Tomáš Galierik má 36 rokov a pochádza z Kysúc. Je patriot, ktorý sa na našu krajinu pozerá úplne inými očami ako bežný Slovák. Prečítajte si rozhovor s autorom knihy Filmové miesta.
Tomáš, vieme odkadiaľ ste a aj to, čím ste sa preslávil. Čomu sa venujete v profesnom živote?
V bežnom živote pracujem s knihami, hoci nie úplne s mojimi. Mimo to učím na škole a venujem sa trochu aj mediálnej sfére.
Do povedomia ste sa dostal najmä vďaka vašej knihe Filmové miesta. O čom je táto kniha?
Knižná séria Filmové miesta je zatiaľ tvorená dvoma knihami. Prvý diel vyšiel minulý rok, druhý v novembri 2022. Obe knihy čitateľa sprevádzajú po Slovensku trochu inak, ako sme zvyknutí.
Sú prechádzkou po miestach, ktoré oslovili filmárov, vznikali na nich scény z rôznych filmov, rozprávok, či videoklipov a reklám. Občas sú to miesta, ktoré sú neodmysliteľne spojené s hercami, režisérmi alebo len postavami z filmov. Ak máme radi turistiku a objavovanie Slovenska a film, prečo to nespojiť do niečoho, čo inde vo svete funguje a tvorí filmový turizmus?
Prečo ste sa ju rozhodli napísať? A aký ohlas vyvolala medzi čitateľmi?
Filmové miesta, ktoré mi zatiaľ vyšli v rámci Slovenska, sú časťou oveľa rozsiahlejšieho projektu venovaného svetovému filmu a miestam. Ten tvoria zápisky a záujem o filmové lokácie vo svete už od roku 2001. Po rokoch v cestovnej kancelárii, objavujúc aj filmové miesta v zahraničí, som začal čoraz viac pokladať za vhodné upozorniť, že aj u nás vznikalo množstvo zaujímavých filmov.
Na takéto spojenia sa pritom rýchlo zabúda, ak nie je záujem médií a ak sa nezakonzervujú do knihy. Na mnohé sa mi darilo upriamiť pozornosť vďaka magazínom a niektorým médiám. Pokusy ovplyvniť lokálny turizmus cez film si však žiadajú viac ako len pár článkov a bez záujmu samotnej lokality je to ťažké.
Čitateľov knižná podoba týchto informácií zaujala, rovnako tak niektorých filmárov, ktorí ma od prvej knihy začali brať „vážnejšie“ a tak overenie niektorých informácií do druhej knihy bolo oveľa jednoduchšie.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Vydali ste teda už dve knihy zamerané na filmové miesta u nás. Je naozaj na Slovensku veľa miest, ktoré sú vhodné pre filmárov? Skúste to porovnať napríklad s krajinami V4.
Druhá kniha je pokračovaním tej minuloročnej, len krajinu prechádza opačne, od Košíc po Južné Slovensko. Stále je čo ponúknuť. Slovensko nemá filmové ateliéry, ale za to má pestrú prírodu a historické miesta. Dokonca aj klasické mestské ulice neraz poslúžili filmu.
Materiálu mám pritom ešte stále dostatok aj pre tretiu knihu, ktorá môže byť realitou, hoci knižný trh zažíva aktuálne problémy čo sa materiálu, cien a nákladov týka. Miest, ktoré sú vhodné pre filmárov je tu nespočítateľné množstvo. Mnoho je aj miest, ktoré už filmári využili. Otázny je len úspech filmu a s ním spojené mená. To ovplyvňuje verejný záujem o takéto miesto. V Čechách sa nakrúcajú väčšie hollywoodske projekty ako u nás. Najmä však preto, že ponúkajú filmové ateliéry, v ktorých sú filmári schopní vytvoriť všetko ostatné, na čo nestačil exteriér.
Podobne sú na tom Maďari, ktorých ateliéry lákajú hviezdy a filmárov najväčšieho kalibru. Iba výnimočne na pár hodín vyrazia mimo, tak ako keď k nám prišli natočiť pár scén pre Eragon s Jemerym Ironsom, alebo Červenú volavku s Jennifer Lawrence. Film však zostane „Made in Hungary“. Priznávam, že o poľskom trhu mám slabší prehľad, čo už ale pomaly napravujem.
