Ukončuje vaše dieťa predškolskú dochádzku a vy sa rozhodujete medzi klasickou školou a domácim vzdelávaním? Druhá spomínaná možnosť zatiaľ na Slovensku nie je príliš rozšírená, no uvažuje nad ňou stále viac rodičov. Aké je to byť domškolákom a čaká takéto deti úspešná budúcnosť? To všetko sa dozviete v našom veľkom prehľade a zo skúseností nami oslovených rodín.
V článku sa dočítate:
- Ako domáce vzdelávanie vlastne vyzerá
- Ako je to so známkami a hodnotením detí
- Aký je rozdiel v domácom vzdelávaní medzi základnou a strednou školou
- Aké výhody prináša domáce vzdelávanie
- Aké sú úskalia domškoláctva
- Aké vzdelanie potrebuje rodič v úlohe učiteľa
- Ako prejsť na domáce vzdelávanie
- O šikovnej domškoláčke Sofii, ktorú priťahuje veda
- O rodine Krajčovičovcov a ich šiestich deťoch
Ako také domáce vzdelávanie vlastne vyzerá?
Ide o alternatívnu formu vzdelávania, pri ktorej dieťa nechodí denne do klasickej vzdelávacej inštitúcie zaradenej do siete škôl Slovenskej republiky. Učí ho rodič alebo učiteľ, ktorého zákonný zástupca poverí. Podmienky fungovania domáceho vzdelávania sú legislatívne upravené, a to zákonom č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní.
V spomínanom školskom zákone sa domáce vzdelávanie označuje pojmom „individuálne vzdelávanie“. Netreba si ho však mýliť s názvom „individuálny učebný plán“. Ten totiž predstavuje čiastočnú domácu výučbu s dochádzaním do školy minimálne na 2 hodiny týždenne.
Pre koho je výučba doma vhodná?
Domáce vzdelávanie je výhodnou alternatívou pre rodičov a deti, ktorým nevyhovuje súčasný klasický školský systém výučby. Chcú svojich potomkov učiť v známom prostredí bez stresu či nemenných pravidiel a s prihliadnutím na individuálne potreby každého dieťaťa. Tento typ vzdelávania oceňujú aj rodičia s pružnou pracovnou dobou v štýle „home-office“ (práca z domu) a tiež tí, ktorí často cestujú alebo trávia čas v zahraničí. Dôležitú rolu takisto zohrávajú obavy zo šikany, prípadne zdravotné či psychické problémy detí.
Ľady sa už pohli, no stále prevažujú predsudky
Veľmi častým argumentom zo strany odporcov domáceho vzdelávania je, že deti sa neskôr nebudú vedieť adaptovať v kolektíve a že úroveň vzdelania môže pokrivkávať. Pravda je však taká, že deti sa pravidelne stretávajú s inými domškolákmi práve preto, aby neboli ochudobnené o kontakty s rovesníkmi. Existujú tiež prípady, kedy sa žiaci spájajú a samotné vzdelávanie prebieha v komunite pod taktovkou kvalifikovaného pedagóga. Výučba si zakladá na zážitkovej forme, pričom rodičia majú snahu podporovať u detí prirodzený záujem o vedomosti.
Ako je to so známkami a hodnotením detí?
Aj deti na domácom vzdelávaní sú hodnotené. Keďže musia byť zapísané v škole, ktorá podporuje tento systém výučby, bývajú v nej každý polrok komisionálne preskúšané. Dostávajú tiež klasické vysvedčenia ako deti z ostatných škôl. Výnimku z preskúšavania majú žiaci len z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.
Školáci, ktorí sa vzdelávajú cez zahraničnú školu, napríklad v susednej Českej republike, sú na slovenskej kmeňovej škole preskúšavaní na konci štvrtého a deviateho ročníka. Niektorí však o to požiadajú častejšie – aspoň raz do roka. Deje sa to vtedy, ak na strednú školu plánujú nastúpiť na Slovensku.
Stredoškoláci už toľko voľnosti nemajú
Domáce vzdelávanie je v súčasnej dobe schválené pre predškolákov a žiakov prvého aj druhého stupňa. Pre študentov stredných škôl, ktorí nemajú skončenú povinnú školskú dochádzku, je tento typ výučby obmedzený. Musí ho povoliť vzdelávacia inštitúcia zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu pobytu v zahraničí. Rodičia však môžu požiadať o individuálny učebný plán svojho tínedžera. V momente ukončenia povinnej školskej dochádzky sa už dá požiadať o dištančnú alebo externú formu, ak to škola umožňuje.
