Svet si ju vychutnáva už tisíce rokov, ale viete, aký je vlastne príbeh zmrzliny a kde možno pátrať po jej pôvode? História pozná viacero legiend a príbehov. Najdôležitejšie však je, že zmrzlina ako taká vôbec existuje. Asi len málokto by v lete odolal chladivému a osviežujúcemu kopčeku či dvom. Vydajte sa s nami na cestu spoznávania jedného zo symbolov leta.
V článku sa dočítate:
- Príbeh zmrzliny sprevádzajú mnohé legendy
- Aký je rozdiel medzi sorbetom a šerbetom?
- Zaujímavé fakty, ktoré ste o zmrzline nevedeli
- Aký vzťah majú Slováci ku zmrzline?
Príbeh zmrzliny sprevádzajú mnohé legendy
Pri pátraní po pôvode zmrzliny môžete naraziť na niekoľko zaujímavých až zábavných príbehov. Väčšina z nich však nemá reálne historické pozadie a nedá sa dokázať a overiť. Napriek tomu, často sa uvádza, že zmrzlinu doviezol Marco Polo z Číny alebo že Katarína de Medici ju predstavila kráľovi Karolovi I. Vtipne vyznieva fakt, že Marco Polo pravdepodobne v Číne nikdy nebol, čiže zmrzlinu odtiaľ určite nedoviezol.
Prvé zmienky o zmrzline alebo jej predchodcovi pochádzajú z Číny, z obdobia rokov 618 – 907 po Kristovi. Byvolie, kravské a kozie mlieko sa vtedy nechávalo fermentovať a neskôr sa zmes podobná jogurtu zmiešala s múkou (na zahustenie) a s gáfrom (na chuť) a nechala sa schladiť. O tom, že to bol obľúbeným pokrm, svedčí tiež fakt, že v tom čase bolo v kráľových službách 2 271 ľudí, z ktorých až 94 ľudí pracovalo na výrobe tejto zmrzliny.
Iné zdroje dokonca uvádzajú, že prvé zmrzliny sú ešte staršie a pochádzajú z obdobia aspoň 4 000 rokov pred Kristom, z Mezopotámie, kde pre ne a pre chladené nápoje stavali ľadovne.
Bez zmrazovania by príbeh zmrzliny asi nepokračoval
Na zmrazovanie zmrzliny bolo potrebné vymyslieť postup. Prvé pokusy boli dosiahnuté zmiešaním soli s ľadom, ktoré znižovali bod tuhnutia a bolo celkom jednoduché dosiahnuť aj teploty nižšie ako -14 ºC. Za týmto nápadom stoja pravdepodobne Číňania a do Európy sa dostal až v roku 1503.
V Taliansku sa používala zmes rôznych kyselín, solí a vody. Na jedlo sa proces zmrazovania začal používať až koncom 17. storočia, kedy sa v Neapole, Florencii, Paríži alebo v Španielsku objavili ľadové sorbety. Zmrzlina vyrobená zo sladeného mlieka sa prvýkrát objavila v Neapole v roku 1664.
Ako to bolo s prvými strojmi na výrobu zmrzliny? Prvé stroje na výrobu zmrzliny boli používané až v 19. storočí. Obsahovali kovovú nádobu, okolo ktorej bol ľad a soľ a mali otočnú rukoväť. Vďaka neustálemu otáčaniu a miešaniu zmrzliny sa vytvorila hladká textúra. Na výrobu zmrzliny bol nevyhnutne potrebný ľad, ktorý sa v počiatkoch tohto biznisu dovážal z Nórska, Kanady a Ameriky.
Až v 20. storočí na scénu vstúpili mechanické stroje chladené elektrinou alebo plynom a urobili zo zmrzlinárskeho priemyslu to, čím je dnes. Predtým bolo nutné zmrzlinu spracovať a zjesť do niekoľkých hodín od výroby. Nové stroje uľahčili výrobu, prepravu aj skladovanie a zmrzlina sa stala produktom masového trhu.
Aký je rozdiel medzi sorbetom a šerbetom?
Slovom zmrzlina sa zvykne pomenovávať akákoľvek mrazená pochúťka. Pravdou je, že v prípade zmrzliny ide výhradne o mliečnu a smotanovú lahôdku. Dnes je na výber široká škála zmrzlinových produktov aj vo vegánskej verzii, ale viete, aký je medzi nimi rozdiel?
