nazývame mykotoxíny, pre ľudský organizmus sú škodlivé.
Ak by ste sa plesní spýtali, čo milujú, odpovedali by vyššiu vzdušnú vlhkosť (napríklad po daždi) a teplotu okolo 12 až 18 stupnov. Vysoké letné teploty, naopak, neznášajú. Aby sme sa účinne vyhli plesni na ovocí či zelenine, musíme potraviny v prvom rade správne skladovať.
Ako na to? Do chladničky (teda teploty 0 až 4 °C ) patria ďatle, figy, čučoriedky, broskyne, hrušky, jablká, hrozno, kiwi, jahody, pomaranče, mandarinky, čerešne, zeler, cesnak, huby, hrášok, karfiol, brokolica, mrkva, špenát či kapusta. Teplotu 4-8 °C ocenia paprika a zemiaky. Mimo chladničky a pri teplote nad 10 °C skladujte zase ananás, citróny, grep, mango, melón, cuketu, baklažán, uhorky, cibuľu, paradajky aj zázvor.
Zdieľať na
Zdieľaní