Medicína prešla za posledné roky obrovským vývojom. Choroby, na ktoré kedysi ľudia zomierali, vieme dnes bez najmenších problémov liečiť. Naďalej však existuje niekoľko výnimiek. K nim patrí aj Parkinsonova choroba. Hoci v priebehu posledných desaťročí bol dosiahnutý významný pokrok v pochopení patofyziológie a liečby Parkinsonovej choroby, pre medicínu a výskum zostáva naďalej výzvou.
V článku sa dočítate:
- Čo je Parkinsonova choroba?
- Aké sú príčiny Parkinsonovej choroby?
- Ako sa táto choroba prejavuje?
- Ako lekár zistí, že trpíte Parkinsonovou chorobou?
- Aká je jej liečba?
- Existuje prevencia pred Parkinsonovou chorobou?
- Ako vyzerajú možnosti liečby v budúcnosti?
Čo je Parkinsonova choroba?
Parkinsonova choroba, tiež nazývaná Parkinsonizmus, je chronické neurodegeneratívne ochorenie nervového systému. Je charakterizovaná postupným úbytkom nervových buniek v časti mozgu nazývanej substantia nigra. Tento úbytok vedie k nedostatku dopamínu, dôležitého neurotransmitera, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri regulácii pohybu a koordinácii. Názov tejto choroby pochádza od anglického lekára Jamesa Parkinsona, ktorý ju v roku 1817 podrobne popísal vo svojej práci.
Aké sú príčiny Parkinsonovej choroby?
Príčiny nie sú zatiaľ úplne jasné, ale výskumy naznačujú kombináciu genetických, environmentálnych a neurochemických faktorov, ktoré môžu zohrávať úlohu pri jej výskyte.
Genetické faktory
Parkinsonova choroba môže mať genetickú zložku, čo znamená, že existujú určité genetické faktory, ktoré môžu zohrávať úlohu pri jej výskyte. Nie všetky prípady choroby sú však dedičné. Väčšina je sporadická, čo znamená, že nie sú priamo spojené s genetikou alebo rodinnou históriou.
Existujú však isté genetické mutácie a varianty génov, ktoré sú spojené s vyšším rizikom vzniku Parkinsonovej choroby. To znamená, že ak máte príbuzných s touto chorobou, môže to zvýšiť vaše riziko vzniku ochorenia. Niektoré z týchto genetických faktorov zahŕňajú mutácie génov PARK1, PARK2, GBA a ďalších.
No i tak je dôležité poznamenať, že dedičnosť Parkinsonovej choroby môže byť komplexná. Väčšina ľudí s rodinnou históriou ju nezdedí presne podľa Mendelových zákonov dedičnosti. Namiesto toho ide o kombináciu genetických a environmentálnych faktorov, ktoré prispievajú k vývoju tejto choroby.
Environmentálne faktory
Existuje niekoľko environmentálnych faktorov, ktoré sa pripisujú Parkinsonovej chorobe. Tieto faktory môžu zahŕňať vystavovanie sa toxickým látkam, ako sú pesticídy, ťažké kovy a rozpúšťadlá. Dokázalo sa tiež, že určité povolania, v ktorých ľudia prichádzajú do kontaktu s týmito látkami, majú zvýšené riziko vzniku tohto ochorenia. No aj tu je dôležité poznamenať, že vplyv environmentálnych faktorov na Parkinsonovu chorobu môže byť komplexný a variabilný medzi jednotlivými ľuďmi.
Nie každý, kto je im je vystavený, ochorie na Parkinsonovu chorobu, a naopak, nie všetci pacienti prišli do konaktu s týmito faktormi. Stále prebieha výskum s cieľom presnejšie určiť, akú úlohu zohrávajú pri vzniku Parkinsonovej choroby.
Starnutie
Starnutie je najväčším rizikovým faktorom. Väčšina prípadov sa objavuje u ľudí nad 60 rokov. Starnutie vedie k prirodzeným zmenám v mozgu a zvyšuje riziko neurodegeneratívnych ochorení, vrátane tohto ochorenia.
Pohlavie
Môžeme pozorovať určité rozdiely v riziku Parkinsonovej choroby medzi pohlaviami. Muži majú vyššiu pravdepodobnosť vzniku ochorenia než ženy, ale prečo k tomu dochádza, nie je zatiaľ úplne jasné.
Ako sa prejavuje?
Parkinsonova choroba je charakterizovaná rôznymi motorickými a nemotorickými príznakmi, ktoré majú významný vplyv na kvalitu života.