Čo je sorbet?
Prvou podobou sorbetu bol pravdepodobne sneh z Etny ochutený ovocnou šťavou. Aspoň tak si ho zažiadal rímsky cisár Nero. Dnešná definícia sorbetu znie asi takto – je to nemliečna mrazená pochúťka vyrobená z ovocia, cukru, vody a pridanej arómy. Niektoré sorbety sa vyrábajú aj z čokolády, ale prevažná väčšina je ovocná.
Ako je potom možné, že hoci na výrobu treba len ovocie, cukor a vodu, aj tak je sorbet taký krémový? Za to môže nielen kombinácia surovín, ale aj technika prípravy. Vysoký pomer cukru znamená, že sa ľadové kryštály pri zmrazovaní sorbetu formujú do malých kúskov. Neustálym miešaním v zmrzlinovači sa narúša ich tvorba a namiesto veľkých kúskov ľadu sa zmrazená tekutina rovnomerne rozptýli. Každé sústo je tak hladké a krémové, aj bez použitia mliečnych surovín.
Čo je šerbet?
Historicky pochádza slovo šerbet z tureckého slova, ktoré označuje širokú kategóriu sladených nápojov, často chladených. V prípade šerbetu ide tiež o ovocnú mrazenú lahôdku. Čím sa teda líši od sorbetu? Pri jeho výrobe musí byť použitá mliečna zložka a musí tvoriť určitý percentuálny podiel z celkového objemu. V šerbete sa ale nachádza oveľa menej tuku ako v mliečnej zmrzline. V podstate, je to teoreticky povedané, krémovejší sorbet, ale s menším podielom mliečnej zložky ako klasická zmrzlina.
Pokiaľ ide o súčasnú ponuku na trhu, môžete nájsť kvalitné aj menej kvalitné kúsky rôznych druhov zmrzliny. Niektoré značky používajú skutočné ovocie bez farbív, príchutí a aróm a rovnako tak aj skutočné mlieko, smotanu či cmar. Iné zase používajú odstredené mlieko a dopĺňajú ho len nepatrnými množstvami reálnych mliečnych surovín.
Zaujímavé fakty, ktoré ste o zmrzline určite nevedeli
Zmrzlina má naozaj dlhú a bohatú históriu a jej cesta za našimi chuťovými pohárikmi je plná zaujímavostí.
- Na zlízanie jedného kopčeka zmrzliny treba približne 50 líznutí.
- Zmrzlinový kornútok vznikol náhodou. Počas svetovej výstavy v St. Louis v roku 1904 sa minuli misky na zmrzlinu, a tak výrobca vaflí zroloval vafle do kornútka a začali sa používať.
- V 19. storočí sa pripravovala zmrzlina naozaj nevšedných chutí. Špargľu, ustrice alebo syr cheddar ste si mohli vychutnať aj v kopčeku zmrzliny.
- Recept na výrobu zmrzliny prišiel do Ameriky 250 rokov po tom, čo ju objavil Krištof Kolumbus.
- Najziskovejším dňom predajcov zmrzliny je takmer vždy nedeľa.
- USA sú najväčším svetovým producentom aj konzumentom zmrzliny.
- Najobľúbenejším topingom na zmrzlinu je čokoládový.
Aký vzťah majú Slováci ku zmrzline?
Podľa údajov z prieskumu z roku 2019, Slováci majú veľmi pozitívny vzťah ku konzumácii zmrzliny. Našou najobľúbenejšou zmrzlinou je klasická kopčeková, ktorú si týždenne vychutnáva asi štvrtina slovenskej populácie. Najmenej obľúbená je zas strojová zmrzlina, ktorú počas leta neochutná ani raz až 42 % obyvateľov. Iba 9 % ľudí neje zmrzlinu vôbec.
Čo sa týka preferencie chutí, Slováci v nich majú jasno. Každá z opýtaných demografických skupín (15 až 79 rokov) uvádza, že majú najradšej čokoládovú príchuť. Za ňou nasleduje vanilková, citrónová, oriešková, jahodová, punčová a aj príchute ako jogurtová, karamel alebo pistácia. Na jednom sa zhodneme asi všetci, že zmrzlina jednoznačne patrí k letným dňom a dokáže nám vykúzliť úsmev na tvári.
Zdieľať na