Už druhý rok zažívame advent bez vianočných trhov a bohatého sociálneho života, na ktorý sme boli predtým zvyknutí. Čo ale patrí medzi vianočné zvyky a tradície, bez ktorých si za žiadnych okolností Vianoce nevieme predstaviť?
Rozmanité jedlá a pohanské tradície
Nie každý vie, že pôvod vianočných sviatkov pochádza z predkresťanskej pohanskej tradície oslavy slnovratu, teda obdobia, kedy sa dni opäť začnú predlžovať. Predstavovalo aj čas konca temnoty a začiatok svetla, slnka a hojnosti. Zároveň všetky používané symboly a dekorácie mali znázorňovať tieto javy.
Príchod sviatkov znamenal pre ľudí hlavne plný stôl a bohatú ponuku pokrmov. V minulosti nebolo pre našich starých či prastarých rodičov podstatné, koľko jedál bolo na sviatočnom stole, ale ich rôznorodosť. Tradičná vianočná večera sa v takej podobe, ako ju poznáme dnes, formovala až počas obdobia prvej svetovej vojny a k nám prišla zo susedných Čiech.
Stromčeky mali v obľube spočiatku len mešťania
Zvyk mať v domácnosti živý stromček pochádza rovnako z pohanských čias. Staré kultúry pôvodne v tomto období prinášali bohom rôzne obety v hájoch a neskôr si zelené vetvičky brávali aj do svojich obydlí. Tie vešali zo stropu alebo dávali do obetných kútov. Možno aj z tohto dôvodu boli stromčeky pôvodne zavesené dolu hlavou.
Vianočný stromček, ako ho poznáme dnes, pochádza z meštiackej kultúry, ktorá bola typická pre väčšie mestá ako Viedeň, Budín či Bratislava. Meštianske tradície prichádzajúce z Nemecka naše mestá preberali koncom 16. a začiatkom 17. storočia.
„Mešťanmi boli šľachtici, aristokracia a obchodníci, teda bohatí vzdelaní ľudia, ktorí boli nositeľmi trendov a pokroku,‟ vysvetľuje Slavomír Dzvoník, turistický sprievodca mesta Trnava a dodáva, že „o dosť neskôr, až začiatkom 20. storočia, prebrala tieto trendy aj chudobnejšia vidiecka vrstva a zdomácnili sa natoľko, že pretrvávajú ako tradície dodnes.“
Vianočné sviatky aj ako symbol pomoci iným
Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc je vianočný stromček na námestí. Táto tradícia však siaha „iba“ na začiatok 19. storočia. „Veľmi úzko súvisí s charitatívnou prácou spolkov počas roka, ako aj pred Vianocami. Charitatívna činnosť mala v minulosti významnú funkciu. Červený kríž zriaďoval celoročné zbierky na podporu tých, čo to najviac potrebovali,“ hovorí Simona Jurčová zo Západoslovenského múzea v Trnave.
„Spolok Červeného kríža vyvíjal v roku 1926 iniciatívu v starostlivosti o chorých na tuberkulózu. Pri tejto príležitosti priniesol do mesta novinku – napríklad na Trojičnom námestí v Trnave postavil vianočný strom a pod ním osadil urnu na príspevky. To bolo akési znamenie pre občanov, že je čas charitatívnych zbierok.“
V tomto roku Trnavská arcidiecézna charita, čiastočne aj z dôvodu pretrvávajúcej pandémie, prvýkrát presunula charitatívnu zbierku do online priestoru. Do pomoci najchudobnejším sa tak ľudia môžu zapojiť prostredníctvom jej webstránky.
Adventný veniec neplnil len estetickú funkciu
Ďalším zaužívaným symbolom Vianoc je aj adventný veniec. Jeho tvar pre predkresťanské kultúry predstavoval kruh, ktorý bol najstarším symbolom večnosti a Boha. Obeta bohom vo forme zelených vetvičiek sa použila ako motív aj na adventný veniec a zachovala sa až dodnes.
Sviečky na ňom zasa symbolizujú príchod slnovratu, svetla a života. Štyri sviečky sa na adventnom venci začali používať až v dobe rozšíreného kresťanstva a pôvodne ich mohlo byť až 24. Tri zo sviečok boli fialové a symbolizovali pokánie a jedna z nich bola modrá ako znak radosti.
V minulosti sa ľudia vo veľkej miere stretávali na Štedrý deň nielen s rodinou, ale všetkými známymi „z ulice“. „Život po štedrej večeri bol veľmi čulý a ľudia sa zdravili na uliciach a námestiach, pričom sa oslavovalo alebo koledovalo. V súčasnosti sa po večeri, ktorá je zväčša v úzkom kruhu rodiny, navštevuje polnočná svätá omša,‟ opisuje ďalšie vianočné zvyky a tradície Slavomí Dzvoník.
Zdieľať na