V minulých článkoch sme sa rozprávali o významných občanoch Prešporku – ako je richtár, o kontroverzných obyvateľoch ako je kat, ale aj o tých, čo predstavovali prešporské podsvetie. Hovorili sme aj o veľkých problémoch – ako je hygiena či záplava Dunaja. Ale ako žili obyčajní ľudia v Prešporku, akú prácu mali a čo mali na starosti?
Odvrátená strana Prešporku: Počuli ste už o jeho zločineckej histórii? (časť druhá)
Potopy, túlavé psy aj smrad: Ako vyzeral život a problémy v stredovekom Prešporku? (časť štvrtá)
Mešťan a obyvateľ mesta
V stredoveku najpočetnejšiu skupinu obyvateľstva miest na tomto území zastupovali Nemci. Ďalej Slováci a v menšom zastúpení Maďari, Židia. Až na konci stredoveku sa tento pomer zmenil a začalo prevládať slovenské obyvateľstvo.
Tomu vďačíme najmä husitom a ich posádkam a žoldnierskym vojskám Jana Jiskru z Brandýsa a pobytu bratríkov, teda potulným žoldnierom. Ich vyčínanie bolo príčinou úteku mnohých nemeckých mešťanov z miest. Tento priestor sa potom zaplnil prílevom obyvateľstva z okolia mesta.
Židia, ako uzavretá komunita obývali osobitnú mestskú štvrť, mali samostatnú samosprávu, ale to ich nezbavovalo povinností dodržiavať aj mestské nariadenia.
Obyvateľstvo môžeme rozdeliť aj z pohľadu kde žili a vykonávali svoju činnosť, či vo vnútri prstenca hradieb alebo mimo neho na predmestí. Na predmestí žili najmä rybári, kopáči viníc, garbiari, debnári, tkáči, kolári, povrazníci, sedlári, nožiari, hrnčiari, klobučníci, ale aj obuvníci, krajčíri a strihači súkna.
Majetnejší remeselníci, bohatí obchodníci a prenajímatelia vinohradov žili vo vnútri prstenca hradby.
K najbohatším, najprivilegovanejším obyvateľom Prešporku patrili veľkoobchodníci, bohatší remeselnícki majstri a zámožní majitelia viníc.
K stredne majetným mešťanom, teda k najpočetnejšej skupine, patrili najmä obchodníci, remeselníci, vlastníci menších vinohradov, zamestnanci mesta a príslušníci inteligencie. Ale nie všetci vymenovaní boli aj náležitými mešťanmi s právami.
Mestská chudoba
Najchudobnejšiu vrstvu obyvateľov tvorili nádenníci, námezdne pracujúci remeselníci a tovariši, stavební robotníci a drobní kramári. Do tejto skupiny patrí aj mestský proletariát, teda sluhovia a slúžky s pravidelným príjmom, tovariši a učni, kočiši a príležitostní povozníci. Väčšina z nich žila vo vlastných chalupách v predmestí alebo v podnájme.
Poslednou skupinou obyvateľov sú tí, čo dane neplatili. Sem patria chorí a biedni v špitáloch, tuláci, žobráci, zlodeji, profesionálni hráči, kaukliari, prostitútky a iné deklasované živly.
Ako sa stať mešťanom?
Uchádzač musel predložiť písomné svedectvo o počestnom pôvode z miesta, odkiaľ pochádzal a kde žil. Museli ste o neho požiadať a nedostali ste ho automaticky či dedením.
Závažné bolo preukázať vlastníctvo nehnuteľnosti v meste. Bolo ho možné získať kúpou či sobášom s meštianskou dcérou alebo vdovou a v Prešporku za nehnuteľnosť ktorá dávala právo stať sa mešťanom sa považovala len tá, ktorá sa nachádzala vo vnútri prstenca hradieb.
K tomu sa ešte dvaja mešťania museli zaručiť, že dotyčný po splnení uvedených podmienok podá žiadosť o meštianstvo do roka a do dňa.
Nakoľko komplikované bolo sa stať mešťanom Prešporku svedči aj fakt, že v rokoch 1434 – 1500 bolo meštianske právo udelené iba 83 osobám. A pritom jeden človek mohol mať udelené mešťanské právo vo viacerých mestách. Tak napríklad, Ján Thurzo aj jeho syn Ján boli mešťanmi v Levoči, Krakove a Banskej Bystrici.
Na čom bohatli stredovekí Prešporčania?
Víno bolo v Prešporku výnosným obchodným artiklom. Záznamy z najstaršej hospodárskej knihy Prešporka svedčia o tom, že k najbohatším mešťanom patrili významné rodiny, ktorým patrili vinohrady. Zbohatli na ich prenájme.
Mestská správa
Koncom stredoveku mali mestá dobre vybudovanú správu a Prešporok nebol výnimkou. Kto teda boli zamestnanci a sluhovia mestskej správy a akú prácu vykonávali?
