Mnohí si určite ešte pamätáme na škôlkárske časy, keď sme museli poobede povinne „spať“. V produktívnom veku by sme pre zmenu zasa dali neviem čo za to, aby si sme si mohli v práci dopriať „šlofíka“. Dospelí totiž vedia, že také krátke zdriemnutie je na nezaplatenie. O obzvlášť to platí pre seniorov.
Podľa výskumov si v USA počas dňa zdriemne približne jedna tretina dospelých. Podriemkávanie má pritom rado viac mužov, ako žien. U nás síce takúto štatistiku k dispozícii nemáme, no aj na základe vlastných skúseností určite vieme, že poobedný spánok môže byť mimoriadne osviežujúci. Všetko má však aj svoje „ale“.
Výhody zdriemnutia
Začnime pozitívami, pretože tie sú najdôležitejšie. Prečo by sme si vôbec mali počas dňa zdriemnuť, keď na spánok je určená noc? Mnohým poobedný spánok pomáha cítiť sa dobre, oddýchnuť si, naštartovať sa do ďalšej časti dňa, a možno aj vyrovnať deficit spánku, ak napríklad dlho do noci pracovali. Okrem toho zdriemnutie cez deň zlepšuje náladu a nabíja novou energiou.
Pozor, na dĺžke záleží!
Stále však hovoríme o zdriemnutí, nie o plnohodnotnom spánku. Problém je totiž práve v dĺžke nášho oddychu. Vedci tvrdia, že najideálnejšie je „stratiť sa“ na 20 – 30 minút. Takéto krátke zdriemnutie umožňuje našej mysli i telu odpočinúť si bez toho, aby sme vstúpili do hlbších fáz spánku.
Ak máte dostatok času a váš organizmus cíti potrebu dlhšieho zdriemnutia, potom je vhodné pospať si na 60 až 90 minút. Je to dostatočne dlhý čas na hlboký spánok s pomalými vlnami, ktorý sa končí v ľahších fázach spánku a umožní nám cítiť sa po prebudení bdelo a sviežo. Problematické ale môže byť stredne dlhé zdriemnutie v trvaní približne 45 minút – zobudenie totiž prichádza počas najhlbšej fázy a po prebudení tak zvyčajne bývame omámení a dezorientovaní.
Ide o takzvanú spánkovú zotrvačnosť, teda prechodný stav medzi spánkom a bdením, kedy sa po zdriemnutí budíme ešte vyčerpanejší a máme silnú potrebu vrátiť sa spať.
Radšej hneď popoludní, ako neskôr
Vedci zistili, že keď si ľudia zdriemli okolo tridsať minút, mali po prebudení lepšiu pamäť a výkonnosť, ako tí, ktorí vôbec nedriemali, alebo tí, ktorí si pospali dlhšie. Pozitívne sa vplyv krátkeho zdriemnutia prejavil aj na nálade, ľudia zvyknutí zdriemnuť si menej podliehali melanchólii a úzkosti. Okrem dĺžky zdriemnutia je však dôležité aj to, kedy si pospíme. Väčšina výskumníkov v oblasti spánku odporúča zdriemnuť si pred 14. hodinou, aby takéto zdriemnutie neohrozilo náš nočný spánok.
Nemusí to byť pre každého
Samozrejme, nie každý má potrebu zdriemnuť si počas dňa, a je to tak v poriadku. Niektorí ľudia nemôžu pri svetle zaspať alebo majú problémy so spánkom na iných miestach, ako sú vlastné postele, čo si niekedy zdriemnutie vyžaduje. Tiež nie každý dokáže spať len dvadsať minút a ak sa má po prebudení cítiť omámene, radšej sa zdriemnutia vzdá.
V neposlednom rade by sa zdriemnutiu mali vyhýbať aj tí, ktorí majú problémy so spánkom v noci. Krátke zdriemnutie vo všeobecnosti nemá vplyv na kvalitu nočného spánku. Ak však v noci pociťujete nespavosť alebo zlú kvalitu spánku, zdriemnutie môže tieto problémy ešte zhoršiť.
Zdieľať na