Generačné rozdiely tu vždy boli a vždy budú. V posledných rokoch však aj na Slovensku pociťujeme, že starší ľudia, najmä seniori, už nepatria do kolektívu. O tejto diskriminácii hovorí pojem ageizmus. Čo presne vyjadruje, ako si starší ľudia hľadajú pracovné príležitosti a čo by mali robiť mladí, aby sa necítili ako piate kolo na voze? Spýtali sme sa psychologičky Beáty Ráczovej.
Čo je ageizmus?
Pojem ageizmus zadefinovali v 60. rokoch minulého storočia a vyjadruje diskrimináciu starých ľudí zo spoločnosti, najmä zo sociálneho a pracovného prostredia. K starším ľudom začíname pristupovať bez hlbšieho rešpektu, úcty a najmä bez lásky. Mladší ich vidia ako odlišných od seba samých a preto ich nepokladajú ako plnohodnotných členov spoločnosti.
Aj na Slovensku sa, žiaľ, prejavuje ageizmus. Hlbšie sme ho začali vnímať najmä počas koronakrízy a jeho nepríjemné dôsledky stále neustali. Na tému ageizmu a opätovného začlenenia seniorov do spoločnosti sme sa spýtali vedúcej Katedry psychológie FF UPJŠ v Košiciach Beáty Ráczovej.
Čím je podľa vás zapríčinené, že sa čoraz viac prehlbuje generačná medzera medzi mladými ľuďmi a seniormi? Môžu za to len technológie, rýchla doba alebo niečo iné?
Téma generačných rozdielov nie je nová a v tomto ohľade sa história pravidelne opakuje. Sú totiž prirodzenou súčasťou vývoja a pripomínanie toho, že vo veci starnutia sme si všetci rovní, ani rokmi nestráca na význame. Čo môže situáciu vnímania rozdielov dnes zhoršovať, je celkový celospoločenský nárast diskriminácie.
Na trhu práce to nie je iné – tolerancia voči diskriminácii starších ľudí na základe veku za posledné roky vzrástla, a to pravdepodobne aj v súvislosti s rastom nezamestnanosti. Predstava, že starší ľudia sa stávajú pre mladších konkurenciou je neopodstatnená a klamlivá. Príčinou môže byť aj stupňovanie demografickej paniky, kedy sú starší ľudia vnímaní ako príťaž spoločnosti a ekonomické bremeno.
Čo to v konečnom dôsledku spôsobuje?
K prehlbovaniu rozdielov prispieva aj skutočnosť, že sa znižuje frekvencia blízkeho kontaktu medzi mladými a staršími ľuďmi, klesá počet viacgeneračných rodín žijúcich v spoločnej domácnosti a narastá izolácia seniorov. Stráca sa medzigeneračná kontinuita a solidarita. Situáciu môže zhoršovať aj životný štýl, ktorý prináša obrovské množstvo zmien za relatívne krátky čas a seniori nemajú dostatok času na adaptáciu.
Podobne negatívne môže pôsobiť aj rýchlosť, s akou sa objavujú stále nové technologické inovácie. Je občas ťažko znesiteľná aj pre mladých ľudí, takže nie je prekvapivé, že starší ľudia môžu v tomto ohľade zaostávať. Nehovoriac o tom, že podpora k vytváraniu pozitívnych postojov k starnutiu je na úrovni spoločnosti taktiež málo citeľná, čo sa nedá povedať o takzvanom kulte mladosti, zdôrazňovaní fyzickej krásy, výkonnosti a produktivity.
To len umocňuje strach zo starnutia a smrti a posilňuje ageistickú predstavu o starobe ako o období celkového úpadku, strát a zhoršenej kvality života.
Nielen na Slovensku je bežné, že sa ľudia (no najmä ženy) po päťdesiatke stretávajú v práci s diskrimináciou. Čo má žena v tomto veku, ktorá si hľadá prácu, robiť?
Je dôležité to slovíčko bežné, čo znamená, že je to takmer vnímané ako norma a nemala by byť. Na základe štatistík Slovenského centra pre ľudské práva možno povedať, že zamestnávatelia najhoršie vnímajú kombináciu vyšší vek, žena, etnicita a zdravotný hendikep. V tejto súvislosti je výstižný pojem „sklenený strop“. Je metaforou pre zdôraznenie neviditeľných prekážok, na ktoré ženy narazia na svojej kariérnej ceste.
Vek je len jedna z takýchto prekážok a ženy vo veku 45+ (teda ženy v preddôchodkovom veku) sú na trhu práce vystavené okrem rodovej nerovnosti aj viacnásobnej diskriminácii, napríklad nerovnaké platové podmienky, viackrát prerušovaná kariérna cesta, keďže je aj napriek zmenám, ku ktorým došlo, stále výrazne ovplyvnená rodičovstvom, množstvo neplatenej práce, starostlivosť o ostatných členov rodiny…
Rôzne nerovnosti na trhu práce sa kumulujú a znevýhodňujú ženy v neskorších fázach života, vrátane zvyšujúceho sa ohrozenia chudobou. Vo vekovej skupine 65+ je riziko chudoby žien v porovnaní s mužmi takmer 2,5-násobne vyššie.
Čo sa s tým môže žena ako jednotlivec urobiť?
Otázkou by nemalo byť len to, čo by mali ženy po 50-ke robiť, aby sa zamestnali, ale je to aj záležitosť zamestnávateľov, respektíve podpory štátu. Je úlohou zamestnávateľov uvedomiť si, že počet ľudí nad touto vekovou hranicou celkovo stúpa, je to teda časť populácie, ktorá „ostáva v hre“ a nemožno s nimi prestať počítať.
