Podľa novej štúdie v dôsledku klimatických zmien kvitnú rastliny v niektorých častiach Spojeného kráľovstva v priemere o mesiac skôr ako kedysi. Zatiaľ čo Briti sa radujú nezvyčajne teplému počasiu, v skutočnosti existuje dôvod na obavy. Skorá jar by mohla narušiť ekosystémy a potenciálne ohroziť niektoré druhy.
Posun ročného obdobia
„Výsledky sú skutočne alarmujúce,“ povedal pre platformu CNN Ulf Büntgen, hlavný autor štúdie a profesor z Katedry geografie Cambridgeskej univerzity. „Keď rastliny kvitnú príliš skoro, očakáva sa, že to bude mať škodlivé následky pre voľne žijúce zvieratá, poľnohospodárstvo a záhradníkov.“ Ak budú globálne teploty naďalej rásť súčasným tempom, jar by sa podľa štúdie uverejnenej v Zborníku Kráľovskej spoločnosti B (Proceedings of the Royal Society B) mohla nakoniec začať pravidelne vo februári.
Hrozba neskorých mrazov
Büntgen vysvetlil, že počas zimy sú rastliny v režime „zimného spánku“, vďaka ktorému sa dokážu ochrániť pred mrazom, no skorá jar prináša „vegetačné obdobie“, fázu, kedy rastliny začínajú rásť. Ak počas tejto doby nastane mráz, rastliny budú trpieť a niektoré môžu zahynúť. Obzvlášť ohrozené neskorými mrazmi sú ovocné stromy, čo by mohli mať nepríjemné následky pre pestovateľov ovocia, ktorí môžu prísť o celé výnosy.
Nielen na Britských ostrovoch
Táto situácia neovplyvňuje iba oblasti v Spojenom kráľovstve. Ide o dlhodobý trend, čo potvrdzujú aj iné časti sveta hlásiace zmeny. Vlani v marci Japonsko zaznamenalo najskorší rozkvet čerešní za posledných 1200 rokov. V roku 2019 vlna horúčav v Spojených štátoch spôsobila, že slnečnice kvitli skôr ako zvyčajne, pretože sú náchylné na zmeny teplôt. Meniace sa podmienky výrazne sťažili farmárom pestovanie iných plodín v týchto oblastiach.
Ekologický nesúlad
Zmeny v prírodných cykloch môžu spustiť reťazovú reakciu, ktorá spôsobí poškodenie ekosystémov. „Istá rastlina kvitne a priťahuje určitý druh hmyzu, ktorý priťahuje určitý druh vtákov atď.,“ poznamenal Büntgen, „ak však jedna zložka reaguje rýchlejšie ako ostatné, existuje riziko, že nebudú synchronizované, čo môže spôsobiť kolaps druhov a viesť k strate biodiverzity, ak sa nedokážu dostatočne rýchlo prispôsobiť.“
Priebeh výskumu
Štúdia je založená na analýze viac ako 400 000 pozorovaní približne 400+ druhov rastlín, ktorých výskyt sa datuje od polovice 18. storočia až do roku 2019. Databáza sa opiera o hlásenia občanov alebo davové zdroje. Výskumníci sa zamerali na prvé dátumy kvitnutia stromov, kríkov a bylín v lokalitách od Normanských ostrovov po Shetlandy v Škótsku a Severnom Írsku, a klasifikovali svoje zistenia podľa polohy, nadmorskej výšky a toho, či pochádzali z mestských alebo vidieckych oblastí. Dátumy prvého kvitnutia sa porovnávali s mesačnými klimatickými záznamami, ktoré ukázali, že priemerné prvé kvitnutie pokročilo o celý mesiac a je silne spojené s rastúcimi globálnymi teplotami.
Pomáhali im pritom údaje, ktoré ukladá Woodland Trust v databáze známej ako Kalendár prírody (Nature’s Calendar), kde je okolo 3,5 miliónov záznamov siahajúcich do 30. rokov 18. storočia. Na záver Büntgen dodal, aké sú dôležité informácie sledujúce celé ekosystémy počas dlhého časového obdobia, „aby sme skutočne pochopili, čo klimatické zmeny spôsobujú nášmu svetu“.
Zdieľať na