Motorické príznaky
- Tremor (trepotanie): Tremor je jedným z najpozorovateľnejších príznakov choroby. Ide o rytmické a nekontrolovateľné chvenie končatín, najčastejšie rúk. Trepotanie sa prejavuje v pokoji a často ustupuje počas pohybu.
- Bradykinézia: Bradykinézia označuje spomalenie pohybu a stratu schopnosti začať a dokončiť pohyb. Pacienti s Parkinsonovou chorobou majú problémy s chôdzou, menením postavenia, ale aj s jednoduchými úkonmi, ako je obliekanie.
- Rigor: Rigor je zvýšený svalový tonus a stuhnutosť svalov, čo vedie k pocitu tuhosti. Môže to ovplyvniť rôzne časti tela a viesť k ťažkostiam pri pohybe.
- Posturálna nestabilita: Posturálna nestabilita sa prejavuje problémami s udržiavaním rovnováhy a náchylnosťou k pádom. Pacienti môžu mať problémy so státím a chôdzou.
Nemotorické príznaky
- Depresia: Depresia je častým nemotorickým príznakom, ktorý má významný vplyv na psychické zdravie pacientov.
- Úzkosť: Úzkosť je ďalším psychickým symptómom, ktorý sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, vrátane obáv a nervozity.
- Problémy so spánkom: Poruchy spánku sú u pacientov bežné u pacientov a môžu zahŕňať nespavosť, nočné záchvaty a iné problémy so spánkom.
- Problémy s trávením: choroba môže ovplyvniť tráviaci systém a viesť k problémom, ako je zápcha, nevoľnosť a problémy s prehĺtaním.
- Zmeny nálady: Zmeny nálady, vrátane podráždenosti a emocionálnej labilnosti, môžu byť tiež súčasťou symptómov Parkinsonovej choroby.
- Kognitívne problémy: V pokročilých štádiách choroby sa môžu objaviť aj kognitívne problémy, ako sú problémy s pamäťou a koncentráciou.
Ako sa stanovuje diagnóza?
Klinické vyšetrenie
Lekár zhromaždí podrobnú anamnézu pacienta, vrátane histórie príznakov a rodinného pozadia. Vykoná dôkladné fyzické vyšetrenie na zistenie motorických príznakov.
Vylúčenie iných ochorení
Lekár musí vylúčiť iné ochorenia alebo príčiny príznakov, ktoré by mohli mať súvis s inou chorobou alebo nejakým iným neurodegeneratívnym ochorením.
Neuroimaging
Táto disciplína sa používa na diagnostiku, výskum a monitorovanie rôznych neurologických a psychiatrických ochorení. Neurologické obrazy, ako je napríklad magnetická rezonancia (MRI) alebo pozytronová emisná tomografia (PET), sa môžu použiť na vyšetrenie mozgu a vylúčenie iných patologických zmien.
Konzultácia s odborníkmi
V niektorých prípadoch sa pre potvrdenie diagnózy zapájajú aj ďalší lekári-špecialisti, napríklad všeobecný neurológ alebo neurológ špecializujúci sa na pohybové poruchy.
Liečba Parkinsonovej choroby
Hoci vývoj medicíny v porovnaní s minulosťou značne pokročil, stále existujú choroby, ktoré nevieme úplne vyliečiť. A jednou z nich je aj Parkinsonova choroba. Jej liečba je zameraná najmä na zmiernenie symptómov, zlepšenie kvality života pacienta a spomalenie progresie ochorenia. Existujú rôzne terapeutické metódy a lieky, ktoré môžu pacientom pomôcť. Liečba je však individuálna a prispôsobuje sa závažnosti príznakov a potrebám každého pacienta.
Lieky
Na zmiernenie príznakov ochorenia sa využívajú lieky. Jedným z hlavných liekov je liek Levodopa. Konvertuje sa na dopamín, neurotransmiter, ktorý je nedostatočný u pacientov s touto chorobou. Pomáha zmierniť motorické príznaky, ako je tremor a bradykinézia.
Chirurgická liečba
Hlboká mozgová stimulácia (DBS) sa v súčasnosti považuje za účinnú liečbu pre niektorých pacientov trpiacich Parkinsonovou chorobou. Nie je však zvyčajne prvou voľbou pre všetkých pacientov a nie je ani nevyhnutnou liečbou. Je určená predovšetkým pre tých, ktorí nezaznamenávajú uspokojivé výsledky s liekmi alebo trpia výraznými vedľajšími účinkami liečby.
