Či sa nám to páči alebo nie, každé dieťa raz dospeje a opustí svojich rodičov. Je to prirodzený kolobeh života a pre rodiča je to zároveň veľká chvíľa. Nech už je dôvodom odchod na vysokú školu, sťahovanie sa do prvého vlastného bytu alebo svadba, mali by sme pociťovať hrdosť. Naše deti idú žiť svoj vlastný život a my sme pre ne urobili všetko, čo bolo v našich silách.
Presne tak, mali by sme byť hrdí na dobre odvedenú prácu v podobe výchovy svojho dieťaťa. Tak prečo ten zvláštny smútok, ktorý mnohí cítime? Odchod detí z domu je vždy tak trochu horkosladký, niekedy ho však môže sprevádzať nadmerný smútok až depresia. Ide o takzvaný syndróm prázdneho hniezda, keď sa rodič s odchodom dieťaťa nevie vyrovnať a nie je schopný prijať nový fakt. Hoci syndróm môže postihnúť oboch rodičov, častejšie sa dotýka matiek, ktoré dlhé roky zmysel svojej vlastnej existencie videli v starostlivosti o rodinu.
Realita, alebo len výmysel?
V minulosti naši predkovia o syndróme prázdneho hniezda ani nechyrovali. Rodiny žili spolu vo viacgeneračných domácnostiach a deti zostávali žiť s rodičmi často až do ich smrti. Keď sa však rodiny začali zmenšovať a ich podoba sa zmenila, v západných kultúrach sa stalo bežným, že rodičia osameli, keď ich deti vyrástli a odsťahovali sa.
V 70. rokoch minulého storočia psychológovia upriamili pozornosť na matky, ktoré mali tendenciu upadať do existenčného zúfalstva, keď už nemali okolo seba deti, o ktoré by sa mohli starať, a myšlienku syndrómu prázdneho hniezda tým spopularizovali.
Dnes je situácia opäť iná: niektorí odborníci sa domnievajú, že syndróm prázdneho hniezda vôbec neexistuje. Symptómy ako úzkosť, strach či nedefinovateľný smútok podľa nich súvisia skôr s nediagnostikovanou depresiou alebo hormonálnou nerovnováhou ako s nejakým syndrómom.
Výhody prázdneho hniezda
Nech je tak či onak, odchod detí z domova značí aj pre rodičov prechod do novej fázy života. A je na každom, ako túto novú šancu bude vnímať a na čo ju premení. Podľa štúdie z roku 2020 život v prázdnom hniezde nepredstavuje pre šťastie rodičov žiadnu hrozbu, pokiaľ už nezažili sociálnu izoláciu. Iný výskum z roku 2009 dokonca naznačuje, že väčšina rodičov zažíva po osamostatnení sa detí pozitívne psychologické zmeny. Uvedomuje si možnosti využiť deň podľa svojich predstáv a žiť život, ktorý im vyhovuje. Postrodičovské štádium má niekoľko potenciálnych výhod.
Zlepšená intimita
Každodenná starostlivosť o deti môže byť vyčerpávajúca. Nákupy, varenie večere, školské úlohy, rozvážanie na krúžky, to všetko je náročné časovo i fyzicky. Pre zaneprázdneného rodiča tak často býva ťažké vyčleniť si chvíľu, kedy by sa venoval len svojmu partnerovi. Po odchode detí z domu majú rodičia konečne dostatok času i súkromia na to, aby reštartovali svoju intimitu a zlepšili svoj sexuálny život.
JA opäť na prvom mieste
Kým sú deti malé, vlastné túžby a potreby často odsúvame niekam do úzadia. Až po odchode detí z domu si uvedomíme, že môžeme opäť viac myslieť na seba a postaviť sa na prvé miesto. Možno sme si vždy chceli zriadiť domácu telocvičňu, venovať sa turistike, cestovať, alebo snívame o tom, že začneme znovu študovať. Nech sú naše plány akékoľvek, práve teraz je čas pustiť sa do ich realizácie. Jednoducho, opäť môžeme objaviť seba samého a vydať sa na cestu, ktorú sme si vybrali.
Lepšie vzťahy s deťmi
Je to paradox, ale odchodom detí z domu sa často vzťahy s nimi zlepšia. Je totiž jednoduchšie komunikovať s deťmi ako s dospelými, keď už nemusíme kontrolovať, o ktorej prišli v noci domov a či majú čistú bielizeň. Navyše, možno si teraz budú oveľa viac vážiť všetku prácu, ktorú sme pre ne robili, keď budú musieť sami platiť nájomné a pripravovať si vlastné jedlo. Vzájomná úcta a uznanie tak môže viesť k urovnaniu konfliktov, ktoré nás vyčerpávali.