Výkonnú správu a úradnú činnosť mesta reprezentovala zväčša 12-členná rada na čele s richtárom a 24-členná, neskôr 60-členná širšia rada na čele s orátorom = rečníkom. Jej členstvo bolo doživotné. Richtár a mestská rada zastrešovali súdnictvo, reprezentovali mesto na najvyššej úrovni a boli aj výkonným orgánom mesta.
O hospodársku správu mesta sa staral mešťanosta s úradníkmi, zamestnancami a sluhami mesta. O financie sa zase starala mestská komora zastúpená mestským komorníkom a agendu mu pomáhal vykonávať komorský pisár.
Zaujímavým mestským zamestnancom bol Marktrichter – trhový richtár, ktorý dohliadal počas trhov a jarmokov na poriadok, kvalitu tovaru a hlavne na mieri a váhy používané predajcami. Z prešporských mestských kníh vieme, že mal malý plat, ale to si vynahradil z pokút, ktoré vyberal.
Dôležitým zamestnancom stredovekého mesta bol notár. Bol predstaviteľom mestskej kancelárie, ktorá viedla písomnú súdnu i správnu agendu. A v neposlednej rade, bezpečnosť mali na starosti mestskí strážcovia, žoldnieri a pochôdzkári pod vedením mestského kapitána.
Mestská stráž a obrana mesta
Obranu mesta zabezpečovala hlavne mestská stráž slúžiaca pod Mestským kapitánom – bol to profesionálny zbor s policajnými a hasičskými úlohami. Okrem toho v Prešporku existovala aj mestská domobrana. Jej jadro tvorili príslušníci cechov, ktorým boli zverené jednotlivé veže a úseky hradieb. Preto sa niektoré bašty a veže volajú obuvnícka, pekárska, rybárska atď.
V prípade potreby mesto najímalo žoldnierov ako doplnok mestských ozbrojených síl. Najčastejšie slúžili v poli a mali svojich veliteľov, stále však podliehali mestskému kapitánovi.
Mestskí strážcovia slúžili aj na bránach, kde kontrolovali prichádzajúcich, hliadkovali a dozerali na poriadok v meste a v prípade potreby zatýkali výtržníkov či podozrivých.
Prechodom cez Michalskú bránu by na nás v roku 1445 pozeral strážca Mikuláš a premariaval by si nás pohľadom žoldniera v trvalej strážnej službe. Ak by sme prišli po zotmení, z Michalskej veže by na nás hľadeli noční strážcovia Knuc Paternoster a Ľudovít Wachter.
Bežné nákupy
Na nákup a predaj bežných potravín a zeleniny slúžili najmä týždenne trhy. Konali sa v utorok a v sobotu na Hlavnom námestí. V roku 1370 sa predaj mäsa premiestnil na dnešné Primaciálne námestie z dôvodu hygieny a organizácie stálych predajných miest.
Dunaj poskytoval množstvo rýb, ktoré boli podstatnou zložkou stravy vtedajších Prešporčanov z všetkých vrstiev obyvateľstva. A tak neoddeliteľnou súčasťou trhu bol v Prešporku predaj rýb. Tie sa predávali na Františkánskom námestí a potom na Rybnom námestí.
Trhy a jarmoky
Najväčšou udalosťou v živote mešťanov boli výročné jarmoky, ktoré sa konali pred, počas a po významných kresťanských sviatkoch. Koncom stredoveku sa v Prešporku konali štyri jarmoky a ich začiatok a koniec sa ohlasovali zvonmi a neskôr fanfárami z Radničnej veže.
Ich špecifikum bolo, že kupujúci a predávajúci, ktorí prichádzali do mesta za týmto účelom, mali na jarmok slobodný prístup, nemuseli platiť mýto a boli pod kráľovou ochranou.
Boli to veľké udalosti, častokrát sprevádzané rôznym programom – niečo ako veľké festivaly či mestské slávnosti. Takže nebol to len trh, kde sa nakupoval dovezený tovar. Ľudia sa na nich zabávali, jedli, pili a tancovali.
Čo sa týka nákupov počas výročných jarmokov, na to boli vyhradené predajné krámy. Takéto stánky či drevené búdy boli rozdelené podľa cechov, remesiel a živností, ale nebolo výnimkou, že predajca rozložil svoj tovar iba na stôl alebo aj priamo na zem.
Dúfam, že sa mi podarilo vytvoriť prehľad o živote Prešporku, trochu vás zoznámiť s jeho obyvateľmi z rôznych spoločenských vrstiev, pochopiť čím sa zaoberali a s čím bojovali v svojom dennodennom živote.
Ak by ste si k téme Prešporku chceli prečítať niečo viac, dovolím si odporučiť knihy Vladimíra Segeša, Pavla Dvořáka st. a sériu kníh Bratislava – Pressburg od vydavateľstva Marenčin PT.
Zdieľať na