9. septembra si každoročne pripomíname deň prvej pomoci. Povolanie zdravotníka nie je prácou, ale poslaním. Aj keď to tak nemusí vyzerať, ide o fyzicky aj psychicky náročnú prácu, ktorú by nezvládol každý. Zdravotníci sú pre mnohých hrdinovia, ktorí zachraňujú ľudské životy aj napriek neprimeranému finančnému ohodnoteniu.
Záchranárom však môžete výrazne pomôcť aj vy. Vedeli by ste podať prvú pomoc, ak by osoba pred vami javila známky zlomeniny, mozgovej porážky či bezvedomia? A vedeli by ste vôbec takýto stav rozoznať? Pripravili sme stručný prehľad najčastejších zranení a poradíme vám, ako ich kategorizovať a postarať sa o pacienta pred príchodom záchranárov.
Zastavené dýchanie / Vonkajšie krvácanie / Popáleniny / Zlomenina / Infarkt / Mozgová porážka / Bezvedomie / Poleptaná koža / Tržné alebo strelné rany
Rady na úvod
Ešte pred samotným predstavím jednotlivých zranení by sme radi podotkli, že vždy je lepšie poskytnúť akúkoľvek zdravotnú pomoc ako žiadnu. Aj zavolať na známe trojciferné čísla je určitý druh pomoci. Najprv by ste mali poskytnú neodkladnú prvú pomoc, potom volať záchranárov. Ale na ktoré číslo?
Ktoré číslo tiesňovej linky volať?
Záchranárom sa dovoláte na dvoch telefónnych číslach – 155 a 112. 155 je číslo, ktoré volajte výlučne pri zdravotných ťažkostiach. Okamžite na miesto vyšlú zdravotníkov, čím viete ušetriť zopár cenných minút. Napríklad v prípade autonehody vám však zdravotníci nemusia stačiť – na vytiahnutie zakliesnených osôb budete potrebovať hasičov.
Preto vznikla linka 112, ktorá zahŕňa všetky tri záchranné zložky – záchranárov, hasičov aj políciu. Dovoláte sa na ňu aj bez paušálu, kreditu a signálu. Každý mobil musí vedieť privolať záchranku dokonca aj bez SIM karty. Ak by ste v strese nevedeli, ktoré číslo volať, volajte ktorékoľvek, sú totiž navzájom prepojené a neustále medzi sebou komunikujú.
Čo potrebujú zdravotníci vedieť?
Ak už sa dovoláte na zdravotnícku linku, nepanikárte, ale zrozumiteľne komunikujte. Na druhej strane linky od vás budú potrebovať zopár informácií. Na úvod sa predstavte aspoň menom a najlepšie aj číslom telefónu, ktorým komunikujete. Uľahčíte tak prípadný spätný hovor.
Ďalej sa vás spýtajú na miesto, kde sa nachádzate a na orientačné body, podľa ktorých vás vedia nájsť. Napríklad na ceste medzi obcou X a Y, za zákrutou v tvare S. Linka bude potrebovať aj opis, o aký druh nehody ide, približný počet zranených a druhy poranení. V tomto bode je už na miesto vyslaná záchranná zložka, vy však zostaňte na príjme, až dokým nedorazí.
Podajte prvú pomoc
Prvý kontakt
Na úvod by ste si mali overiť pár vecí o zachraňovanej osobe – či je pri vedomí, či dýcha sama a či má vonkajšie poranenie alebo krvácanie. Snažte sa s osobou rozprávať, ak je to možné a pýtajte sa na pocity a bolesti. Ak zistíte, že osoba má poranenia krka alebo chrbtice, nehýbte s ňou. Vždy jej však vysvetlite, čo idete robiť, aby na to pacient bol pripravený.
Osoba nedýcha
Ako zistíte stav? Osoba je v bezvedomí a preto nebude reagovať na vaše slová ani na dotyky. Niekedy môže dýchať tzv. lapavo, akoby mala v pľúcach len malý obsah kyslíka. Aj tento stav sa považuje za zastavené dýchanie, čím sa zastavuje aj krvný obeh.
Čo robiť? Ide o život ohrozujúci stav. Osoba musí ležať na chrbte so zaklonenou hlavou, aby mala uvoľnené dýchacie cesty. Začnite 30 stlačeniami hrudníka do hĺbky približne 5 centimetrov s frekvenciou 100 stlačení za minútu. 30 stlačení by ste mali zvládnuť do 20 sekúnd.
