Spánok jeden zo základných životných procesov, ktorý poskytuje silné výhody pre fyzické zdravie, duševné zdravie a dokonca aj dĺžku vášho života. Vedeli ste však, že bezsenné noci môžu viesť aj k sebeckému správaniu? Nedostatočný spánok ovplyvňuje pravdepodobnosť, že človek niekomu pomôže, tvrdí nový výskum publikovaný v utorok v časopise PLOS Biology.
Prekvapujúce zistenie
Výskumníci z Kalifornskej univerzity v Berkeley vykonali v Spojených štátoch tri štúdie, ktoré sa zaoberali týmto „sebeckým“ efektom, pričom analyzovali zmeny v nervovej aktivite a správaní v prospech iných a zistili, že prevláda aj po malej strate spánku. Vedúcimi štúdie boli Eti Ben Simonová a Matthew Walker, neurovedci a výskumníci v Centre pre vedu o ľudskom spánku. Pre zahraničnú platformu CNN povedali, že toto zistenie bolo nanajvýš prekvapujúce.
Postačí jedna hodina
„Aj len hodina straty spánku bola viac než dostatočná na to, aby ovplyvnila voľbu pomôcť druhému,“ povedala Ben Simonová. „Keď ľudia stratia jednu hodinu spánku, je to jasný zásah do našej vrodenej ľudskej láskavosti a našej motivácie pomáhať iným ľuďom v núdzi.“
Pri pohľade na databázu 3 miliónov charitatívnych darov medzi rokmi 2001 a 2016 Ben Simoná, Walker a ich kolegovia zaznamenali 10 %-ný pokles darov po prechode na letný čas. Tento pokles nebol zaznamenaný v štátoch, ktoré nemajú jednohodinový prechod dopredu.
Ako to vyzeralo po noci bez spánku?
V druhej štúdii vedci pomocou funkčnej magnetickej rezonancie sledovali mozgovú aktivitu 24 ľudí po ôsmich hodinách spánku a po noci bez spánku. Prosociálna neurónová sieť – oblasti mozgu spojené s teóriou mysle – bola po deprivácii spánku menej aktívna, zistila táto štúdia.
Teória mysle je schopnosť brať do úvahy potreby, stavy a emócie iných ľudí, ktorá sa zvyčajne rozvíja v ranom detstve so socializáciou „Ukázalo sa, že spánok neustále ovplyvňuje našu náladu a naše kognitívne funkcie, a teda pravdepodobne ovplyvňuje aj to, ako sa správame k ostatným,“ povedala doktorka Ivana Rosenzweigová, lekárka zaoberajúca sa spánkom a neuropsychiatrička v britskej nemocnici.
Dôležitejšia ostáva kvalita spánku
V tretej štúdii, ktorá merala spánok viac ako 100 ľudí počas troch až štyroch nocí, vedci neočakávane zistili, že kvalita spánku je dôležitejšia ako kvantita spánku, pokiaľ ide o meranie sebectva. Tím hodnotil úroveň sebectva na základe odpovedí na dotazníky, ktoré vyplnili účastníci štúdie. Kvantita a kvalita spánku zvyčajne ovplyvňujú emocionálne a sociálne správanie, takže tím očakával účinok oboch, povedala Ben Simoná.
„Tieto zistenia by mohli naznačovať, že akonáhle trvanie spánku presiahne určitú základnú nominálnu hodnotu, potom sa zdá, že kvalita tohto spánku je najdôležitejšia pre pomoc a podporu našej túžby pomáhať iným ľuďom,“ vysvetlila.
Ide o globálny problém
Viac ako polovica všetkých ľudí v rozvinutých krajinách tvrdí, že počas pracovného týždňa majú nedostatočný spánok, čo Walker nazýva „globálna epidémia straty spánku“. Rozsiahly výskum už ukázal spojenie s poruchami duševného zdravia, ako je úzkosť a depresia, ako aj s fyzickými chorobami, ako je cukrovka a obezita.
Zdieľať na
Zdieľaní