DBS je chirurgický zákrok, ktorý zahŕňa implantáciu elektród do špecifickej časti mozgu a stimuláciu týchto oblastí elektrickým prúdom. DBS môže pomôcť zmierniť motorické príznaky u pacientov, ale neovplyvňuje nemotorické príznaky choroby, ako sú problémy s pamäťou, depresia a iné psychické symptómy.
Fyzická terapia a rehabilitácia
Fyzická terapia a rehabilitačné cvičenia môžu pomôcť pacientom udržiavať silu a flexibilitu, zlepšovať rovnováhu a koordináciu a minimalizovať problémy s pohybom.
Terapie na zmiernenie nemotorických príznakov
Ako sme už spomenuli, Parkinsonova choroba sa nespája len s motorickými príznakmi. Pre niektorých pacientov môžu byť veľkou pomocou psychoterapie či farmakoterapie. Dôležitá je aj podpora a vzdelávanie pacientov a ich rodín.
Ako sa chrániť pred Parkinsonovou chorobou?
Prevencia nie je zatiaľ dobre definovaná, pretože príčiny tejto choroby nie sú úplne jasné. Avšak existujú niektoré opatrenia a odporúčania, ktoré by mohli pomôcť znížiť riziko vzniku Parkinsonovej choroby:
Strava bohatá na antioxidanty: Výskumy naznačujú, že strava bohatá na antioxidanty, ako sú vitamín C, vitamín E a beta-karotén, môže byť prospešná pre znižovanie rizika tejto choroby. Ovocie, zelenina a potraviny s vysokým obsahom týchto antioxidantov by mali byť súčasťou vášho jedálnička.
Konzumácia kofeínu: Niektoré štúdie ukázali, že vyšší príjem kofeínu môže byť spojený s nižším rizikom Parkinsonovej choroby.
Sledovanie svojej hmotnosti a cvičenie: Udržiavanie zdravej hmotnosti a pravidelná fyzická aktivita môžu pomôcť zmierniť riziko ochorenia. Cvičenie zahŕňa aeróbne cvičenie, ako je chôdza, beh, plávanie, ale aj cvičenia na udržanie flexibility a svalovej sily.
Zníženie expozície pesticídom a toxickým látkam: Niektoré výskumy naznačujú, že dlhodobé vystavenie sa pesticídom a toxickým látkam môže byť spojené s vyšším rizikom choroby. Zníženie expozície týmto látkam môže byť užitočné.
Prevencia je stále predmetom aktívneho výskumu a zatiaľ nie je známe konkrétne opatrenie na úplnú prevenciu. Dôležité je mať na pamäti, že každý prípad Parkinsonovej choroby je jedinečný, a to, čo funguje pre jedného pacienta, nemusí fungovať pre iného.
Výskum a možnosti budúcej liečby
- Genetický výskum: Vedci sa snažia identifikovať genetické faktory spojené s Parkinsonovou chorobou, čo by mohlo viesť k lepšiemu pochopeniu príčin a možno aj vývoju nových liečebných metód.
- Environmentálny výskum: Výskum environmentálnych faktorov, ako je expozícia pesticídom a toxickým látkam, sa snaží zistiť, akú veľkú rolu zohrávajú v rozvoji tohto ochorenia.
- Vývoj nových liekov: Farmaceutický priemysel a výskumníci pracujú na vývoji nových liekov a terapií, ktoré by mohli zlepšiť liečbu a spomaliť progresiu.
- Klinické štúdie: Klinické štúdie sú dôležitou súčasťou výskumu Parkinsonovej choroby, kde sa testujú nové lieky a terapie na pacientoch s touto chorobou. Pacienti môžu byť dobrovoľníkmi v týchto štúdiách a pomôcť pri zlepšení liečby.
- Stemcell-based terapie: Výskum využíva kmeňové bunky na vytvorenie nových terapeutických metód. Existuje nádej, že kmeňové bunky by mohli byť použité na obnovu poškodených buniek mozgu u pacientov s Parkinsonovou chorobou.
- Neuroprotekčné látky: Vedci sa snažia objaviť látky, ktoré by mohli chrániť nervové bunky pred degeneráciou. Tieto látky by mohli spomaliť alebo zastaviť rozvoj ochorenia.
Chystáte sa do kúpeľov či wellness? Vyberte si z týchto najlepších
Zdieľať na
Zdieľaní