Možné nevýhody prázdneho hniezda
Odchod dieťaťa či detí z domu môže vyvolať aj nechcené zmeny. Prejaviť sa môžu najmä v našom prežívaní.
Smútok
Je prirodzené, že nám dieťa chýba, aj keď si uvedomujeme, že potrebuje svoj vlastný život. Náš domov sa teraz môže zdať tichý alebo osamelý. Procesom smútku dokážeme prejsť ľahšie, keď budeme odchod detí vnímať ako prirodzený koniec jednej etapy nášho života.
Úzkosť
Keď už nemôžeme držať krok s každodenným životom svojho dieťaťa, môžu nás prepadnúť obavy a úzkosť. Strachujeme sa, či sa dieťa dobre stravuje, či dostatočne spí, či sa stretáva s vhodnými ľuďmi… Možno máme neraz nutkanie zavolať mu alebo mu napísať správu, aby sme ho skontrolovali. Túžba zostať zapojení do ich života by nás však mohla priviesť k pokusom riadiť ich život na diaľku, a to by nebolo správne.
Existenčné pochybnosti
Úloha rodiča tvorila významnú časť našej identity. Teraz sa môžeme odrazu cítiť prázdni a zbytoční. Možno nevieme, čo robiť ďalej, ktorým smerom sa uberať a ako nastaviť svoj ďalší život.
Problémy vo vzťahu
Neistota tohto prechodu môže pridať napätie do nášho vzťahu s partnerom. Kým tvoríme rodinu aj s deťmi, partnerské problémy sa možno nezdajú veľké a hodné rozchodu. No len čo deti vyletia z hniezda, možno budeme musieť zvážiť podobu svojich nových životov osamote a riešiť aj veci, ktoré sme dlhú dobu zametali pod koberec.
Ako to zvládnuť?
Aj keď syndróm prázdneho hniezda vedie k nepríjemným emóciám, je dobré si pripomenúť, že tieto pocity nebudú trvať večne. Už samotné uvedomenie si, že výchova dieťaťa nie je maličkosť a vy ste svojmu dieťaťu pomohli stať sa nezávislým dospelým, vám môže pomôcť vyrovnať sa s novou situáciou.
Niekedy je problém v tom, že odchod dieťaťa z domu sa prekrýva s inými dôležitými míľnikmi, ktoré súvisia so zmenami stredného a neskoršieho veku. Patria sem napríklad menopauza alebo andropauza, kedy hormonálne zmeny môžu prispieť k podráždenosti, depresii a zmenám nálady. K ďalším takýmto míľnikom patrí odchod do dôchodku, keď strácame zmysel života nielen v rodičovstve, ale i v práci, alebo strata vlastných rodičov, v dôsledku čoho sa začneme cítiť izolovaní a musíme sa vyrovnať so smútkom a stratou našej vlastnej podpory.
Každá z týchto zmien môže zvýšiť náš stres a zhoršiť náš syndróm prázdneho hniezda. Čo ho však naopak dokáže zmierniť? Okrem budovanie spoločenského života, zdravej životosprávy, dostatku odpočinku a pravidelného pohybu je to predovšetkým:
- Kontakt so svojimi deťmi: Aj keď vaše dieťa už nežije s vami v spoločnej domácnosti, naďalej sa s ním môžete stýkať. Dohodnite sa na pravidelných telefonátoch či videohovoroch a spýtajte sa ho, či mu môžete občas poslať správu na sociálnej sieti či SMS.
- Rozšírenie svojho spoločenského okruhu: Staré i nové priateľstvá vám môžu vrátiť iskru do života a zahnať nudu. Oprieť sa môžete aj o iných členov rodiny či partnera, ak ho máte. Akákoľvek spoločenská aktivita je vítaná.
- Sebaláska: Mať sa rád neznamená byť sebec. Myslite na seba a na to, že aj keď starnete, stále zároveň rastiete ako človek. Teraz máte dostatok času vyskúšať nové veci, nové koníčky, objaviť nové miesta. Doprajte si to, po čom ste vždy túžili, no čo sa s deťmi nedalo, alebo o čo vaše deti nemali záujem. Odchodom detí z domu sa váš život nekončí!
- Zaobstaranie si domáceho miláčika: Ak naozaj potrebujete mať pri sebe niekoho, ku komu sa dá pritúliť a kto vám stonásobne oplatí vašu lásku a starostlivosť, zvážte zaobstaranie si domáceho maznáčika. Podľa štúdie z roku 2020 vlastníctvo psa zlepšuje depresiu, úzkosť aj osamelosť spojenú s prázdnym hniezdom. V neposlednom rade, prechádzka so štvornohým parťákom vám pomôže zostať aktívnym a spoznať nových ľudí.
Zdieľať na