Po minuloročných udalostiach v Česku, z ktorých sa obyvatelia spamätávali dlhé mesiace a niektorí aj dodnes, sa začalo hovoriť o tornádach viac. Čo to vlastne je, ako také niečo môže v prírode vzniknúť a je šanca, že nejaké spozorujeme aj na Slovensku? Možno budete prekvapení, ale vyskytujú sa u nás pravidelne.
V článku sa dočítate:
- Čo je potrebné na vznik tornáda
- Akú vzdialenosť vie tornádo prejsť
- Ktoré tornádo zabilo v minulosti stovky ľudí
- Prečo v Česku zničilo päť obcí
- Aká je pravdepodobnosť, že sa tornádo vyskytne na Slovensku
Čo je tornádo a kedy vznikne
Tornádo je prudký atmosférický vír, ktorý je spojený najčastejšie so zemským povrchom. Jeho priemer sa pohybuje od niekoľkých metrov až po niekoľko kilometrov. Často pred jeho vznikom možno pozorovať tmavú oblohu s jemným nádychom tmavozelenej farby. Predzvesťou je aj prudký príchod lejaka a prípadne krúpy s veľkosťou golfových loptičiek.
Jeho vzniku predchádza búrka
Na to, aby tornádo vzniklo, je potrebná búrka. Nie z každej však môže tornádu vzniknúť. Búrka musí byť supercelou, čo je typ búrky, ktorá obsahuje len jeden dlhotrvajúci, neustále rotujúci prúd vzduchu. Na radare ju odborníci spozorujú ako mezocyklónu.
Supercela môže dosahovať výšku aj viac ako 10 kilometrov a vyzerá ako lievik mrakov, respektíve ako obrátená pyramída. Na jej vytvorenie a vytvorenie samotného tornáda je potrebný aj strih vetra, teda keď sa teplý a vlhký vzduch zráža so studeným a suchým vetrom.
Zvyčajne sa strih vetra deje v horizontálnej polohe. Pri silnejšej búrke, akou supercela je, však začína prúd vetra stúpať. Čím viac teplého vzduchu z búrky nasáva, tým väčšia je jeho rýchlosť. Vzniká tunelový oblak a ak je dostatočne rýchly, silný a dokáže sa spojiť aj so zemským povrchom, vznikne tornádo.
Kategorizácia
Búrky aj tornáda majú svoje samostatné delenia. Búrka sa kategorizuje podľa rýchlosti vetra na Beaufortovej stupnici do 12 kategórií. Prvou z nich je bezvetrie do 1 kilometra za hodinu, posledným, teda 12. stupňom, je už orkán s rýchlosťou vetra nad 118 kilometrov za hodinu. Práve takúto a oveľa vyššiu rýchlosť vetra potrebuje na svoj vznik aj supercela, teda samotné tornádo.
Na kategorizáciu tornád sa používa Fujitova stupnica. Len približne z jednej z tisíc búrok vzniká supercela a približne z každej piatej supercely sa vytvorí tornádo. Jeho veľkosť a trvanie závisí najmä od rýchlosti vetra v búrke. Kategorizuje sa nasledovne:
- F0: rýchlosť vetra od 62 km/h do 117 km/h, škody: poškodené komíny, polámané konáre.
- F1: rýchlosť vetra od 118 km/h do 180 km/h, škody: strhnutá strešná krytina, mierne posunuté autá.
- F2: rýchlosť vetra od 181 km/h do 253 km/h, škody: stromy vytrhnuté zo zeme, strhnuté strechy.
- F3: rýchlosť vetra od 254 km/h do 332 km/h, škody: zničené steny budov, prevrátené autá, vykoľajené vlaky.
- F4: rýchlosť vetra od 333 km/h do 418 km/h, škody: domy zrovnané so zemou, autá lietajú.
- F5: rýchlosť vetra nad 419 km/h, škody: so zemou sú zrovnané aj železobetónové konštrukcie, z domov neostanú ani základy.
V takmer 75 % prípadov zaznamenaných tornád ide o kategórie F0 a F1, teda tie najmenšie. Každé piate tornádo má kategóriu F2, len necelých 5 % je kategórie F3 a menej ako jedno percento tvoria najsilnejšie tornáda F4 a F5. Najsilnejšie, aké bolo kedy na Zemi zaznamenané, dosahovalo rýchlosť vetra 541 kilometrov za hodinu.
Vydrží niekoľko minút, aj niekoľko hodín
Tornádo môže trvať chvíľu, no pokojne aj pol dňa. Jeho životnosť sa odvíja najmä od jeho sily, ale taktiež od jeho trasy. Ak tornádu v ceste prakticky nič nestojí a je dostatočne silné, vydrží dlhé hodiny a prejde pokojne aj 500 kilometrov, čo je pre predstavu približná vzdialenosť od Bratislavy napríklad po Michalovce alebo dokonca Benátky.
Tornáda vo svete
Tornáda vznikajú na celom svete – na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy, kde sú podmienky na ich vytvorenie až príliš chladné. Napríklad len v Európe ich zaznamenáme v priemere viac ako 200 ročne. V drvivej väčšine však ide o malé tornáda kategórii F0 a F1.