Domškoláci sú samostatnejší a trávia viac času vonku
V rámci domáceho vzdelávania sa kladie dôraz predovšetkým na individuálny prístup a záujmy samotných detí. Tie z takéhoto systému môžu vyťažiť maximum za oveľa kratší čas než ten, ktorý by strávili sedením v lavici. Medzi najväčšie výhody tohto typu výučby patrí:
- lepšie prispôsobenie schopnostiam, záujmom a potrebám dieťaťa a rodiny
- prepojenie s reálnym životom a praktickými činnosťami
- zážitkové vzdelávanie
- viac času stráveného v prírode
- časová flexibilita a efektivita
- vnútorná motivácia k učeniu
- výraznejšia samostatnosť dieťaťa
- rozvoj kritického myslenia a kreativity
Domáce vzdelávanie má svoje úskalia
Pre rodičov, ktorí sa rozhodnú svojich potomkov vzdelávať doma, môže byť táto cesta v porovnaní s klasickou školou zo začiatku veľmi náročná. Celú zodpovednosť totiž preberajú na seba, čo býva psychicky vyčerpávajúce. Mali by byť tiež majstrami organizácie práce a sebadisciplíny nielen u seba, ale aj svojich detí. A musia sa takisto pripraviť na kritiku či nepochopenie zo strany okolia i najbližšej rodiny.
Medzi negatíva domáceho vzdelávania patrí v neposlednom rade existenčná otázka. Rodinám domškolákov chýba akákoľvek podpora od štátu. Jeden z rodičov zvyčajne stratí príjem alebo pracuje na znížený úväzok. V záujme kvalitnej výučby je tiež niekedy potrebné dokúpiť učebnice alebo vyrábať rôzne pomôcky.
Rodič v roli učiteľa potrebuje vzdelanie
Ak máte doma predškoláka a chcete ho učiť sami, postačí vám vzdelanie ukončené maturitnou skúškou v akomkoľvek odbore. V opačnom prípade si musíte nájsť garanta, od ktorého získate kópiu o dosiahnutom vzdelaní. Situácia sa však zásadne mení, keď dieťa nastupuje do prvého ročníka.
Pri domácom vzdelávaní žiakov I. stupňa ZŠ totiž musíte mať dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie II. stupňa (magisterské) ustanovené pre učiteľov žiakov I. stupňa. V prípade, že vaše dieťa navštevuje II. stupeň ZŠ, aj od vás sa vyžaduje ukončené magisterské štúdium pre učiteľov žiakov II. stupňa v akomkoľvek odbore.
Ak uvedené kvalifikačné predpoklady nespĺňate, nevešajte hlavu. Riešenie prichádza takisto v podobe garanta, od ktorého budete potrebovať kópiu dokladu o vzdelaní a písomný súhlas s individuálnym vzdelávaním vášho dieťaťa. Garantom pritom môže byť hocikto aj spomedzi vašich známych.
Ako prejsť na domáce vzdelávanie?
Najskôr si vyberte kmeňovú školu, do ktorej bude vaše dieťa zapísané a kde bude polročne preskúšané. Na Slovensku už existujú školy, ktoré podporujú domáce vzdelávanie a v budúcnosti môžu pribudnúť aj ďalšie. Následne sa s vedením vybranej vzdelávacej inštitúcie dohodnite, podajte oficiálnu žiadosť o individuálne vzdelávanie a počkajte na odpoveď. Po kladnom vyjadrení sa nakontaktujte na „domškolácke“ skupiny vo vašom okolí napríklad prostredníctvom Facebooku.
Talentovaná domškoláčka Sofia bude zrejme vedkyňou
O svoju skúsenosť sa s nami podelila pani Zora Ercsényiová, ktorej rodina sa pre domáce vzdelávanie rozhodla v 3. ročníku, kedy jej dcéra Sofia mala 8 rokov: „Hlavným dôvodom bol jej problém s čítaním a písaním, aj keď testy v pedagogicko-psychologickej poradni dopadli dobre. Nevyhovoval nám klasický systém výučby.“ Na vyučovanie si pani Zora trúfla pod vedením garanta.
Mladá slečna po siedmich rokoch plynule prešla na strednú školu. A podľa jej mamy išlo aj s odstupom času o dobré rozhodnutie: „Sofia sa efektívne vzdelávala z vlastnej vôle, získané vedomosti si udržala až doteraz a ostalo jej veľa času na vlastné záujmy.“
A ako celý priebeh vzdelávania vníma samotná študentka? „Nemala som pocit, že by som bola o niečo ukrátená. Mala som naďalej svojich pár kamarátov, chodila som na rôzne krúžky, kde som sa stretávala s deťmi podobných záujmov.“
Ako Sofia ďalej priznáva, odmalička ju to ťahalo k prírodným vedám. Po ukončení základnej školy úspešne zvládla prijímacie skúšky na gymnázium. Už po polroku však prestúpila na školu pre nadaných žiakov (CENADA).