Prečo podľa vás nie sme prvou voľbou pre filmárov, aby sem prišli točiť filmy. Veď naše hory a hrady či ľudová architektúra sú na to ako stvorené.
Pre nakrútenie filmu nákladnejších úprav, ako je napríklad žáner sci-fi, vojnových, trilerov, fantasy a historických diel, potrebujete často scénu uzavretú, plnú rekvizít, bez obmedzení a verejnosti. To ponúkajú filmové ateliéry. Neuvedomilo si to dostatočne mnoho politikov, ktorí sa vrhali do podpory kinematografie a filmovania vôbec.
Môžeme byť miestom, ktoré ponúkne exteriér, ale v závislosti od žánru a scenára to bude stále len ten priestor, v ktorom sa príbeh nebude odohrávať celý. Všetko ostatné zázemie filmárom ponúkajú ateliéry. Teda priestor, v ktorom je všetka technika, rekvizity, materiály a obrovský zástup ľudí pripravených na vytváranie toho, čo dosiaľ neexistuje a pre kameru to existovať bude musieť. Len výnimočne sa u nás nakrúti film, ktorému stačí to, čo ponúkame. Slovensko je úžasný rôznorodý priestor, ale častejšie to bude skôr tá čerešnička na torte k všetkým ostatným scénam.
Viete nám k tomu povedať nejaké konkrétne príklady?
Pozrite si seriál Marco Polo, koľko palácových (ateliérové kulisy) scén sa miesi s oveľa kratšími scénami zo Súľovských skál, Velického plesa či Tomášovského výhľadu. Alebo koľko zo Slovenska zachycujú Fantastické zvery 3. Vieme ponúknuť veľa a činnosť Slovenskej filmovej agentúry nás propaguje v tomto smere za slovenskými hranicami. Získať si filmárov len na reálne miesta, historické a prírodné lokácie si žiada veľkú vynaliezavosť a improvizáciu. Nie len moja kniha, ale aj kniha Veľká ilúzia filmového architekta Tomáša Berku dokazujú, koľko práce si žiada filmová improvizácia.
Ako ste pristupovali k výberu tipov na miesta, ktoré môžu byť zaujímavé pre film? Ktoré parametre boli pre vás kľúčové?
Kým v minulosti bol pre mňa základným odrazovým mostíkom film, pre účel knihy to bolo predovšetkým miesto a zhodnotenie mieri filmových prepojení. S nazbieraným rozsiahlym prehľadom o filmovej tvorbe sa takýto obraz dá spraviť ľahšie. Obsiahnuť som sa snažil všetko to, čo má význam a hodnotu pre dané miesto, organizácie v danom meste, ale aj pre zachytenie kľúčových informácií.
V druhej knihe napríklad uvádzam aj lokality ako Šaľa a Nováky, ktoré na prvý pohľad nemusia byť z hľadiska filmu významné. Až do chvíle, než sa začítate. Slávna Cesta do praveku Karla Zemana má spojitosť s okolím Šale. Rovnako jeden významný vojnový film s Novákmi a bývalým koncentračným táborom, ktorý film stihol zachytiť pred zbúraním. Sú to zaujímavosti, ktoré majú svoj potenciál zaujať čitateľa, respektíve rôzne typy čitateľov.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Vydali ste sa na tieto miesta pozrieť aj osobne?
Na mnohé áno. Písať o filmovom turizme znamená nevyhnutnosť poznať mieru využitia a možnosti, aké filmový turizmus na danom mieste má. Niekde ten záujem vidieť a na niektorých miestach sa miesta ako filmové aj prezentujú a z prepojenia na film ťažia. Príkladom sú Sabinov, Oravský hrad, dedinka Háj na východe Slovenska so sochou anjela z filmu Za nepriateľskou líniou (Behind Enemy Line, 2001) či fontána z filmu Fontána pre Zuzanu 1 a 2 v bratislavskom Ružinove.