V roku 2022 bolo na území Európy povrtených 214 tornád, pričom najsilnejšie z ich boli kategórie F2 a tvorili zhruba 10 %. Na území Slovenska nebolo zaznamenané ani jedno, ale napríklad v Česku mali 3, v Poľsku až 27 a v Maďarsku 2.
Tornádová ulička v Amerike
Zďaleka najviac tornád na svete sa tvorí na území Spojených štátov. Na území Texasu, Oklahomy a Kansasu majú dokonca takzvanú Tornádovú uličku, kde sú na vznik týchto prírodných úkazov ideálne podmienky. Každé štvrté tornádo kategórie vyššej ako F3 vo svete sa vytvorí práve tu.
Ročne sa v Tornádovej uličke vyskytne viac ako tisíc tornád. Najpokojnejším obdobím je prekvapujúco leto, najviac im totiž vyhovujú podmienky na jar, respektíve od marca do júna. V roku 2022 tu zaznamenali 1 146 tornád, čo je päťkrát viac ako v celej Európe.
Ak toto číslo vydelíme počtom dní v roku, dostaneme veľmi zaujímavý údaj – každý deň sa v Spojených štátoch vyskytli v priemere viac ako tri tornáda. V roku 2022 boli štyri z nich kategórie F4 (podobnej ako minulý rok v júni na Južnej Morave), kategóriu F5 minulý rok nezaznamenali. F0 a F1 tvorili viac ako 80 % všetkých kategórii.
Najničivejšie zabilo stovky ľudí
Najničivejšie tornádo, aké meteorológia a úrady kedy zaznamenali, bolo taktiež v Spojených štátoch. Nejde však len o rýchlosť vetra, ale najmä o spúšť, akú za sebou zanechalo. Zrodilo sa z búrky v Missouri, prešlo cez celý štát, následne do Illinois a zmizlo až v Indiane. Prešlo stovky kilometrov a zanechalo škody v miliardách dolárov.
Tento incident sa stal takmer pred sto rokmi, konkrétne 18. marca 1925. Tornádo dosahovalo rýchlosť okolo 500 kilometrov za hodinu, čím spadalo do najničivejšie kategórie F5. Pripisuje sa mu až 695 mŕtvych. Následne incident pomenovali ako Trojštátne tornádo.
Tornáda u nás
Aj keď sme minulý rok na Slovensku nezaznamenali žiadne tornádo, neznamená to, že nás v blízkej budúcnosti nečaká. Varovaním by mal byť najmä nedávny incident na československej hranici.
Spúšť v Čechách
Nečakaná skaza postihla okresy Hodonín a Břeclav vo štvrtok 24. júna 2021. Na tento dátum domáci rozhodne nikdy nezabudnú. Rýchlosť vetra vtedy prekročila hranicu 400 kilometrov za hodinu. Vzniklo krátko pred ôsmou hodine večer, trvalo viac ako hodinu a prešlo 26 kilometrov. Šírka pásu bola od 100 až do 700 metrov.
Bilancia bola hrozivá – stovky zranených, štyria mŕtvi a škody v hodnote miliárd českých korún. Kostol v obci Hrušky prišiel o vežu, strechu a fasádu, v Moravskej Novej Vsi boli poškodené stovky domov, vo Valticiach zničila búrka strechu zámku a v Hodoníne boli okrem domov poškodená aj miestna ZOO, domov pre seniorov, športová hala a škola.
Máme sa na Slovensku báť?
Tornáda sú na Slovensku raritou a väčšina z nich patrí do kategórie F0. Meteorológovia upozorňujú ľudí, že často pri ich vzniku nevedia odhadnúť vzdialenosť. Ak tornádo vyzerá, že sa nehýbe, pravdepodobne sa hýbe priamo k vám. Jedinou možnosťou je pred tornádom ujsť, aj keď môže byť zložité zistiť, odkiaľ a kam má namierené.
Ak už by ste sa dostali do situácie, že sa musíte pred tornádom skryť, nájdite pevné schodisko a skryte sa podeň, prípadne nájde čo najmenšiu miestnosť (napríklad toaletu alebo komoru). Silnejšie tornáda totiž vedia preraziť aj murované domy. V bezpečí budete vo vzdialenosť väčšej ako jeden kilometer od tornáda.
Šanca, že na našom území natrafíte na tornádo, je však naozaj malá. No nie nulová. Podľa meteorológov sa na Slovensku objaví jedno tornádo ročne. Akékoľvek informácie o tornádach môžete zaslať na mailovú adresu Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Častejšie sa u nás môžete stretnúť s trombou, teda akýmsi zárodkom tornáda. Tromba je rotujúci oblak lievikovitého tvaru, ktorý niekedy pripomína sloní chobot. Sám o sebe neškodný. Ak by sa dotkol zeme, vtedy už hovoríme o tornáde. Podľa SHMÚ je v našich geografických šírkach výskyt veľkej tromby veľmi ojedinelým javom, zaznamenali sme však výskyt lievikov z búrkových oblakov, ktoré nedosiahli k zemskému povrchu a preto ich ako tornáda neklasifikujeme. Naposledy boli takéto lieviky pozorované v júni 2023 neďaleko Nitry, pri Krupine aj v okolí Turca.
Zdieľať na