Vyrastali ste na nich vy, vaši rodičia a čítate ich aj vašim deťom či vnúčatám. Rozprávky tu boli odnepamäti a prežijú ešte veľmi dlhý čas. Prečo sú však také populárne nielen medzi deťmi, ale aj medzi dospelými? Chceme, aby náš život bol ako z rozprávky? A ktorí autori sú považovaní za najlepších rozprávkarov na našom území? Rozpamätajte sa s nami na knižky, ktoré ste čítali ešte v detstve.
V článku sa dočítate:
- Prečo máme radi rozprávky
- Prečo v nich zvieratá rozprávajú
- Ktorí slovenskí autori ich napísali desiatky
- Ktoré z kníh ovplyvnili aj vaše detstvo
Prečo milujeme rozprávky?
Existujú tri základné atribúty, ktoré robia rozprávky rozprávkami. Aj keď v skutočnom divokom svete často nefungujú, tak aspoň v rozprávkach platia. Deti by sa ich mali učiť, pretože ak nebudú mať o nich aspoň pomyselnú predstavu, nikdy nezistia, že aj takto sa dá na svete žiť.
Dobro a pravda víťazia
V rozprávke vždy nájdete boj dobra proti zlu. Nemusí ho predstavovať len dobrý a zlý človek, ale často aj vykreslenie v podobe zvierat či mýtických bytostí. Napríklad vlci sú vykreslení ako zákerní požierači a líšky ako prefíkané potvory. Na druhú stranu, psy sú priateľmi ľudí a kone neobyčajne silní pomocníci.
Nejde však len o vykreslenie postáv, ale aj o ich názory. Pravda stojí vždy proti klamstvu. Jeden protiklad bojuje s druhým a v rozprávkach platí, že vždy ten kladný víťazí – či už je to láska nad nenávisťou, skromnosťou nad pýchou, česť nad sebeckosťou a podobne.
Hrdina má šľachetný cieľ
Hlavný hrdina často nemusí byť len človek, no o tom sme už písali. Dôležité je, aby mal najmä kladné úmysly a cieľ, ktorý z neho dobrého hrdinu buď robí alebo na záver spraví. Cieľom rytierov nie je len porazenie netvora, ale najmä záchrana princeznej. Cieľom Popolušky nebol len útek od macochy, ale najmä hľadanie pravej lásky.
Existuje len málo rozprávok, kde je hlavný hrdina zákerný, zlý a jeho úmysly nie sú dobré, no rozprávka sa z neho kladného napokon snaží urobiť. Aj zlodej sa môže zaľúbiť a aj klamár môže hovoriť pravdu. Ide o to, aby sa deti naučili, že to, ako človek vyzerá alebo to, čo robí, nemusí pretrvať a ľudia sa vedia zmeniť.
Prekonávanie prekážok
Samotný príbeh je často zasadený do minulosti, kde museli hrdinovia prekonávať náročné prekážky, aby dosiahli spomínaný ušľachtilý cieľ. Postavy prekonávajú zvyčajne strach, odmietnutie, bolesť, ale napríklad aj zmenu. Zvyčajne sa tieto prekážky dejú vnútri postáv, no niekedy aj na ich povrchu.
S dnešnými technológiami je svet síce jednoduchší, no často chýbajú ľuďom práve spomínané základné vlastnosti, ktoré nás robia dobrými. Aj dnes musíme prekonávať náročné prekážky a sú nimi zvyčajne klamstvá, odmietnutie, no aj spomínaný strach a bojovať sa nimi dá len ich protikladmi – teda pravdou, prijímaním a nebojácnosťou.
Prečo zvieratá rozprávajú?
Ešte v roku 2002 skúmali britskí vedci zvieracie vlastnosti v rozprávkach. Na vzorke viac ako tisícky tradičných rozprávok zistili, že podiel tých, v ktorých sa zvieratá vyskytujú, no nerozprávajú, je len 2 %. V praxi to znamená, že zo stovky rozprávkových kníh o zvieratách nájdete len dve také, v ktorých by nerozprávali a teda by stvárňovali svoj druh ako v skutočnosti.
Táto personifikácia vzniká preto, aby sa deti vedeli s hrdinami kníh lepšie zosobniť. V roku 2017 skúmal presne tieto zvieracie vlastnosti aj magazín Developmental Science. Výsledky ukázali, že deti vrátane predškolákov si lepšie príbeh zapamätali a vedeli na základne neho vyvodiť aj morálne poučenie.
Slovenskí autori ich písali od nepamäti
Na Slovensku máme mnohých skvelých autorov, ktorí sa venujú literatúre pre deti. My sme pre vás vybrali tých najznámejších, ktorých mená vám určite niečo hovoria.
Pavol Dobšinský
Pavol Dobšinský bol rodákom zo Slavošoviec z dnešného okresu Rožňava. Žil a tvoril v 19. storočí a je zrejme najzvučnejším menom slovenskej rozprávkovej tvorby. Sám ich pritom skôr zbieral od ľudí ako písal. Mnohé Dobšinského rozprávky dodnes čítate svojim ratolestiam a dočkali sa sfilmovania našou alebo aj zahraničnou kinematografiou. Okrem prózy sa venoval aj piesňam, prísloviam, hrám či hádankám. Jeho vtedajšie najznámejšie dielo boli trojzväzkové Prostonárodné slovenské povesti.
