Nikdy som nebol vedený k honbe za majetkom. Práve naopak. Pochádzam z mnohopočetnej rodiny, v ktorej sa viac cenili tradičné hodnoty než plná peňaženka. Aj keď som sa musel uskromniť a takmer všetky veci som dedil po starších bratoch, nevadilo mi to. Doma vládla harmónia, večer sme sa všetci posadili okolo ošúchaného stola a navzájom sme sa delili so zážitkami z celého dňa.
Výchova mojich rodičov vo mne zanechala stopy. Rovnaké hodnoty som sa snažil zaviesť aj do mojej rodiny, ktorú som si založil Katkou, mojou prvou láskou. Avšak postupom času som zistil, ako veľmi sa zmenila doba.
Spoločný čas s rodinou, ľudskosť a svedomitosť sa stali staromódnymi a do popredia viac vystupovala rivalita. Videl som to najmä na švagrovi Janovi – staršom bratovi mojej ženy Katky. Ihneď po revolúcii začal podnikať. Otvoril si malý obchodík s rozličným tovarom, pričom tvrdil, že len odvážnym praje šťastie.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Z milionára som bezdomovcom!
Ja som mal však o šťastí absolútne inú predstavu. Pre mňa šťastie predstavovali pokojné chvíle s rodinou, práca na malej záhradke a náš obyčajný, jednoduchý život, ktorý bol tak na míle vzdialený od hektického sveta podnikateľov. Videl som, že Jano je čoraz menej doma, hoci do spoločnej rodinnej kasy nosil toľko peňazí, že sa mi z tej sumy zatočila hlava.
Jeho deti začali čoskoro nosiť značkové oblečenie, vymenili auto a čoskoro si kúpili chatu v horách. Katku pichol odtieň závisti. „Vari sme my horší, ako on? Pozri sa len na Jana! On sa vie teda o rodinu postarať.“ Najprv som bol ticho. Neskôr som jej začal vysvetľovať, že peniaze predsa nie sú v živote to najdôležitejšie.
Máme jeden druhého, nehádame sa, máme kde bývať, čo jesť a sem-tam si môžeme dovoliť aj skromnejšiu dovolenku. Ako šofér dedinského autobusu som síce nezarábal horibilné sumy, ale naozaj som k šťastiu nepotreboval viac peňazí.
Katka však na mňa tlačila. Argumentovala, kričala, alebo prešla do protestného ticha. Nakoniec dosiahla to, čo chcela. Začal som aj ja podnikať. Jano ma zobral pod svoje ochranné krídla a zasvätil ma do tajov jeho biznisu.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Podnikanie so svokrom? Už by som do toho nešiel!
Raz-dva som prišiel na to, že k veľkým peniazom sa nedá prísť tak rýchlo čestným spôsobom. Keď som chcel cúvnuť, ihneď som si predstavil urazený pohľad mojej manželky a zaťal som zuby, mysliac si, že to predsa robím pre dobro rodiny.
Nepočúvať svedomie bolo náročné najmä v prvých mesiacoch. Darmo, výchova urobila svoje. Peniaze pribúdali. Naivní a oklamaní zákazníci nám ich sami pchali do vrecka. Okrem toho ma Jano ťahal do rôznych šmelinárskych aktivít, ktoré nič nemali spoločné s poctivým predajom.
Prešli roky. Zmenil som sa. Už zo mňa viac nebol ten usmievavý šofér Števo, ale vážený pán podnikateľ. Deti sa ma začali báť, pretože som si neraz na nich ventiloval vnútornú nervozitu. Takmer sme sa nevideli. Žena si viedla svoj život, množstvo času trávila na nákupoch a po jednej hádke v malom podniku, kde robila sekretárku, sa rozhodla viac nepracovať. Načo aj? Zarobil som nadostač.
Problémy, ktoré sa kopili v biznise, mi však nedovolili spávať. Prakticky som nemal voľno. Piatok – sviatok, vždy sa našlo niečo, čo potrebovalo moju pozornosť. V chvíľach najväčšieho vypätia by som najradšej vrátil čas. Zas by som si sadol sa volant autobusu a počúval klebety ľudí, ktorých som vozil do práce. Avšak ťažko sa vystupuje z rozbehnutého rýchlika.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Vedel som, čo mám urobiť, no myslel som si, že na to nemám silu. Tak som čakal a dúfal, že niekto príde a vyrieši za mňa môj problém. Nestalo sa to tak. Práve naopak. Od života som dostal takú facku, z ktorej sa dodnes neviem spamätať.
Opustila ma Katka. Našla si mladšieho a bohatšieho „sponzora.“ Nechcel som sa rozvádzať, no ona na tom trvala. Postarala sa o to, aby z nášho spoločného majetku vyťažila maximum. Aj deti nahuckala proti mne. Nie som pre nich viac než bankomatom, za ktorým môžu prísť, keď im dochádzajú peniaze.
Musel som predať dom, ktorý sme si spoločne postavili a kúpil som si malý byt v okresnom meste. Keby som však počúval svoj vnútorný hlas, všetko mohlo byť inak. Pretože peniaze zarobené nečestným spôsobom skutočne navždy pozmenia charakter každého človeka. Sám som toho príkladom.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na