Ženy v tomto veku sú stále aktívne, motivované, s chuťou pracovať, s množstvom zručností a dlhoročných skúseností a menšími záväzkami. To všetko tvorí skrytý potenciál, ktorý je možné využiť napríklad v poradenských, mentorských a supervíznych aktivitách. Celkovo prepájanie generácií v pracovných podmienkach, zužitkovanie ich potenciálu, vzájomné zdieľanie informácií a podpora tímovej spolupráce umožňuje zvyšovať odolnosť organizácií voči neočakávaným zmenám a udržať stabilný výkon.
Rozmanitosť pracovného tímu podporuje rôznorodosť názorov, zvyšuje kreativitu a priestor pre poznávanie a pochopenie vekovo odlišných ľudí čo môže viesť k vytváraniu vzájomnej solidarity medzi generáciami.
Práca na svojom osobnom kapitále by mala byť prácou celoživotnou. V staršom veku sa to nemení. Vzdelávanie, zvyšovanie úrovne zručností, posilňovanie kompetencií či osvojovanie nových a to nielen technologických zručností umožňuje (nielen) ženám flexibilne reagovať na potreby trhu práce.
Ak sa teda človek neustále vzdeláva, má potom aj väčšiu šancu na trhu práce?
Je dôležité uvedomovať si vlastné silné stránky a byť otvorený voči novým veciam, je to totiž aj cesta k väčším možnostiam zamestnať sa, a to nielen pri strate práce, ale aj hľadaní práce, ktorá by viac napĺňala potreby ľudí vo vyššom veku a zvyšovala ich spokojnosť. Na to je potrebné dostatočné sebapoznanie a revízia vlastných cieľov.
Väčšiu šancu nájsť si prácu zvyšuje aj dobrý životopis, práca na sebaprezentácii a príprava na pohovor – nenechať veci na náhodu, informovať sa o potenciálnom zamestnávateľovi, vybrať to najdôležitejšie zo svojho profesionálneho života, dokázať upozorniť na svoje silné stránky a úspechy, zdôrazniť množstvo skúseností a ostať pri jasnom, zrozumiteľnom, vecnom a pozitívnom prejave. Je tiež dobré nevyhýbať sa sociálnym kontaktom a oprášiť napríklad staré vzťahy či rozširovať sociálne siete, ktoré môžu priniesť neočakávané príležitosti.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako dokáže aj mladý človek vyjadriť úctu a rešpekt staršej osobe a prípadne ju začleniť do kolektívu?
Skúsim sa najskôr vrátiť k spomínaným medzigeneračným rozdielom. V tomto kontexte vnímam ako omnoho dôležitejšie zamerať sa na hľadanie toho, čo generácie spája ako toho, čo ich rozdeľuje. Inšpiratívnym príkladom iniciatívy, ktorej cieľom je vytváranie príležitostí pre stavbu mostov medzi generáciami, je napríklad OZ Zrejme.
Medzigeneračné projekty, ktorým sa venujú, pomáhajú k integrácii starších ľudí do rodiny, komunity a spoločnosti a pomáhajú tak zmierňovať dopady ageizmu. Podobné aktivity realizuje aj iniciatíva Spolu to zvládneme. Prepájanie generácií cez spoločné aktivity, či už ide o starostlivosť o komunitnú záhradu, o deti, trávenie voľného času, kreatívne dielne, aktivity, ktoré podporujú odovzdávanie tradícií, to všetko vytvára priestor pre vzájomné poznávanie a pochopenie.
Medzigeneračné programy sú nástrojom medzigeneračného učenia a posilňujú vzťahy. Príkladom dobrej praxe ako spájať generácie je aj krásny „instagramový projekt“ Blue grandma, ktorý vznikol v prvých mesiacoch pandémie. Jeho tvorcom je fotograf Marek Pupák, ktorý ako vnuk dokumentuje svoj láskavý vzťah k starej mame. V tom čase sa stal pre mladých inšpiráciou a pripomenutím, aby nezabúdali na svojich starých rodičov.
Na rôznych úrovniach sa realizuje aj projekt Adoptuj si svojho seniora a jeho alternatíva Adoptuj si svojho starého rodiča – ide o dobrovoľnícku činnosť, ktorá zvyšuje nielen kvalitu života seniorov, ale prináša vzájomné obohatenie. Vzájomné poznávanie a pochopenie vedú k zvyšovaniu rešpektu voči starším ľuďom, k prejavom úcty a pomáhajú začleniť seniorov do kolektívu a komunity.
Zmenil Covid vnímanie seniorov v spoločnosti? Ak áno, ako?
Pandémia Covidu-19 najmä upozornila na zraniteľnosť starších ľudí. V Globálnej správe o ageizme z roku 2021 WHO uvádza, že pandémia nielenže pripravila o život mnohých starších ľudí, ale odhalila aj ageizmus v rôznych prostrediach – napríklad diskrimináciu v prístupe k zdravotnej starostlivosti, nedostatočnú ochranu starších ľudí v zariadeniach pre seniorov.
Na druhej strane upozorňuje na diskrimináciu v oblasti duševného zdravia mladých ľudí a stereotypné zobrazovanie v médiách, čo stavia tieto generácie proti sebe. Boj proti ageizmu sa preto stal jednou zo štyroch akčných oblastí Dekády zdravého starnutia (2021 – 2030), ktorá sa už začala.
Zdieľať na
Zdieľaní