Pamätáte si, kedy ste naposledy zjedli niečo, čo vám príliš nechutilo alebo nevoňalo? Niečo, nad čím vaše chuťové bunky nezaplesali? Možno ste sa do toho pustili len preto, lebo to bolo zdravé, a chuť, vôňu či vzhľad ste v tom momente neriešili. To je však chyba. Potešenie z jedla je totiž veľmi dôležité.
Pre mnohých patrí pôžitok z jedla, alebo takzvaný „vitamín P“, k tým najväčším pôžitkom v živote. V skutočnosti je dôležitý minimálne tak, ako samotný obsah nášho taniera. Okrem psychického uspokojenia má aj výhody pre zdravie – ochutnávanie totiž podporuje trávenie, môže pomôcť zlepšiť náš vzťah k jedlu a dokonca nás nasmerovať k zdravšiemu stravovaniu.
Za všetkým je dopamín
Fyziologicky sa pôžitok, ktorý ľudia získavajú z jedla, aktivuje v našich ústach aj v mozgu. „Potešenie akéhokoľvek druhu, vrátane potešenia z jedla, vedie k uvoľneniu dopamínu v mozgu,“ vysvetľuje terapeutka a dietologička Aleta Storch z Wise Heart Nutrition and Wellness. Dodáva, že dopamín je často označovaný ako hormón dobrej nálady, pretože aktivuje cesty odmeňovania v mozgu, čo podporuje pocit šťastia, harmónie a pokoja.
Výskum z roku 2011 dokonca uvádza, že ľudia s obezitou môžu mať narušenú citlivosť na dopamín, čo ich vedie k prejedaniu sa, aby dosiahli primeraný pôžitok z jedla. Keď však chémia v mozgu funguje správne, naše potešenie z konzumácie jedla vedie k viacerým fyzickým benefitom.
Chutné trávime lepšie
Keď konzumujeme jedlo, ktoré nám chutí a ktoré si užívame, vďaka stimulovanému dopamínu ho trávime a metabolizujeme efektívnejšie. V reakcii na príjemný zážitok z jedla sa uvoľníme a náš nervový systém prejde do režimu odpočinku a trávenia. To nám umožňuje úplne rozložiť skonzumovanú potravu a využiť z nej všetky živiny.
Toto zistenie by mohlo podporiť naše snahy o zdravšie stravovanie. „Prevláda názor, že zdravé jedlo musí byť nevýrazné alebo nechutí dobre, to ale jednoducho nie je pravda,“ zdôrazňuje dietologička a poradkyňa pre intuitívne stravovanie Sarah Gold Anzlovar. Určite sa už každý na vlastnej koži niekedy presvedčil, že aj zdravé jedlo môže chutiť skvele a môžeme sa po ňom vyslovene zalizovať. „Keď jeme jedlo, ktoré nám chutí, spokojnosť sa zvyšuje, čo môže skutočne zlepšiť kvalitu stravy a znížiť možnosť prejedania sa alebo záchvatovitého jedenia,“ pripomína Sarah Gold Anzlovar.
Viac než len palivo
Odborníci sa zhodujú, že keby sme jedli len preto, lebo to potrebujeme pre svoje prežitie, ochudobnili by sme sa o emocionálny rozmer výživy. Jedlo je v skutočnosti viac než len palivo pre naše telo. Odráža sa v ňom dávna ľudská skúsenosť, prepojenie s blízkymi i kontakt s kultúrnym dedičstvom. Inak povedané, jedlo nekŕmi len naše telo, malo by byť pokrmom aj pre našu dušu.
Pôžitok z jedla zvyšuje sociálne prepojenie s inými. Zo štúdie Trusted Source z roku 2015 vyplýva, že keď si ľudia vychutnávajú jedlo s ostatnými, prispieva to k zvýšenému pocitu šťastia. Dobré jedlo tiež dokáže zvýšiť naše emocionálne pohodlie. Teplá slepačia polievka, keď sme chorí, koláč, ktorý nám pripomína babičku či dezert, ktorý v nás vyvoláva spomienky na krásne dovolenkové miesta, to všetko nám dokáže zdvihnúť náladu, posilniť myseľ a ulahodiť aj nášmu telu.
V neposlednom rade, vďaka jedlu zažívame pocit spolupatričnosti, ktorý je životne dôležitý pre duševné zdravie. Napokon, aké krajšie miesto na prežívanie spolupatričnosti v rámci rodiny poznáte, než stôl, pri ktorom sa všetci zídu na spoločnom obede či večeri?
Emocionálne jedenie vs jedenie pre potešenie
„Niekedy jedlo ponúka útechu na konci náročného dňa, čo mnohí považujú za negatívne emocionálne jedenie,“ pripomína Anzlovar. Prečo je emocionálne jedenie problematické? Pretože predstavuje obracanie sa na jedlo, aby sme sa vyrovnali s ťažkými emóciami, ako sú stres, hnev či smútok. Často vedie k bezduchej konzumácii a vytvára napätý vzťah k jedlu. Je teda pochopiteľné, že sa človek niekedy obáva myšlienky jesť pre potešenie.
Avšak, emocionálne jedenie a jedenie pre potešenie sú dve úplne rozdielne veci, líšia sa v zámere aj vo výsledku. „Emocionálne jedenie je, keď ľudia používajú jedlo ako spôsob, ako sa vyrovnať s pozitívnymi alebo negatívnymi emóciami,“ hovorí Anzlovar. „Jesť pre potešenie znamená vybrať si jedlo tak, aby sme si vychutnali jeho chuť, textúru i zážitok, ktorý nám prináša. Napríklad keď idete v lete na kopček zmrzliny alebo zjete jablko priamo zo stromu v jablkovom sade.“
Samozrejme, neexistuje dokonale nakreslená hranica medzi emocionálnym jedením a jedením pre potešenie, niekedy sa tieto dve veci môžu prekrývať. Existuje však spôsob, ako ich rozoznať. Stačí sa pýtať: Ako sa po jedle cítim? Ak si totiž dáme záležať na tom, aby sme si jedlo vychutnali, nezanechá v nás pocit viny ani hanby.
Zdieľať na