Šikanované deti chcú hovoriť o šikane, potrebujú to dostať zo seba von, ale nevytvára sa im dostatok priestoru, aby si mohli vybrať, kedy a komu sa zdôveria. V súvislosti s problematikou šikany to pre TASR povedal odborník na prevenciu šikany a kyberšikany Peter Lengyel.
„V školách je stále málo aktivít zameraných na aktívne odhaľovanie šikany, málo miest a ľudí, ktorým sa dieťa reálne a diskrétne môže zdôveriť,“ priblížil.
Môžu za to aj školské pravidlá
Podľa Lengyela sa tomu veľakrát bráni aj školskými pravidlami. „Videl som kabinety, učiteľov, kde mali napísané ‚zákaz klopania‘. Tam sa asi dieťa nepríde zdôveriť,“ skonštatoval odborník. Podľa neho sa šikanovaný žiak, najmä introvert, skôr zdôverí učiteľovi v diskrétnom prostredí než na chodbe či v zborovni s ďalším tuctom párov očí a uší.
Deti šikanu prežívajú rôzne
Odborník vysvetľuje, že prežívanie detí je v prípade šikanovania veľmi rôznorodé. „Od tých, ktoré ‚bolia‘ rany na ‚duši‘, až po také, ktoré popierajú, že sú šikanované, pretože je to pre ne bezpečnejšie poprieť,“ povedal. Obete šikany sú podľa neho nešťastné, že im bolo ublížené a že nie sú schopné sa brániť. „V spoločnosti kultu ‚silných jedincov‘ takto trpia dvakrát,“ poznamenal.
Ich spoločným znakom je pokrivený sebaobraz, vykradnuté sebavedomie, strach zo zopakovania sa situácie, pocity viny či strach zo vzťahov. „Zjednodušenie povedané – každý agresor je bývalá obeť šikanovania, týrania, zanedbávania, nezáujmu rodičov alebo nedôvery okolia,“ dodal.
Varovné príznaky, že niečo nie je v poriadku:
- vaše dieťa príde domov s roztrhnutými, poškodenými alebo chýbajúcimi kusmi oblečenia, kníh alebo iných vecí
- má nevysvetliteľné rezné rany, modriny a škrabance
- má málo priateľov, ak vôbec nejakých, s ktorými trávi čas
- zdá sa, že sa bojí chodiť do školy a zo školy, jazdiť autobusom alebo sa zúčastňovať organizovaných aktivít s rovesníkmi
- hľadá alebo vymýšľa výhovorky, prečo nemôže chodiť do školy
- pri chôdzi do školy alebo zo školy si zoberie dlhú cestu/okľuku
- stratil záujem o prácu v škole alebo zrazu začína mať v škole slabé výsledky
- keď príde domov, pôsobí smutne, náladovo, plačlivo alebo depresívne
- často sa sťažuje na bolesti hlavy, brucha alebo iné fyzické ochorenia
- má problémy so spánkom alebo často máva zlé sny
- zažíva stratu chuti do jedla
- alebo pôsobí úzkostlivo a trpí nízkou sebaúctou
Čo robiť, ak máte podozrenie, že vaše dieťa je obeťou šikanovania:
Vyššie uvedené znaky sú znakmi šikanovania, ale sú aj znakmi iného zneužívania. Ak vaše dieťa vykazuje niektorý z týchto príznakov, porozprávajte sa s ním a porozprávajte sa so zamestnancami školy, aby ste sa dozvedeli viac o tom, čo sa deje.
Keď hovoríte so svojím dieťaťom, nepýtajte sa, či je šikanované. Lepší spôsob, ako k tomu pristupovať, je povedať:
- „V správach som veľa počul o šikanovaní. Deje sa to vo vašej škole?“
- „Bojím sa o teba. Sú v škole nejaké deti, ktoré si ťa môžu doberať alebo šikanovať?“
- „Sú v škole nejaké deti, ktoré ťa provokujú zlým spôsobom?“
- „Sú nejaké deti v škole, ktoré ťa vylučujú zámerne z kolektívu?“
Niektoré otázky, ktoré vám môžu prebiehajúcu šikanu nepriamo naznačiť:
- „Máš tento rok v škole nejakých špeciálnych priateľov? Kto to je? S kým sa stretávaš?“
- „S kým sedíš na obede a v autobuse?“
- „Sú v škole nejaké deti, ktoré nemáš rád? Prečo ich nemáš rád? Doberajú si ťa niekedy alebo ťa od seba odstrkujú?“
Ak sú vaše deti alebo dospievajúci školáci šikanovaní, nereagujte prehnane. Ubezpečte ich, že ich máte radi, že to nie je ich chyba a pomôžete im. Dajte im vedieť, že sa s vami môžu porozprávať o čomkoľvek.
Zdieľať na
Zdieľaní