Mária Ďuríčková
Ďuríčková je zasa najznámejšou ženskou autorkou, žila a tvorila počas 20. storočia. Narodila sa a vyrastala vo Zvolenskej Slatine. Písať začala už v mladom veku, kedy prispievala do časopisov Zornička a Ohník. Jej prvé dielo Rozprávky o dedovi Mrázovi vyšlo v roku 1954 a odvtedy takmer každý rok publikovala novú rozprávku až do jej smrti v roku 2004. Napísala ich desiatky a okrem poviedok sa venovala aj písaniu textov pre leporelá či povestiam o Bratislave.
Gabriela Futová
Gabriela Futová píše detské rozprávky dodnes. V 80. rokoch študovala na gymnáziu v Prešove, v 90. rokov absolvovala filozofiu v Bratislave. Pre deti píše knihy od roku 2002 a zároveň je metodičkou pre prácu s mládežou v Knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove. Okrem písania sa venuje aj vedeniu pracovnej skupiny v Slovenskej národnej knižnici v Martine.
Daniel Hevier
Hevier je mimoriadne obľúbený aj kvôli jeho modernému prístupu k detskej literatúre. Je rodákom z Bratislavy a spoločne s písaním rozprávok sa venuje aj maľbe, scenáristke a básničkám. Debutoval v 70. rokoch a odvtedy napísal viac ako stovku krátkych poviedok, preložil a editoval desiatky textov a je autorom poézie aj pre dospelých. Knihy mu vychádzajú najmä v nakladateľstvách Buvik a Mladé letá.
Krista Bendová
Krista Bendová sa narodila v Kráľovskej Lehote krátko po skončení prvej svetovej vojny. Počas svojho života žila a pracovala na Slovensku a to aj ako redaktorka Ohníka či denníka Pravda. Básňam sa venovala už na konci 40. rokov a pre deti napísala viac ako 30 kníh. Veľký úspech zaznamenali napríklad knižná séria o Osmijankovi, ale aj aj jej prvá próza Nezábudky či Opice z našej police. Dodnes sa jej diela učia deti aj na Hviezdoslavov Kubín.
Rudo Moric
Ďalším populárny autorom 90. rokov bol Sučanec Rudo Moric. Detské knihy písal takmer 40 rokov. Inšpiráciu hľadal zo začiatku v dejinách, konkrétne písal aj o SNP, neskôr sa inšpiroval prírodou a zahraničím, konkrétne Tatrami a návštevou Kuby. Na sklonku svojho života bol predsedom výboru Slovenského literárneho fondu.
Ľubomír Feldek
Ľubomír Feldek sa narodil v Žiline krátko pred druhou svetovou vojnou. Písať začal v 60. rokoch ešte v časopisoch, a to prevažne poéziu. K próze sa dostal o pár rokov neskôr a striedavo vymýšľa príbehy pre deti aj dospelých. Aktuálne svoje remeslo už zavesil na klinec a žije na striedačku v Bratislave a v Prahe. V roku 2007 získal ocenenie Krištáľové krídlo za literatúru.
Bez týchto si nevieme predstaviť detstvo
Spomínate si ešte na čitateľský denník a diela, ktoré ste mali povinne čítať? Toto je náš výber rozprávok, ktoré sú aktuálne dodnes a potešia sa im aj vaše ratolesti.
Maťko a Kubko
Dvaja slovenskí junáci Maťko s Kubkom sú priatelia, ktorí spoločne v srdci Slovenska zažívajú rôzne príhody – pasú ovce, vyliezajú jeden druhému na plecia a dokonca chcú aj raz skrotiť búrku. Ich príhody nájdete v knihe od Marianny Grznárovej, ktorú pravidelne v novom vydaní publikujú Mladé letá. Dielo získalo niekoľko ocenení a bolo spracované do animovaného seriálu.
Danka a Janka
Danka a Janka sú dvojičky – jedna vyzerá ako druhá a druhá ako tá prvá. Spoločne chodia do školy a čítajú si rozprávky. Rok čo rok na ich príbehu vyrastajú slovenské deti a túto ani nie stostranovú knižku budete chcieť čítať aj vy svojim deťom či vnúčatám. Autorkou sestier Botkových je Mária Ďuríčková.
Bola raz jedna trieda
Poznáte to? Keby mala rozum stonožka, inak by si život zariadila. Aj o tomto píše vo svojej knižke Krista Bendová. Bola raz jedna trieda obsahuje viac ako desať zábavných a poučných príbehov písaných aj vo forme poézie. Nájdete tu však aj zopár básní Tomáša Janovica, ktorý často spolupracuje s inými slovenskými autormi.
O Guľkovi Bombuľkovi
Guľko Bombuľko je vlastne červené klbko vlny, ktoré so svojimi priateľmi z farmy a jedným dievčatkom zažíva zaujímavé dobrodružstvá. Je obetavý, láskavý a priateľský – jednoducho taký, akými by sme mali byť aj my. Príbeh napísala Mária Ďuríčková a obsahuje aj mnohé krásne ilustrácie takmer na každej strane.
Rozprávky o psíčkovi a mačičke
Dokáže sa v jednej domácnosti zniesť pes s mačkou? V tejto určite áno. Obaja aj spolu s priateľmi zažívajú rôzne dobrodružstvá – od narodeninovej oslavy po príhodu s nočnou košeľou. Josef Čapek na sto stranách v sprievode vlastných krásnych ilustrácií hovorí o vzájomnom rešpekte, tolerancii a odpúšťaní.
Zdieľať na