Na jedného Slováka pripadá ročne 99 kilogramov potravinového odpadu. Z domácností pochádza 67 %. Zvyšných 33 % vzniká pri prvovýrobe, výrobe potravín, v obchodoch, pri distribúcii či v reštauráciách. O najnovších výsledkoch informovala analytička Eva Sadovská. Analýza vychádza z najaktuálnejších údajov Eurostatu z roku 2021, ktorý zároveň revidoval dáta aj za rok 2020.
Produkcia potravinového odpadu klesá
Ako je na tom Slovensko, keď snahou EÚ je do roku 2030 znížiť množstvo vyprodukovaného potravinového odpadu o polovicu na obyvateľa? „Slovensko si medziročne polepšilo, nakoľko produkcia potravinového odpadu poklesla oproti roku 2020 o mínus sedem kíl na osobu. Stalo sa tak najmä vďaka poklesu tvorby potravinového odpadu v prvovýrobe, a to o mínus deväť kilogramov na obyvateľa,“ uviedla Sadovská. Doplnila, že v prípade reštaurácií a stravovacích zariadení či domácností prišlo k miernemu nárastu, v oboch prípadoch o jedno kilo na obyvateľa.
Na Slovensku aj v ostatných krajinách Európskej únie vzniká potravinový odpad prevažne v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny, tvrdí analytička.
„Slovenské domácnosti sa síce triedeniu kuchynského bioodpadu nebránia, ale zatiaľ netriedia naplno, a tak časť bioodpadu z kuchyne končí aj naďalej v čiernych nádobách určených pre zmesový komunálny odpad. Zároveň vytriedený kuchynský biologický odpad často obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov,“ zhrnul generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) SR a jeden z autorov Bielej knihy odpadového hospodárstva v SR Ján Chovanec.
Zber bioodpadu z domácností nerešpektuje špecifiká samospráv
Poukázal na to, že niektoré lokality majú zase problémy s nedostatkom zariadení na spracovanie. Ich bioodpad je tak často prepravovaný aj stovky kilometrov. „To nie je ani ekonomicky a ani environmentálne správne riešenie,“ podotkol Chovanec.
Podľa odborníkov zo ZOP SR je súčasné nastavenie zberu bioodpadu z domácností príliš regulované a nastavené plošne pre všetky samosprávy bez ohľadu na ich individuálne potreby a špecifiká. Ide predovšetkým o frekvenciu vývozu, ktorá sa odvíja od obdobia roka a typu používanej nádoby. Odborníci to považujú za zbytočnú prekážku, ktorá môže brániť efektívnejšiemu triedenému zberu bioodpadu. Celý systém je podľa nich potrebné deregulovať a prispôsobovať regionálnym podmienkam.
Náklady spojené so zberom a spracovaním kuchynského odpadu patria k najdrahším položkám v odpadovom hospodárstve samospráv. „Rozhodovanie o najlepšom systéme zberu kuchynského odpadu by preto malo ostať výhradne na samosprávach, zberových spoločnostiach a koncových zariadeniach na spracovanie odpadu,“ skonštatoval Chovanec.
Povinnosť triediť bioodpad má väčšina samospráv na Slovensku od 1. júla 2021, od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava, Košice a Prešov. Cieľom je minimalizovať, respektíve odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu, pripomenula Sadovská.
Čo robiť na zníženie tvorby potravinového odpadu?
- Plánujte si nákup aj skladovanie potravín. Pomôže vám tiež zoznam plánovaných jedál, ktoré sa chystáte variť. Vďaka tomu minimalizujete nadmerné hromadenie surovín, ktoré sa nespotrebujú a skončia v koši. Sledujte dátum spotreby a snažte sa potraviny skladovať v priaznivých podmienkach.
- Vákuové obaly, uzavreté nádoby alebo priedušné vrecká zasa pomôžu zabrániť skorému znehodnoteniu a plesniveniu. Množstvo odpadu tiež znižuje kreatívne využívanie zvyškov, ako sú zvyšky z kuraťa a zeleniny, ktoré sa dajú použiť na vývar.
- Bioodpad patrí do kompostu. Výraznou mierou odbremeňuje skládky a v konečnom dôsledku tvorí nenahraditeľné organické hnojivo, ktoré ocenia všetky rastliny.
Zdieľať na