„V pôvodnej škole mi nevyhovoval kolektív po ľudskej stránke, ale hlavne som nemala dostatok času na stáže v laboratóriách SAV (Slovenskej akadémie vied, pozn.red.), ktorým som sa začala venovať ešte počas domáceho vzdelávania. Momentálne som spokojná so systémom výučby aj s kolektívom a nemám problém so socializáciou,“ ukončuje Sofia svoje rozprávanie.
V rodine Krajčovičovcov vyrástli aj úspešní vysokoškoláci
Pani Viera Krajčovičová vychováva šesť detí, s ktorými sa takisto podujala na domáce vzdelávanie. A to dokonca v časoch, keď tento systém výučby bol u nás v plienkach: „Začali sme v roku 2011 s naším tretím synom, ktorý bol vtedy druhák, hlavne kvôli dyslexii. Dve staršie deti chodili do školy. Ako garanta sme mali moju švagrinú, ktorá spĺňala potrebnú kvalifikáciu.“
V rodine majú skúsenosti s obidvomi typmi vzdelávania, a tak pani Viera môže porovnávať: „Starší syn odišiel zo školy do domáceho vzdelávanie v siedmom ročníku. Jediné dieťa, ktoré neabsolvovalo domácu výučbu, bola najstaršia dcéra. A najmladšia absolvovala doma iba prvý stupeň, potom sa rozhodla učiť v klasickej škole.“
Pre obe dievčatá boli motiváciou krásne kamarátstva so spolužiačkami. Keby sa však ich mama mala znovu rozhodovať pre systém vzdelávania, zvolila by domškoláctvo: „Pre deti to bolo veľkým prínosom, hlavne pre prvého syna, ktorý ostal doma.“ A čo by poradila rodičom, ktorí sa nevedia rozhodnúť?
„Musia mať odvahu a odhodlanie. Je to ťažká cesta. Ja sama som sa cítila občas zlyhávajúco, ale aj tak to nakoniec prinieslo veľmi veľa dobra. Nedá sa ale povedať, že klasická škola je zlá, veď vyhovuje mnohým deťom. Nájdu sa tam aj výborní učitelia a často vznikajú nádherné priateľstvá. V súčasnosti už naše deti z domáceho vzdelávania vyrástli a ja sama pracujem ako učiteľka.“
Syn pani Viery, Martin Krajčovič, momentálne študuje na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity. Aký je jeho postoj k domškoláctvu? „Deti, ktoré prešli domácim vzdelávaním, sú podľa mňa viac pripravené na systém vzdelávania na vysokých školách. Vedia prebrať na seba zodpovednosť za to, čo a ako sa majú naučiť a zároveň vedia lepšie, čo chcú v živote robiť a akým spôsobom sa majú na to pripraviť. Takisto majú väčšiu radosť z učenia ako deti z klasických škôl.“
Martinov brat Ondrej študuje na rovnakej univerzite, ale navštevuje Fakultu informatiky a informačných technológií. Ako sám tvrdí, domáce vzdelávanie ho ovplyvnilo v dvoch rovinách: „Na edukatívnej úrovni vidím veľký prínos v tom, že moje uvažovanie nie je oklieštené nejakými hranicami. Rozmýšľam inak ako ostatní, čo mi pomáha pri kreativite a napredovaní.“
A s čím mal Ondrej ako domškolák najväčší problém? „Ovplyvnilo to moje sociálne väzby. Som navyše introvert a keď som prišiel na klasickú školu, dlhšie mi trvalo pochopiť, ako komunikovať, čo je napríklad myslené ironicky a podobne.“
Ďalší brat Marek Krajčovič študuje na gymnáziu Jána Hollého v Trnave. Aj jeho vraj domáce vzdelávanie naučilo najmä kriticky myslieť. „A tiež som sa presvedčil, že k tomu, aby som dobre zvládol predpísané učivo, nemusím sedieť pol dňa v škole a zvyšný čas tráviť pri úlohách. Výučba bola efektívnejšia a tak mi ostal čas na moju veľkú záľubu – hru na organe,“ dodáva.
Štvrtý brat Juraj Krajčovič navštevuje Strednú priemyselnú školu strojnícku v Bratislave. Aj on domáce vzdelávanie s odstupom času vníma kladne a vyhovovalo mu. „Mal som trochu problém so sebadisciplínou, ale mamina mi s tým pomohla. V detstve som sa raz do týždňa stretával s rovesníkmi, niekedy aj častejšie, ak sa to spontánne podarilo. Teraz na strednej som do kolektívu zapadol celkom dobre,“ dopĺňa hodnotenie svojich súrodencov.
Zdieľať na
Zdieľaní