Nasledujú dva po sebe idúce vdychy z úst do úst. Vdychujte len obsah svojich úst, nie celých pľúc a sledujte, ako sa hrudník osoby nadvihuje. Priložte ucho k nosu a ústam osoby. Ak stále nedýcha, postup opakujte, až kým neprídu záchranári.
Osoba má vonkajšie krvácanie
Ako zistíte stav? Ak má osoba vonkajšie krvácanie, zistíte to voľným okom, nakoľko bude krv triecť, striekať alebo prerušovanie vytekať. Zistite však aj to, odkiaľ krvácanie pochádza.
Čo robiť? Aby ste zastavili krvácanie, v prvom rade priložte na ranu buď svoju ruku alebo čistú tkaninu, ktorú máte po ruke. Ak takú tkaninu vo svojom okolí nemáte, neodbiehajte a použite vlastnú ruku. Ak je to možné, miesto, odkiaľ krv vyteká, sa snažte dostať nad úroveň srdca. Zároveň predbežne zisťujte, či osoba dýcha a je či je pri vedomí.
Ak má zranená osoba v tele zaseknuté väčšie teleso, rozhodne ho nevyberajte z rany. Teleso dokonale pôsobí ako zátka a keby ste ho vybrali, človek by rýchlo vykrvácal. Záchranári ho odstránia až v nemocnici.
Osoba má popáleniny
Ako zistíte stav? Popáleniny spoznáte tak, že sa po pár sekundách na tele osoby objaví začervenanie kože, do pár minút aj pľuzgiere. Ak je oblasť popálenín väčšia ako oblasť tváre, pravdepodobne nastúpi aj šok.
Čo robiť? Ak ide o dospelú osobu, život ohrozujúce popáleniny bývajú väčšie ako päť dlaní. U dieťaťa však stačí veľkosť dvoch dlaní. U detí bývajú popáleniny nebezpečnejšie, pravidlo jednej dlane hovorí, že veľkosť dlane popáleného dieťaťa sa rovná jednému percentu jeho tela. Každopádne, miesto popáleniny musíte okamžite chladiť studenou vodou a to minimálne štvrť hodinu alebo do príchodu záchranárov.
V prípade, že má osoba na mieste popálením na sebe oblečenie, nestrhávajte ho, nakoľko môžete strhnúť aj samotnú kožu. Oblievajte miesto popáleniny, aj keď je na ňom textília.
Osoba má zlomeninu
Ako zistíte stav? Zlomenina nemusí byť viditeľná voľným okom. Osoba bude v mieste zlomeniny pociťovať bolesť a miesto bude napuchnuté. Otvorená zlomenina je viditeľná, nakoľko kosť vytŕča z tela. V žiadnom prípade sa ju nesnažte napravovať.
Čo robiť? Oblasť zlomeniny musíte znehybniť kĺbmi nad aj pod zlomeninou. V prípade zlomenej ruky použite trojrohú šatku alebo kus oblečenia jej podobný. Na viazanie dobre poslúžia napríklad aj dlhé rukávy trička.
Ak má osoba zlomenú nohu, uviažte ju s druhou zdravou nohou. Vysvetlite pacientovi, že nemôže hýbať nohami a uistite sa, že pokynu rozumel. Nohy následne podložte mäkším predmetom, ak sa dá, tak vankúšom, ak nie, tak batohom, bundou a podobne.
Osoba má srdcový infarkt
Ako zistíte stav? Srdcový infarkt je ťažké rozlíšiť. Osoba bude pociťovať tlak alebo bolesť v strede hrudníka. Táto bolesť môže ďalej vystreľovať do ramena alebo krku. Osoba sa bude sťažovať na nedostatok vzduchu, potenie či závrat a bude jej na vracanie.
Čo robiť? Osobu uložte do pohodlnej polohy, najlepšie do sedu s podloženými nohami, ktoré sú pokrčené v kolenách. Uvoľnite dýchacie cesty v okolí krku. Vyzlečte aj vrchnú časť oblečenia a odopnite prípadný opasok na páse.
V prípade, že máte prístup do lekárničky, podajte osobe 400 mg aspirínu alebo acylpirínu. Kým prídu záchranári, pripravte sa, že osoba môže omdlieť – postupujte akoby nedýchala a začnite resuscitovať.