Máte nejaké plány na to, ako presadiť Slovensko v zahraničí z pohľadu lokality vhodnej na nakrúcanie filmov? Poprípade, ako sa skontaktovať s ľuďmi, ktorí sa venujú vytipovávaniu miest na natáčanie filmov?
Na Slovensku máme viacero lokačných skautov – tých dohadzovačov a vyhľadávačov. Spôsobov, ako to docieliť je veľa a veľa z nich je o náhode. Tak ako je veľkou náhodou a šťastím to, že zahraničná filmová produkcia potrebuje miesto a v silnej konkurencii získa práve niektoré slovenské miesto potrebnú pozornosť. Máme daňové úľavy motivujúce nakrúcať u nás viac ako len pársekundové scény a filmovú agentúru, ktorá má na pleciach všetko to kľúčové.
Ja som sa pokúsil svojimi knihami presvedčiť domáce publikum a domácich filmových tvorcov, že turizmus a film môžu byť v úzkom vzťahu a vzájomne si pomôcť. Kniha je medzi filmovými producentami na Slovensku už známa. Ak by ich aj v niečom inšpirovala, nedozviem sa to, no budem tomu, samozrejme, rád. Radšej budem, ak si význam týchto miest a príležitosť pre ich popularizáciu všimnú jednotlivci. Alebo občianske združenia, jednotlivé obce a múzeá.
Na druhej strane, ako je na tom Slovensko s rôznymi povoleniami? Ak niekto chce točiť napríklad auto naháňačku v Bratislave, musí byť za tým neskutočná byrokracia.
Je to byrokracia v každej krajine. Niekde je dôvodom politická situácia, bezpečnostné obmedzenia aj tie úradné. Sú krajiny, kde uzavretie ulice nie je možné len tak. Je drahé a aj dotknuté firmy či jednotlivci majú v rukách moc odmietnuť a blokovať takéto plány.
Existujú napríklad európske múzeá, ktoré do filmu nikdy nezískate. Našťastie, mnohé slovenské hrady nepovedia nie, využijú možnosť prenájmu priestorov, hoci je filmovanie náročné aj pre zamestnancov múzeí. Získať však môžu aj inak, ako len na prenájme. Na hrade Beckov sa tak môžu pýšiť tým, že seriál Van Helsing nakrúcali mimo iných miest aj tam. Povolenia a vybavovania sú u nás určite lacnejšie než na Západe. Veď aj to bol nepochybne dôvod, pre ktorý George Clooney a Nicole Kidmanová spojili svoje meno s filmom Peacemaker a s Bratislavou a nie Viedňou, ktorú Bratislava predstavovala.
Nazbierali ste množstvo zaujímavých lokalít. Ktoré tri sú podľa vás natoľko jedinečné, že by mohli zaujať producentov aj v samotnom Hollywoode?
Vysoké Tatry sa objavili v toľkých dôležitých filmoch, že budú mať význam ešte stále. Či holé skalnaté končiare, zasnežené miesta, kosodrevina v ktorej sa váľal Nebojsa. Dokážeme imitovať Alpy, čo už využilo niekoľko zahraničných filmových projektov. „Echt“ Hollywood je pri Tatrách len otázkou času.
Tiež všetky naše hrady a množstvo zámkov majú vysoký potenciál. Červený Kameň je jedným z najvyťaženejších a jeho možnosti stále nie sú celkom vyčerpané.
Tretie miesto je ťažké vybrať. Je ich totiž naozaj veľa a rôznych typov, veď napríklad naše jaskyne aj rôzne skaly už filmové skúsenosti majú. Kam by som určite poslal Hollywood, je najvýznamnejšia pamiatka na košickej Hlavnej ulici. Dóm sv. Alžbety si priam žiada, aby ho využil väčší projekt a pritiahol pozornosť zahraničia. Keď v ňom nakrúcali pokračovanie seriálu Piliere Zeme so Cynthiou Nixon, bola to veľká udalosť. Test schopnosti pretvoriť toto miesto na temný stredovek sa, podľa mňa, vtedy úspešne vydaril.
Zdieľať na
Zdieľaní