Osoba má mozgovú porážku
Ako zistíte stav? Najčastejším znakom mozgovej porážky je náhla bolesť alebo necitlivosť v tvári. Osoba bude zložito komunikovať, slabšie vidieť, bude pociťovať závraty a nebude sa vedieť udržať na nohách. Jedným z príznakov môže byť aj strata kontroly nad stolicou a močením.
Čo robiť? Pacient môže počas mozgovej porážky stratiť kontrolu nad dýchaním, preto sa uistite, či dýcha. Ak nie, resuscitujte, ak áno, uložte ho na bok ochrnutou stranou, aby ste uvoľnili neochrnutú. Môže sa stať, že dotyčná osoba práve jedla, vtedy uvoľnite ústa, nakoľko sa môžu stať primárny zdrojom kyslíka.
Skontrolujte tiež, či človek žmurká – v prípade, že nie, zakryte mu oči, aby nevysychala rohovka a nepoškodil sa mu zrak. Pred príchodom záchranky na osobu dohliadajte, no v žiadnom prípade jej nedávajte napiť a to ani čistú vodu.
Osoba je v bezvedomí
Ako zistíte stav? Fakt, že osoba sa bude nachádzať v bezvedomí, zistíte tak, že nebude reagovať na oslovenia ani na trasenie telom.
Čo robiť? Osoba nemusí dýchať – vtedy postupujte podobne ako v bode s resuscitáciou. Ak dýcha, alebo ak sa vám podarí navrátiť jej dýchanie, dajte osobu do stabilizovanej polohy na bok (nie však, ak je po páde zranená). Dýchanie pravidelne kontrolujte.
Osoba má poleptanú kožu
Ako zistíte stav? Poleptanú kožu si s popálenou môžete jednoducho zmýliť. Poleptaná koža však nebude tvoriť pľuzgiere. No a poleptané oči nebude postihnutá osoba vedieť otvoriť. Ak látka nebola vyliata, ale skonzumovaná, osobe sa zmení farba pier a bude pociťovať pálenie v ústach aj žalúdku.
Čo robiť? Miesto poleptania osušte, ak však ide o žeravinu, štvrť hodinu na ňu lejte studenú vodu pomalým prúdom. Poleptanú textíliu vyzliekajte pomaly s oplachovaním – ak osoba zažíva veľké bolesti, nerobte to. Oči taktiež oplachujte a to z vnútorného kútika k vonkajšiemu (kontaktné šošovky vyberte).
V prípade, že osoba látku skonzumovala, vyplachujte jej ústa a sem-tam dajte napiť – dohromady však nie viac ako 250 ml. Rozhodne sa nesnažte vyvolať zvracanie, látka by mohla poleptať pažerák. Záchranárom ukážke aj látku, s ktorou dotyčný prišiel do styku (prípadne ju prineste s pacientom do nemocnice).
Osoba má tržné alebo strelné rany
Ako zistíte stav? Prejavom tržnej alebo strelnej rany bude silné krvácanie.
Čo robiť? Tržná rana má nepravidelné kraje a býva často infikovaná. Umývajte ranu aj jej okolie, potom ju prikryte textilom. Ak budú mať zdravotníci podozrenie na otravu krvi, podajú pacientovi očkovaciu látku proti tetanu.
Postrelený človek bude potrebovať okamžite zastaviť krvácanie. Nesnažte sa skúmať, či projektil vyšiel von alebo je stále v tele, na vás je len to, aby ostalo čo najviac krvi v krvnom obehu. Ranu zatláčajte a prikrývajte textilom, ak je premočený, vymeňte ho. O zvyšok sa postarajú záchranári.
Aplikácia pre poskytnutie prvej pomoci
Podrobné rady o poskytovaní prvej pomoci môžete mať neustále vo vašom mobile. Aplikácia prvej pomoci je na stiahnutie pre smartfóny s operačným systémom Android aj pre iOS. Aplikácia vám pomôže pri každom druhu zranenia.
Vedeli ste, že záchranke trvá v priemere 11 minút, kým dorazí na miesto nehody? Počas nich môže byť život pacienta vo vašich rukách a môžete ho zachrániť. Aplikácia vám ponúka online testovanie, ale aj kurzy po celom Slovensku.
Zdieľať na